Vďaka Vám, ktorí ste svojím podpisom potvrdili, že Vám nie je ľahostajná rodina ako základná bunka ľudskej spoločnosti.
Vďaka Vám, ktorí ste sa nebáli zaklopať susedovi na dvere a opýtať sa ho, či podporí petíciu za vypísanie referenda o ochrane rodiny.
Vďaka Vám, ktorí ste sa nebáli vziať petičné hárky do práce a poprosiť kolegov o podpis.
Vďaka Vám, ktorí ste oslovili neznámych ľudí s prosbou o podporu tradičnej rodiny.
Vďaka Vám všetkým, bez rozdielu vyznania, za každý jeden podpis. Z našej farnosti to bolo vyše 740 podpisov.
Vďaka Vám sa na Slovensku vyzbieralo vyše 400 000 podpisov, aby mohlo byť vypísané referendum o ochrane rodiny.
Tieto podpisy boli odovzdané prezidentovi SR. Prezident, ktorý poznal znenie otázok a sľúbil, že vypíše referendum v deň komunálnych volieb, sa zrejme zľakol tlaku homosexuálov, ktorých vplyv v Európskej únii rastie a dal otázky referenda preskúmať Ústavnému súdu. To znamená, že o osude 408 000 podpisov bude rozhodovať pár sudcov. V otázkach referenda ide len o to, aby zostal zachovaný súčasný stav platný v zákonoch SR – a to či ľudia súhlasia s tým, aby sa manželstvom mohol nazývať len zväzok jedného muža a jednej ženy, či súhlasia, aby si homosexuálne alebo iné zväzky nemohli nárokovať práva manželstva, či súhlasia, aby si homosexuálne zväzky nemohli nárokovať adopcie detí a či súhlasia, aby rodičia mohli rozhodovať o spôsobe výchovy a vzdelávania svojich detí v školách pri citlivých kultúrno-etických veciach, ako je sexuálne správanie sa alebo eutanázia. Nejde tu vôbec o nenávisť alebo diskrimináciu ľudí, ktorí sú „inak orientovaní“ – ako nám to niektoré médiá prezentujú. Ide o zachovanie hodnôt, ktoré, ak nebudeme zachovávať a dodržiavať, vyhynieme.
Prosme Pána, aby sudcovia, ktorí budú rozhodovať o osude 408 000 podpisov, konali podľa svojho svedomia. Aby politici bránili rodinu založenú na posvätnom zväzku jedného muža a jednej ženy. Aby Pán ochránil deti – budúcnosť národa od mravnej skazenosti.

-ĽB-

V dňoch 7. - 11. júla sa konal letný tábor pod názvom „Život podľa Biblie“. Stretávali sme sa každé ráno o 8:00 na sv. omši. Zišlo sa takmer 50 detí a 20 animátorov, ktorí si zobrali na starosť program. Každý deň bol zaujímavý niečím iným.
V pondelok sa na úvod deti rozdelili do skupín. V každej skupine boli deti rôznych vekových kategórií, aby si mohli navzájom pomáhať. Každá skupina si musela vymyslieť vlastný názov, vlajku a pokrik, aby sa družstvá, ktoré budú spolu súťažiť, lepšie spoznali. Každý jednotlivec vymyslel niečo iné, ale nakoniec sa skupiny museli dohodnúť spoločne. Po tejto „namáhavej úlohe“ mali pre deti pripravený program animátori. Bola to scénka, ktorá sa odohrávala v kostole. Našou myšlienkou bolo, aby sme všetkým pomohli priblížiť príbeh zo Svätého písma. Zvyšok dňa si deti vyplnili tým, že na každom stanovisku museli rozvíjať svoju fantáziu, zručnosti, skúsenosti a poznatky.
V utorok bol pekný letný deň, tak sme sa vybrali po sv. omši na túru do Modrého Kameňa. Cesta bola krásna: stromy, údolia a kopce si vychutnávali deti i dospelí. Naša túra ubiehala dostatočne rýchlo, pretože každý mal dobrú náladu. Ani sme sa nenazdali a už sme boli na mieste pred katolíckym kostolom, kde sme mali pre deti vymyslené zábavné hry a úlohy, ktoré ich zrejme zaujímali viac ako to, že pociťujú nejaký hlad. Samozrejme, po nejakej dobe vyhladli, preto sme mali obed zaobstaraný a dovezený z reštaurácie ADUB z Veľkého Krtíša. Len čo sa každý do sýta najedol, sme sa vybrali na cestu domov. Menšie deti sa už nevedeli dočkať, ako sa po „únavnej“ túre hodia svojím mamkám a oteckom do áut, aby ich odniesli domov.
