Božie milosrdenstvo

Štvrtá veľkonočná nedeľa je nedeľou Dobrého pastiera. V Jánovom evanjeliu čítame Ježišove slová: „Ja som dobrý pastier. Dobrý pastier položí svoj život za ovce.“ Ježiš je skutočne týmto dobrým pastierom, ktorý položil život za svoje ovce. Tak veľmi nás miluje, že pre nás prišiel na tento svet, a žil tu ako my. Jeho poslanie však bolo oveľa väčšie. Láska ho viedla na krížovej ceste až na Golgotu, dala mu silu nechať sa pribiť na kríž a zomrieť preto, aby sme mali život - večný život.
Ježiš nás pozná a chce, aby sme ho aj my poznali. Pozná naše túžby, slabosti, radosti aj trápenia. A miluje nás láskou, ktorá nepozná hranice. Dobrý pastier je ten, čo nielen vedie zverené ovečky, ale ich chráni pred nebezpečenstvom. A keď sa stane, že niektorá zablúdi, hľadá ju, až kým ju nenájde. Potom ju šťastný privedie naspäť. Takto sa o nás stará Ježiš. Dáva nám príklad, ako byť takými dobrými pastiermi.
Každý máme niekoho, za koho sme zodpovední, kto nám je zverený. Naši najbližší v rodine, kolegovia v práci alebo naši susedia. Často však zabúdame, že naše miesto nie je náhodné. Tam, kde sme, nás ustanovil nebeský Otec, aby sme boli dobrými pastiermi tým, ktorých nám dal. Nie je našou úlohou žiadať od nich, aby nás poslúchali a konali podľa našich predstáv. Naším poslaním je ich milovať takou láskou, akou nás miluje On. To je naša celoživotná úloha.
V polovici minulého storočia adoptovali v jednom poľskom meste dieťa – sirotu. Skromne oblečený muž držal v náručí niekoľkotýždňové dieťa. Na otázku sudcu, aké má povolanie, odpovedal: „Som robotník.“ „A koľko máte detí?“ – pýtal sa ďalej sudca. „Desať,“- znela odpoveď. Keď to prekvapený sudca počul, spýtal sa: „A vy si ešte chcete ďalšie dieťa vziať za svoje?“ Robotník prišiel do pomykova, sklopil oči a v tom momente sa jeho pohľad stretol s pohľadom dieťatka. Širokou, upracovanou rukou si ho pritúlil a povedal: „Keď sa ich uživí desať, nájde sa chlieb aj pre jedenáste.“ Táto rodina mala dobrého pastiera.
Aj v našich seminároch sa pripravujú na svoje povolanie budúci pastieri, ktorí budú viesť Boží ľud. Vybrali si náročné povolanie, v ktorom budú potrebovať veľa trpezlivosti, lásky a milosrdenstva. Nezabudnime sa v túto nedeľu modliť za všetkých bohoslovcov, hlavne za tých z našej farnosti, ale aj za všetkých, ktorí túto službu už žijú, aby boli dobrými pastiermi podľa Ježišovho príkladu.

