Ježiš pred vystúpením do neba sľúbil apoštolom, že im zošle Ducha Svätého, aby bol s nimi a so všetkými Jeho nasledovníkmi. Zoslaním Ducha Svätého môže byť Ježiš prítomný vo všetkých a po všetky časy.
Duch Svätý k nám hovorí nie slovami, ale cez naše myšlienky. Tieto myšlienky alebo vnuknutia, ktoré prichádzajú od Ducha Svätého, sú také prirodzené, že ich môžeme ľahko ignorovať a nerozpoznať ako dôležité. Dáva nám svoje dary, ktoré vo svojej pýche často odvrhneme od seba. Sú to dar poznania, rozumu/chápania, rady, múdrosti, odvahy/sily, nábožnosti a bázne Božej. Týmito darmi nám dáva možnosť stať sa zvláštnymi Božími nástrojmi na tomto svete. Len my sa bojíme otvoriť sa mu. Ak nás niekde pošle, dá nám k tomu aj odvahu a silu, aby sme prekonali prekážky a kríže. Ak sa Ho budeme pýtať a budeme Ho aj počúvať, poradí nám v každej situácii. Dá nám svoje poznanie v takej miere a rozsahu, v akom to budeme potrebovať. Ak si nebudeme myslieť, že sme rozumnejší ako On, dá nám chápanie. Keď budeme s radosťou slúžiť Bohu, dá nám Ducha nábožnosti. Ak budeme mať úctu k nebeskému Otcovi a budeme sa chcieť vyhnúť všetkému, čo sa Mu nepáči, dá nám Ducha bázne. Najväčší z darov Ducha Svätého je dar múdrosti. Je to najväčší kompliment, aký môže človek dostať. Pomáha nám, aby sme neboli naviazaní na pominuteľné veci tohto sveta, ale aby sme sa snažili iba o veci večné.
Odmenou je pokoj duše. A uprostred tohto pokoja je Duch Svätý. Presne ten istý, ktorý zostúpil na apoštolov pred takmer dvetisíc rokmi.

-ĽB-

Sviatok Božieho Tela a Krvi sa slávi vo štvrtok po svätodušnej oktáve. Jeho slávenie v celej Cirkvi nariadil v roku 1264 pápež Urban IV., ktorý vynikal veľkou úctou k Oltárnej sviatosti.
Slávenie tohto sviatku nám aj v súčasnej dobe chce pripomínať veľké tajomstvo Kristovej lásky k nám. Každá svätá omša je vlastne obetou, pri ktorej sa premieňa chlieb na Kristovo telo a víno na Kristovu krv. Tak to chcel sám Pán Ježiš. V tento deň sa podľa tradície na mnohých miestach konajú eucharistické procesie na oslavu Krista Spasiteľa.
Niekedy nás možno prepadnú pochybnosti, či sa chlieb a víno naozaj premenia. Pán Boh nám odpovedá eucharistickými zázrakmi, ktoré sa odohrali na 132 miestach v rôznych krajinách sveta. Asi najznámejší sa udial v Lanciano, v Taliansku, kde istý vzdelaný, no maloverný mních tiež mal pochybnosti, či v premenenej hostii je skutočne Božie telo. Prosil Pána, aby mu dal pevnú vieru.
Pri svätej liturgii, po premenení, sa hostia pred zrakmi veriacich premenila na kúsok Božieho tela a víno na päť hrudiek krvi. 500 rokov po zázraku bol na tomto mieste postavený nový kostol. Tento zázrak skúmali profesionáli päť storočí. V rokoch 1971 – 1981 sa pri výskume zistilo, že telo pochádza zo srdca, presnejšie z ľavej komory, obsahuje žily, cievy i rozvetvený nerv. V krvi sú prítomné všetky séra, ako v krvi človeka. Každá z piatich hrudiek osamotene váži presne 15,85 g ako aj všetky spolu. Kristus je prítomný celý v každej kvapke či omrvinke. Krvná skupina sa zhoduje s tou na Turínskom plátne – AB.
Cirkev nám aj týmto sviatkom pripomína, že Božia láska k nám je bezhraničná. On dal všetko, aby sme boli spasení. A „Cirkev žije z Eucharistie“ – zdôrazňuje vo svojej poslednej encyklike pápež Ján Pavol II. „Preto oslava Božieho tela, aj keď kladie dôraz na jeho reálnu prítomnosť, nie je cieľom sama v sebe, ale má podnietiť k dôvernému prilipnutiu ku Kristovi, ktoré sa realizuje častým prijímaním jeho Najsvätejšieho tela ako vrcholu zjednotenia jeho a našej vôle v tejto sviatosti lásky“ – hovorí v encyklike Lumen gentium.
Všetci dobre poznáme duchovnú prax sestier matky Terezy z kongregácie Misionárok lásky. Akú silu do vyčerpávajúcej práce čerpajú z hodinovej adorácie pred svätostánkom! Neľutujme ani my čas a stretávajme sa s Kristom v poklone a úprimnej modlitbe, aby sme mohli verne napĺňať naše poslanie tu na zemi.