Nasledujúci deň sme sa venovali športu. Prešli sme sa do mesta k areálu školy, kde už na deti čakali rôzne športové disciplíny. V telocvični súťažili medzi sebou skupiny, ktoré si museli navzájom pomáhať. Mohli sme si zahrať futbal, basketbal, volejbal a iné zábavné hry. Keď hodiny odbíjali 12:00, deti celé natešené kričali, že je čas ísť na obed. Zrejme sme ich asi dosť unavili :) Tak sme sa všetci dobre naladení, z dôsledku, že sme aj dnes urobili niečo pre seba a svoje telo, vybrali na obed do ADUBU, kde nás čakali aj tento deň - s fazuľovou polievkou a palacinkami…
Štvrtok bol výnimočnejší ako všetky ostatné dni. Nezačínal sa ako obvykle sv. omšou, ale v popoludňajších hodinách okolo 15:00. Deti prichádzali na faru pripravení s batohmi, stanmi, dekami a ďalšími potrebnými vecami na prenocovanie. Každému jednému dieťaťu, ktoré malo stan, pomohli animátori stan rozložiť na farský dvor. Tie menšie deti sme poslali, nech si rozložia svoje spacie vaky do farskej budovy. Keď mal každý jeden člen nášho tábora pripravené miesto na spanie, vybrali sme sa do kostola Bohu poďakovať a poprosiť za peknú, letnú a teplú noc bez vetra. Po sv. omši bola pripravená adorácia, ktorá ukrývala v sebe plno tajomstiev. Pripravili sme si krúžky z farebného papiera, ktoré sme rozdali všetkým deťom, aj tým najmenším, aby na krúžky napísali svoje sny, túžby, prosby, vďaky i chvály nášmu nebeskému Otcovi. Všetci sme to po dokončení vložili do košíka pred oltárom, kde bola vystavená Sviatosť oltárna. Po skončení sv. omše sme vyšli pred kostol a začali tancovať. Medzitým naši zruční chlapci rozložili oheň na opekanie a priniesli nám guľáš z ADUBU. Niektorým chutil tak, že si pýtali aj 3x. Všetci posilnení chutnými jedlami a koláčmi sme si posadali na stoličky na našom farskom dvore a na stene sa nám už premietal cez dataprojektor biblický príbeh: Dávid a Goliáš. Večer bol ukončený nočnou hrou, ktorá bola veľkým zážitkom pre každého z nás. Tí menší samozrejme zaspali skôr ako starší. Niektorí dobrodruhovia nespali celú noc. Pre väčšinu z nás to bol nezabudnuteľný zážitok.
O niekoľko hodín nás vítal nový deň, ktorý sme začali sv. omšou a ďakovnou modlitbou, ktorú si v duchu povedal každý jeden z nás za vydarený večer. Po skončení sv. omše sme sa vrátili na faru, kde nás čakali raňajky a pekný neporiadok, ktorý sme si za sebou museli upratať. Ako sme upratovali, tak sme si spievali, lúčili sa a plakali. Keď sme si všetko poriadne poupratovali, nastal čas obedu, kde sa všetci dobre najedli. Každé dieťa dostalo diplom a sladkú odmenu. Poďakovali sme sa našim animátorom, rodičom a sponzorom. Všetci sme sa pobrali pomalým, neistým krokom domov.
Týmto by sme sa chceli poďakovať hlavne pánovi farárovi, že nám dovolil prenocovať na fare :)
Na tento letný táborový týždeň budeme určite všetci spomínať s radosťou. Bol to týždeň plný zábavy, dobrej nálady, priateľstiev a množstva „Božích dotykov“.
Ďakujeme všetkým za všetko!

Víziová E.

Milí čitatelia, po letnej prestávke pokračujeme v našich rozhovoroch.
V tomto čísle sa budeme rozprávať s vdp. Dominikom Markošom, správcom farnosti Sliač, ktorý pôsobil v našom dekanáte od roku 2008 vo farnosti Sklabiná.