-JA-

V tomto čísle sa budeme rozpávať so študentom 6. ročníka Bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave (Kňazský seminár sv. Františka Xaverského v Badíne) Mariánom Husárom, ktorý od 1. júla 2014 vykonáva svoju diakonskú prax vo farnosti Veľký Krtíš.
1.) Marián, povedz nám na úvod niečo o sebe. Odkiaľ pochádzaš, kde si študoval, …?
Pochádzam z Levíc a tam som aj študoval. Čo sa týka strednej školy, tak úspešne s maturitou ukončená Stredná odborná škola – obchod a podnikanie.
2.) Čo ťa priviedlo k rozhodnutiu prihlásiť sa práve do seminára?
Vyrastal som, možno povedať, v tradične kresťanskej rodine. Svätá omša bola súčasťou každej nedele a prikázaných sviatkov. Po prvom svätom prijímaní som začal miništrovať na dedine u starých rodičov, kam sme chodievali na víkendy, aj počas letných prázdnin. Pokiaľ som tam bol, aj spolu s dvomi staršími bratmi sme chodili miništrovať, každý deň. Keď postavili v roku 2002 nový kostol na našom sídlisku v Leviciach, cez našu učiteľku náboženstva na ZŠ a cez nášho stáleho diakona som sa akosi zapojil aj tam do služby pri oltári. Po birmovke som pomáhal ako animátor pri príprave birmovancov a navštevoval som animátorskú školu, vtedy ešte Bratislavsko-trnavskej diecézy. Keď bolo treba, pomáhal som ako kostolník v našom kostole, a tak si ma akosi pripravoval dobrý Boh, aby som sa cítil v jeho dome aj ja ako doma. Dovolil mi tiež stretnúť sa a zažiť v živote príklady dobrých kňazov, ktorí utvárali vo mne predstavu o kňazovi – otcovi farskej rodiny. Ovplyvnený ich príkladom, hoci o tom mnohí možno ani len netušia a s túžbou byť čo najbližšie pri oltári a odtiaľ privádzať aj iných k poznaniu a do vzťahu s nebeským Otcom a Priateľom som si podal prihlášku do seminára.
3.) Ako na toto rozhodnutie reagovalo tvoje okolie?
Keďže ma to do kostola od detstva aj počas tak náročného „násť-ročného“ obdobia dospievania tiahlo viac ako ostatných z môjho okolia, trávil som tam viac času, namiesto piatkových či sobotných diskoték som trávil čas na stretku s mladými alebo inej farskej akcii – či duchovnej alebo nie, neboli prekvapení. Pre spolužiakov zo školy možno trochu nepochopiteľné, ale čo si pamätám nik ma neodhováral a prijali moje rozhodnutie.
4.) Od 1. júla 2014 vykonávaš diakonskú prax v našej farnosti. S akými pocitmi si prichádzal do Veľkého Krtíša a aký je tvoj celkový dojem z našej farnosti?
Samozrejme moju cestu do Krtíša sprevádzali otázky: „Ako to tam asi vyzerá? Čo tam budem asi tak robiť? A čo ľudia?“ Pomaly zisťujem, že to tu vyzerá celkom dobre, robiť by tu aj bolo čo a ľudia tu sú ako všade, rozdielni. Zatiaľ môžem povedať, že som vďačný Bohu za túto moju prvú farnosť a za veľmi dobré prijatie, ktoré prevýšilo všetky moje očakávania.
5.) Všimli sme si, že ľudia v našej farnosti možno v tých prvých dňoch mnohí nemali predstavu o „funkcii“ diakona. Mohol by si nám priblížiť, čo je to vlastne diakonát a aké sú tvoje úlohy (ako diakona) v rámci liturgie?
Služba diakona je poväčšine prechodným stavom na jeden rok u tých, ktorí majú pristúpiť ku kňazskému sväteniu. Existujú aj trvalí diakoni a niekoľko ich máme aj na Slovensku. Ako ste mohli postrehnúť v rámci sv. omše úlohou diakona je čítať evanjelium a môže povedať kázeň. Ďalej pomáha kňazovi pri oltári a podáva sväté prijímanie, ako aj čistí liturgické nádoby. Môže vysluhovať, s dovolením farára, sviatosť krstu a sobáš. Tak isto dávať poučenie k týmto sviatostiam. Vedie pohrebné obrady. Udeľuje požehnania aj Eucharistiou pri adorácii.
6.) Ako vyzerá tvoj bežný každodenný život v seminári a mimo neho?
V pondelok a utorok doobeda na prednáškach naberám v rámci štúdia ešte posledné vedomosti z niekoľkých predmetov. Iné dni venujem čas dokončovaniu záverečnej práce s témou Sviatosť zmierenia ako prejav Božieho milosrdenstva. Predpokladám, že už o malú chvíľu budem musieť svoje štúdium obohatiť o ďalšie predmety záverečnej skúšky. Predsa si len treba nejaké veci nanovo preopakovať. Mám určený čas podľa seminárneho poriadku na modlitbu, čítanie Svätého Písma a duchovnej literatúry, ale samozrejme nič nebráni duchovnému životu ani mimo tohto určeného času. V programe možno nájsť aj nejaké to voľno na oddych, športovanie, vychádzky, venovanie sa záľubám…
7.) Ako odpočívaš? Uprednostňuješ pasívny oddych v tichosti so svojimi myšlienkami, alebo radšej oddychuješ aktívne a venuješ sa viac svojim záľubám?
Keď mám pravdu povedať, pretože klamať sa nemá ako mi hovorili, tak mám radšej oddych v pokoji pri dobrej knihe, hudbe, pozrieť si dobrý film. Alebo sa idem len tak prejsť po čerstvom vzduchu. Veľmi športový typ nie som, i keď som voľakedy skúšal hrať basketbal (ešte na základnej škole som chodil dva – tri roky na tréningy) alebo aj som chodil občas len tak vonku zahrať si futbal. Počas letnej praxe som mal okrem iného možnosť vďaka vášmu farárovi znova objavovať čaro dvojkolesového dopravného a športového prostriedku s názvom bicykel.
8.) Aké sú tvoje záľuby?
Moje záľuby boli vlastne spomenuté už v predchádzajúcej otázke. Zo záľub, od ktorých som trochu upustil (nebol čas alebo iné dôvody), by som sa rád vrátil ku hre na gitare.
9.) Máš obľúbeného svätca? Ak áno, ako ťa v tvojom živote ovplyvňuje?
Mám niekoľko svätých, ktorí sú mi blízki. Možno však o niečo bližší mi je sv. František z Assisi, Anton Paduánsky, Páter Pio, Leopold Mandič. Jeden zakladateľ františkánov a ďalší traja sú jeho nasledovníci. Kdesi som čítal, že aj dokonca dobre známy patrón kňazov sv. Ján Mária Vianney bol členom tretieho rádu františkánov. Sú mi blízki, pretože som uvažoval kedysi aj o vstupe do rehole, konkrétne ku františkánom. A keďže som si vybral tému záverečnej práce súvisiacu so sviatosťou zmierenia, sú mi tiež blízky, pretože Páter Pio, Leopold Mandič a Ján Mária Vianney patria k svätým patrónom spovedníkov. Tiež mi je blízky ako patrón spovedníkov Alfonz Mária de ´Liguori. Ale aby sme nebrali všetko až tak príliš vážne, pretože do života treba aj trochu veselosti, do tohto radu patrí don Bosco a Filip Neri. Je ich možno trochu viac, ale je dobré mať priateľov medzi svätými :)
10.) Ako budeš tráviť tento rok veľkonočné sviatky?
Najprv na Zelený štvrtok a Veľký piatok svoju službu diakona budem vykonávať pri diecéznom biskupovi v katedrále. Veľkonočnú sobotu a nedeľu doma vo svojej farnosti. A ak to bude možné aj podniknem aj nejaké návštevy rodinného charakteru.
Marián, ďakujeme Ti za rozhovor a prajeme Ti úspešné absolvovanie štátnej skúšky a obhájenie záverečnej práce. Zároveň do kňazských rokov Ti prajeme hojnosť Božích milostí a Božieho požehnania.

-Rozhovor spracoval Rasťo-