-JA-

Milá, uponáhľaná, vždy ochotná, skromná, pokorná a obetavá. Takto vidím našu milú pani Margitu Lapinovú. Pomáha v našej farnosti už veľa rokov a my by sme ju trošku viac chceli spoznať. Nahliadnuť do jej každodenného života, pretože si ju veľmi vážime a je pre nás príkladom. Preto sme sa rozhodli položiť jej zopár otázok.
1.) Odkiaľ pochádzate?
Pochádzam z Korytárok blízko Kriváňa, do Detvy som chodila do kostola pešo.
2.) Porozprávajte nám o svojom detstve, mladosti. Ako ste ju prežívali? Čomu ste sa venovali?
Ako dieťa ma otecko nosil na rukách do kostola do Detvy pešo, keď som bola pred školským rokom, tak som s mamičkou sedela v lavici v kostole, doma sme sa všetky deti (jedenásť) pokľačiačky modlievali pod obrázkami. Cez deň som musela pásť ovečky a kravičky. U dvoch gazdov som slúžila ako pomocná sila, kravičky som dojila.
3.) Aké zamestnanie ste mali?
Po dva roky ako osemnásťročná som robila u záhradníka okolo zeleniny. Predtým som bola vo Fiľakove u manželov Zbončakových. Potom som bola na štátnom majetku na Pstruši, ešte aj v Krtíši na štátnom majetku. Potom ma zobrali do Plety, tam som šila na stroji, aj ručne žehlila, aj naparovala svetre.
4.) Aká bola u vás cesta k viere?
Moja cesta k viere bola, že sa s nami s deťmi jedenástimi doma rodičia modlievali.
5.) V kostole sa zvyknete modlievať, odkedy ste začali zbierať tie všetky modlitby, čo máte?
Odvtedy, ako mi manžel zomrel, 30 rokov, skôr ešte v malom a teraz v tomto kostole.
6.) Ako sa má, podľa vás, správne modliť?
Máme sa modliť zo srdca hlasnejšie, zrozumiteľne, pomaly.
7.) Ktorú modlitbu sa najradšej modlíte?
Najradšej sa modlím ruženec, litánie, aj ostatné modlitby a brožúrky.
8.) Za koho sa zvyknete pomodliť?
Zvyknem sa modliť za našu farnosť, za obrátenie hriešnikov, za náš štát, celý svet a všetkých, čo v ňom bývajú. Bola som na púti v Modrom Kameni na kalvárii, v Litmanovej, v Levoči, v Štiavnici, v Trnave, v Nitre, v Trútnove, na Starých horách, aj v Senohrade, v Čechách v Duchcove.
9.) Čo vás v živote najviac napĺňa?
Najviac ma napĺňa kľud, pokoj, domáce modlenie, dobré bývanie, upratané.
10.) Prežili ste aj bolestné chvíle?
Prežila som veľa bolestných chvíľ, zosnulí rodičia, súrodenci, moja dcéra Marienka, rodina ostatná.
11.) Čo vám vtedy pomohlo?
Pomohla mi vtedy Panna Mária, Pán Ježiš bol so mnou a pevná viera v Pána.
12.) Odkiaľ čerpáte duchovnú silu, že ste taká energická, radostná, obetavá?
Čerpám silu z Ducha Svätého a teším sa z Božej pomoci.