1.) Pán farár, povedzte nám niečo o sebe. Odkiaľ pochádzate, kde ste študovali, kde ste pôsobili, kým ste prišli do nášho dekanátu?
Volám sa Dominik Markoš. Pochádzam z Jastrabej pri Kremnici, okres Žiar nad Hronom, kedysi sv. Kríž nad Hronom. V Jastrabej som vychodil základnú školu, potom gymnázium v Kremnici a Žiari. Za kňaza som študoval na RKCMBF UK v Bratislave a v roku 1992 som bol vysvätený za kňaza v Banskej Bystrici za BB diecézu o. biskupom Rudolfom Balážom. Bol to sviatok sv. Petra a Pavla apoštolov. Ako kaplán som pôsobil 5 rokov v Žarnovici, v Martine, v Detve a vo Vrútkach. Potom som bol správcom farnosti v Kriváni 10r. Rok som bol na misiách vo svete. A zakotvil som v Sklabinej.
2.) Čo vás priviedlo k rozhodnutiu stať sa kňazom? Koľko ste mali vtedy rokov?
Bolo to pozvanie Boha, ktoré sa nedalo odmietnuť, hoci som vtedy o Bohu vedel veľmi málo a málo som ho poznal. Mal som vtedy 17 rokov a po maturite som sa chystal študovať počítače v Bratislave. Prijali ma spolu s mojimi 2 kamarátmi na vysokú školu, ale Pán to cez prázdniny zmenil. Povedal, že to nie je dobrý nápad ísť študovať počítače, založiť si firmu, stať sa bohatým, cestovať po svete. To boli totiž naše plány a sny. On povedal, že už „firmu“ založil na celom svete, pozýval ma do nej pracovať a sľuboval, že ma dobre zaplatí. Aj cestovať budem môcť. A tak som to riskol, po asi roku rozhodovania a testovania Boha (vo svojej mladíckej viere) som usúdil, že Boh to so mnou myslí naozaj vážne, a tak som sa prihlásil do seminára. Dnes som za to veľmi vďačný. Po 22 rokoch sa mi zdá práca s ľuďmi oveľa zaujímavejšia než so strojmi, precestoval som celý svet a som bohatý, lebo mám všetko, čo potrebujem. Boh mi dáva oveľa viac ako som od neho očakával.
3.) Vo farnosti Sklabiná, a teda v dekanáte Veľký Krtíš, ste pôsobili od roku 2008. Aký máte celkový dojem z farnosti a z nášho dekanátu?
Vo farnosti Sklabiná som za 6 rokov zažil viac zázrakov ako predtým na Kriváni za 10. Ale to je tým, že som sa sám posunul vo viere a v modlitbe. Keď som prišiel do Sklabinej, cítil som sa ako kedysi sv. Ján Vianney v Arse. Mal som plesnivý kostol a vlhkú faru dobrú na astmu a na alergiu. Ale zázračným Božím pôsobením sa podarilo z pomaly umierajúcej dedinskej farnosti mocou Božieho slova budovať spoločenstvo, ktoré má svoju víziu, má silných ľudí v modlitbe, v čítaní Božieho slova aj v službe. Ľudí, ktorí si uvedomujú Božie dary v sebe a učia sa radosti z toho, že ich môžu investovať do Božieho kráľovstva. Opravili sme kostol, postavili novú faru, upravili okolie, vniesli sme do dediny novú nádej, že s Bohom sa aj tu dá!
4.) Pamätáte si ešte na deň, keď ste prišli do farnosti Sklabiná? Čo vás najviac prekvapilo, upútalo?
Pamätám si, ako som si chcel inkognito obzrieť faru a kostol a vošiel som do potravín opýtať sa, kde tu je kostol. Natrafil som na staršieho pána, ktorý sa ma hneď z voleja opýtal: „Vy ste náš nový pán farár??“ A bolo po inkognite. Bol to pán kostolník Janko Kazi, ktorý mi potom verne slúžil, pokiaľ mu to zdravie dovolilo.
5.) Čo vám robí najväčšiu radosť vo vašej kňazskej činnosti?
