V dňoch 20. - 25. 7. 2009 sa 23 detí zo ZŠ na Nám. A. H. Škultétyho vybralo spolu s mladými z našej farnosti, pani katechétkou Silviou Víziovou zo ZŠ na Nám. A. H. Škultétyho a pánom kaplánom Michalom Balážom do Bušiniec, aby zažili týždeň plný zábavy, dobrodružstva a nových priateľstiev.
Všetko to začalo v pondelok ráno pred naším kostolom, kde sa zhromaždili rodičia spolu so svojimi deťmi. V krátkych intervaloch vyrážali autá plné batožiny, detí, rodičov i mladých do 20 km vzdialených Bušiniec.
Po príchode sa všetci usilovne pustili do práce. Stavali sa stany, nafukovali matrace, vybaľovala sa batožina. Keď už bolo všetko na svojom mieste, rozlúčili sme sa s rodičmi a pobrali sa na prvý spoločný obed.
Náš tábor dostal názov Tajomstvo Ostrova pudingovej obludy. Hneď poobede nás privítal kráľ Dobrosprávus XIII. (pán kaplán), ktorý nám porozprával o tom, akým smutným životom žije, odkedy mu uniesli jeho syna Eduarda. Ukázal aj správu, ktorú nedávno dostal, ale nedokázal ju vylúštiť. Vedel len toľko, že šifry, ktoré potrebuje k vylúšteniu, sú ukryté na neďalekých ostrovoch. Poprosil deti o pomoc. Tie bez váhania súhlasili :). Kráľ im predstavil svojho admirála Xavera, ktorý deti rozdelil do posádok. Potom deti dostali za úlohu vymyslieť si názov, vlajku a pokrik posádky. A tak o krátku chvíľu vznikli posádky: Čestní piráti z Karibiku, Strieborná ľalia, Čierni piráti, Delobuchy, Čierna perla.
Ako správni námorníci sa museli na plavbu prichystať, preto hľadali kráľovské koruny, ktoré boli poskrývané po celom ostrove, ale nebáli sa ich ani zarobiť v kráľovskej dielni (napr. zaspievaním pesničky, vtipom či 10 drepmi…). Potom navštívili Potraviny a Spotrebný tovar, kde nakúpili všetko potrebné na vylodenie (napr. cukor, múku, harpúny, pasce na myši, petrolej…). Spomedzi seba vybrali zásobovača, ktorý musel kartičky, t.j. tovar, strážiť ako oko v hlave :).
V utorok sme sa ocitli na Ostrove ružového netopiera, kde sme počas putovania stretli stroskotanca, ktorého sme zachránili, aj napriek tomu, že nás ohrozovali žraloky. Dostali sme sa do búrky a hľadali stratené lode. Museli sme sa zbaviť myší, ktoré nám začali požierať zásoby. Po dlhej ceste sme konečne našli zámok kráľovnej, tá nás pozvala na obed a poprosila, aby sme si priniesli niečo ružové, nakoľko je to u nich zvykom, hoci len sponku do vlasov. Po obede sme sa vybrali, ako nám poradila kráľovná, do Jaskyne ružového netopiera. Tam nás čakali ďalšie nástrahy, museli sme spočítať netopierov, prekonať rozbúrenú rieku a nájsť všetky drahokamy. Potom nám ružový netopier daroval prvú časť šifry. Večer sme sa zúčastnili na svätej omši, aj keď nám trošku zapršalo :).
V stredu sme sa ocitli na Ostrove pruhovaného žraloka. Zajali nás kráľovské stáže a predviedli pred kráľa. Ten nám povedal, že má, čo hľadáme, ale dá nám to, až keď ostrov zbavíme nebezpečného pruhovaného žraloka. Súhlasili sme a vydali sa na cestu. Stretli sme starčeka, ktorý bol starý, veľmi starý :). A on povedal, že nám prezradí, ako môžeme premôcť žraloka, ale niečo za niečo. Nezostalo nám nič iné, ako mu pomôcť oprať jeho ponožky.
Potom nám prezradil, že žralok najviac zo všetkého neznáša spev. Preto sa pre neho prichystal zoznam 15 piesní, ktoré sme mu v jednom kuse zaspievali a on odplával aj so sľubom, že sa sem už nikdy nevráti. Kráľ nám poďakoval, podaroval ďalšiu časť šifry. Konečne sme mohli rozlúštiť správu. Pozval nás aj na tancovačku, kde sme sa naučili nové tance. Deň sa opäť zakončil svätou omšou.
Vo štvrtok, keď sme vylúštili správu, došlo k záveru, že princa Eduarda väzní Pudingová obluda v Skalnom hrade. Tak sme sa mu vybrali na pomoc. Pomocou značiek sme sa dostali k hradu a našli princa, bol však stále väznený. Požiadal nás, nech pohľadáme úkryty, v ktorých má obluda ukryté veci, v ktorých skrýva svoju moc. Po krátkej chvíli sme ich našli. Veci však boli ukryté v čudnej strašidelnej hmote. Preto zástupca každej posádky musel prekonať svoj strach a vec z hmoty vyslobodiť. Nakoniec sa nám to podarilo a princ bol slobodný. Pred večerou sa slávila svätá omša.
V piatok nás kráľ z vďaky, že sme mu zachránili syna, pozval na návštevu kostolíka, ktorý sa nachádzal neďaleko. Boli sme sa pozrieť v Muli, v prvom železobetónovom kostolíku v dávnom Uhorsku. V kostolíku sme mali svätú omšu, po nej nám ujo kostolník porozprával niečo o histórii kostolíka, boli sme sa pozrieť vo veži, ale iba tí väčší :). Po návrate nás čakal obed a zaslúžený oddych. Večera bola slávnostná, kráľ sa nám ňou chcel odvďačiť za našu odvahu a šikovnosť. Po večeri nasledovala podpisová akcia – podpisovali sme sa na tričká, ktoré nám zostali na pamiatku a vždy, keď si ich oblečieme, spomenieme si na tento týždeň, ktorý sme spoločne prežili.
V sobotu nás už čakali iba posledné spoločné raňajky, balenie a lúčenie. Aj keď nám bolo smutno, že sa lúčime, dohodli sme sa, že sa uvidíme na nejakej potáborovej opekačke alebo niečom podobnom :), alebo o rok opäť v tábore.

Fotografie z Letného tábora rozdelené podľa jednotlivých dní nájdete vo Fotogalérii.