13.) Z čoho máte v živote radosť? Vieme, že sa staráte o chorú pani, čo vám táto služba blížnemu dáva?
Radosť mám, keď niekomu pomôžem z lásky a navštívim chorú tetu.
14.) Máte nejaké pravnúčatá? Koľko? Často trávite chvíle so svojou rodinou?
Moja rodinka chodí na moje meniny, narodeniny a sviatky. Mám 4 vnučky, 2 vnukov, 6 vnúčat.
15.) Čo robievate vo voľnom čase?
Vo voľnom čase sa modlím domáce modlitby, aj domáce práce v byte - prať, riadiť, štrikujem, vyšívam, háčkujem, varím.
16.) Čo by ste poradili druhým ľuďom, najmä ženám, ako zvládať životné situácie?
Radím ženám, aby si s pomocou Božou a trpezlivosťou prácu zadelili.
17.) Máte nejaký vzor alebo obľúbeného svätca?
Mám rada všetkých svätých na nebi.
18.) Aké je vaše obľúbené jedlo alebo zákusok?
Moje obľúbené jedlo je kuracia polievka a prírodný rezeň mäkký. Moje obľúbené pečivo je slané, kysnutý závin a štrúdľa, aj krémeška.
19.) Navštevujete aj ľudí v domove dôchodcov. Čo vám to prináša?
Navštevujem ľudí v dome dôchodcov, predmodlievam pred svätou omšou, aj čítam z Knihy múdrosti, robím to zo srdca a mám z toho radosť, tiež navštevujem tetku Krahulcovú, občas mi pripadá, ako moja mamička.
20.) Máte pri toľkých aktivitách čas aj pre seba?
Pre mňa je obľúbená nedeľa, sviatky, tie si rada zasvätím pre seba.
21.) Ako to robíte, že stále tak pekne vyzeráte?
Pre seba robím večer, pred spaním sa osprchujem a natočím si nátačky a keď idem do kostola sa roztočím a pekne učešem a oblečiem.
22.) Ste taká pokojná, nekonfliktná. Vie vás aj niečo nahnevať? Čo vám vtedy pomáha?
Viem sa aj rozrušiť, keď ma niekto pochybuje, kritizuje, tak si pomyslím: Otče, odpusť im, nevedia, čo vravia, aj ja im tiež odpúšťam. Moja viera ma posilňuje a myslím si: Pán Ježiš viac trpel ako ja. S pomocou Božou sa to dá zvládnuť.
23.) Čo by ste si priali do ďalších rokov života?
Do ďalších rokov by som si priala, aby som sa ešte dlho mohla v kostole modliť, s ľuďmi sa tešiť a každému dobre robiť a kľudná byť.
24.) Máte nejaký nesplnený sen, prianie?
Keď som bola mladé dievča, robila som si z gorálkov pátričky, lebo mi rodičia nekúpili a chcela som byť rehoľnou sestrou, ale ja som nevedela, kde sa mám prihlásiť a rodičia ma potrebovali doma.
Teta Lapinová, ďakujeme Vám za Vaše povzbudzujúce odpovede, za tie mnohé hodiny vašich modlitieb, služby, Vašej lásky a pomoci. Želáme Vám hojnosť Božieho požehnania, aby sme sa ešte dlho mohli tešiť z Vašej blízkosti.

-MH-