Keď vidím, ako ľudia objavujú živého Boha, žasnú nad Jeho dobrotou, veľkosťou a slávou. Keď vidím, ako sa menia naše životy pod vplyvom Jeho pôsobenia ku plnosti života, ktorú nám priniesol Ježiš. A keď vidím, ako títo zmenení ľudia menia svet okolo.
6.) Naopak, znepokojuje vás niečo?
Určite viac vecí, ale najviac moja vlastná slabosť, hriešnosť a omylnosť. Zverujem ju však neustále do rúk milosrdného a odpúšťajúceho Boha – Otca.
7.) Pochybovali ste niekedy o správnosti svojej voľby stať sa kňazom?
Neviem, čo myslíte slovom správnosť. Boh nám dáva slobodu si vybrať. Pozýva, ale nenúti. Jeho požehnanie cítim každý deň svojho života a snažím sa byť za to vďačný.
8.) Ako vyzerá bežný každodenný život kňaza?
Hm. Ponajprv život s Bohom nie je bežný. Je mimoriadny, dobrodružný, vzácny a nepredvídateľný. Na každom mieste iný. Ja osobne sa snažím každý deň nájsť si čas na Boha v modlitbe, tam sa sýti môj duch. Potom štúdium – to je čas pre dušu. Potom fyzická práca, to je pre telo. A tiež šport, to je oddych. A zostatok je pre službu ľuďom, ku ktorým ma Boh poslal a pre povolanie, ktoré mi zveril.
9.) Ako odpočívate? Uprednostňujete pasívny oddych v tichosti so svojimi myšlienkami, alebo radšej oddychujete aktívne a venujete sa viac svojim záľubám?
Už dávnejšie som celý svoj životný „planning“ zveril Bohu. On sa o všetko stará; pozná moje záľuby, sny a túžby a na všetko mi nájde čas. Teda na šport, hory, dobrú hudbu či film, cestovanie, stretávanie sa s ľuďmi, na rodinu aj priateľov. Určite sa nedá byť všade a so všetkými. Ale Božie možnosti sú vzácne veľké.
10.) Kde máte rodinu? Navštevujete sa?
Maminka so sestrou žijú v Kremnici a teraz zo Sliača to mám domov značne bližšie. Diaľnica je na dosah. A tak môžeme byť spolu častejšie. Ďakujem im, že vždy, keď som ich pozýval stráviť so mnou nejaký čas počas sviatkov na fare v Sklabinej, prišli a boli mi oporou.
11.) Máte obľúbeného svätca? Ak áno, ako vás vo vašom živote či v povolaní kňaza ovplyvňuje?
Počet mojich obľúbených svätcov stále rastie. Ale tí základní sú: sv. Dominik, sv. apoštol Pavol, sv. Augustín, Sv. Katarína Sienská, sv. Terézie či z Avily alebo z Lisieux, sv. Ján z Kríža, patrón našej diecézy sv. František Xaverský a mnohí iní. Sú mi inšpiráciou, ale aj duchovnými sponzormi v nebi.
12.) Poskytujete rozhovor pre naše farské noviny Náš hlas. Ako vy vnímate existenciu farských časopisov a novín?
Je vzácne, keď farnosť môže mať svoj časopis. Určite nie je ľahké udržať jeho kvalitu na vyššej úrovni. Ale prajem všetkým Vám, ktorí sa o to usilujete veľa síl, Božej pomoci, inšpirácie a požehnania.
13.) Čo by ste na záver odkázali veriacim aj neveriacim vo Veľkom Krtíši?
Boh Vás stvoril z lásky, originálne, s láskou sa o Vás všetkých stará. Hľadajte ho! Chce sa Vám dať nájsť! :)

Rozhovor spracoval Rasťo

Výťah opäť nechodí, tak zdolať Krížnu prichodí, pekne zasa iba po svojich…
Takto sa začínala naša hymna, ktorú sme si spievali v miništrantskom tábore v jeden júlový týždeň na Motyčkách. Už po štvrtýkrát sa počas prázdnin zišli známe tváre miništrantov s pánom farárom, aby strávili spolu pár dní v dobrej nálade, zábave a v krásnej prírode. Každý deň nás čakal nejaký program. V jeden deň to bola návšteva Starých hôr, inokedy túry na kopce Zvolen a Krížna, či obzrieť si rehoľný život bratov benediktínov v Sampore. O tom, ako prežívali tieto zaujímavé chvíle, vám už porozprávajú samotní účastníci tábora.
Adamovci:
Výlet na Staré Hory – pešo sme vyšli na Studničku a ovlažili sme sa starohorskou vodou. Bolo krásne utorkové predpoludnie, okrem nás tam bolo len pár ľudí. Pomodlili sme sa spolu ruženec a zišli dolu na lavičky, kde sme si pochutili na koláčikoch a jabĺčkach. Keď sme už zahnali hlad, ovlažili sme jeden druhého vodou, niektorí boli aj nedobrovoľne druhýkrát pokrstení. No ani mokré tričká nám neprekazili radosť z úžasných čokoládových buchiet tety Olinky. Števkovi sa najviac páčilo, že ho Jarko niesol na chrbte a niektorí šikovní anjeli stihli nazbierať pre svoje „dušičky“ aj chutné starohorské maliny.
Kopec Zvolen – neviem, ale musel byť medzi nami niekto, čo mal vieru ako horčičné zrnko - ten kopec pred nami sa akosi posúval… No keď sme vyšli hore, odmenou nám boli chlebíky so salámou, ktoré chutili ako najlepšia špecialita majstra šéfkuchára. Keď sme už najedení aj trochu lepšie videli, radosť z krásneho výhľadu nám neprekazil ani dosť nepríjemný vietor. Spokojní so svojím výkonom sme sa vracali dole. Pre najmenších (nielen pre nich) bola nečakaným, super prekvapením jazda na bobovej dráhe - ani kofola sa jej nevyrovnala.
Najlepší zážitok – hromy-blesky dookola
Išli sme, stále sme kráčali, pozerali dookola. Najskôr sme prekonali strmú zjazdovku, potom sme odbočili a horor sa neskončil. Zo začiatku bolo brutálne teplo, no keď sme boli v 3/4 cesty, začala sa zaťahovať obloha. Blesky a hromy z každej strany. Trochu som sa bála. Našťastie sa nám až do konca našej túry nič nestalo. Po príjemnom zážitku sme unavení nasadli naspäť do áut a tešili sa na guláš.
Maťo:
Výlet na Krížnu - bol to deň ako každý iný, keď náš pán farár povedal: „Ideme na Krížnu.“ Nikto z nás asi nevedel, čo to je, ale predsa sme tam išli. Nastúpili sme do áut a prišli do Tureckej. Odtiaľ začala naša túra. Vybrali sme sa na kopec, ktorý meral 1574 metrov nad morom. Bol to kopec, ktorý nemal konca. Po hodine a pol putovania strmým kopcom som uvidel nádej, už by mohol byť aj koniec. Tešil som sa, že už tam budem, no vyšiel som na tento kopček a za ním som uvidel ďalší. Povedal som si, že už to je hneď tu. Putovali sme ďalej a v ďalekej diaľke bol náš cieľ. Vyzeral ako vojenská raketa, no raketa to nebola. Po troch hodinách putovania sme vyšli na tento kopec, obkľúčili nás búrky z každej strany. Nebolo inej cesty iba cesty späť. Na kopec nevyšiel každý, lebo mu to počasie nedovolilo. Cestou dole… utekania pred búrkou sa nejeden miništrant či kňaz, alebo diakon modlil. Modlitby boli vypočuté a utiekli sme búrkam. Prišli sme naspäť a naše cesty mierili rovno do kostola, kde sme poďakovali nášmu Pánovi.
Miništrant:
Cez tábor sme boli aj v kláštore u bratov benediktínov. Bolo tam strašne krásne a všade bol až hmatateľný Boží pokoj. Prijal nás mních, ktorý nám zodpovedal naše všetky zvedavé otázky. Ďalej sme boli pozrieť unikátny kostol v Hronseku, ktorý bol postavený úplne bez klincov. Naša cesta pokračovala do saleziánskeho strediska v Sásovej, kde sme sa pomodlili a zahrali si futbal. Ak by som mal celkovo zhodnotiť náš týždenný výlet na Motyčkách, bolo by to jedným slovom: SUPER! :) Okrem vynikajúcej atmosféry sme zažili plno Božích zážitkov :) Dúfam, že o rok sa nám podarí zopakovať podobný krásny výlet.

-MH-