Posledné tri dni Veľkého týždňa - tzv. (veľkonočné) posvätné trojdnie alebo triduum – Zelený štvrtok, Veľký piatok a Biela sobota, majú bohatý liturgický obsah a symboliku.
Podstatou Zeleného štvrtku je spomienka na ustanovenie sviatosti oltárnej i sviatosti kňazstva. Na Zelený štvrtok predpoludním biskupi na pamiatku ustanovenia sviatosti kňazstva slúžia sväté omše so všetkými kňazmi svojich diecéz. Táto svätá omša sa nazýva missa chrismatis. Pri týchto omšiach posväcujú aj tri druhy oleja: krizmu, olej katechumenov a olej chorých. Olej je znamením sily. V liturgii sa olej používa pri krste, birmovaní, sviatosti pomazania chorých a pri vysvätení kňazov. V rámci slávenia missa chrismatis kňazi verejne obnovujú svoje kňazské sľuby a ďakujú, že Pán im dal účasť na svojom kňazstve.
Vo štvrtok prestávajú zvoniť zvony, ako znak spoluúčasti s utrpením Krista. Ich zvuk sa ozve až na slávnostnú Glóriu na vigíliu vzkriesenia na Bielu sobotu a namiesto nich sa používajú rapkáče. Po skončení svätej omše si pripomíname Pána Ježiša, ako v Getsemanskej záhrade bdie v modlitbe. Apoštoli od únavy zaspali a Ježiš zostáva celkom sám, opustený. Túto udalosť symbolizuje nielen otvorený prázdny svätostánok, zhasnuté večné svetlo pred ním, ale aj obnažovanie oltárov a odnášanie všetkých predmetov z nich. Obnažené oltáre symbolizujú opustenosť Krista v Getsemanskej záhrade.
V prvotnej Cirkvi sa v tento deň kajúcnici zmierovali s Cirkvou a s Bohom, aby s ostatnými mohli mať účasť na Eucharistii. Bol to deň vzrušeného, ľútostivého, ale i radostného plaču.
Pomenovanie Zelený štvrtok má odlišné výklady. Jedni hovoria, že pomenovanie je prevzaté zo starogermánskeho Gründonnerstag (greinen – nariekať, čo sa pletie s grün – zelený) a druhí, že názov „zelený“ je odvodený zo spomienky na sviežu zeleň pre Ježiša v Getsemanskej záhrade. Ťažko povedať, kto má pravdu :)

-SV-

Tento deň si pripomíname smrť Ježiša Krista na kríži. Ide o deň utrpenia, preto sa v kostoloch v tento deň neslúži svätá omša, aj oltáre v kostoloch sú obnažené. V tento deň je aj prísny pôst, postiť sa od mäsitých pokrmov a najesť sa možno za deň len raz do sýta. Iba v tento deň je súčasťou liturgie uctievanie kríža a neoslavuje sa v nej eucharistia, sv. prijímanie sa však podáva. Súčasťou obradov sú dlhé príhovory za Cirkev, za pápeža, za služobníkov Cirkvi a za všetkých veriacich.
Ukrižovaný Ježišu, aký hrozný je pohľad na Tvoje krvácajúce rany, zošľahané telo, tŕním pokrytú hlavu a bledú tvár! Tvoje kopijou prerazené srdce nech je mojím útočiskom v každej biede, úzkosti a skľúčenosti, mojím úkrytom v pokušení a v prenasledovaní.
Láskavý Ježišu, nedopusť, aby Tvoje muky boli pre mňa zbytočné. Pre lásku, ktorá otvorila Tvoje srdce po smrti na kríži, dopraj mi milosti, aby som mohol(a) umrieť v Tvojom objatí. Amen.

-min. Maťo-

Čo sa to deje? Aké je dnes veľké ticho na zemi! Veľké ticho a osamelosť. Veľké ticho, lebo Kráľ spí.
Rovnako ako Veľký piatok, aj Biela sobota sa nesie v znamení ticha a smútku z Kristovho umučenia, no zároveň aj v radostnom očakávaní Kristovho zmŕtvychvstania. Počas dňa, až do začatia veľkonočnej vigílie, majú veriaci v kostoloch možnosť navštíviť Krista uloženého v hrobe a zotrvať s ním chvíľu v modlitbách.
Samotná omša na Bielu sobotu – veľkonočná vigília - začína až po západe slnka. Skladá sa z niekoľkých častí.
Prvou z nich je Obrad svetla, v ktorom kňaz na nádvorí kostola posvätí veľkonočnú sviecu (paškál). Následne sa vyberie v sprievode cez kostol s touto sviecou až ku oltáru, kde zaspieva veľkonočný chválospev. Kristus, svetlo sveta, prišiel na túto zem, aby oslobodil ľud tápajúci v temnotách.
Veľkonočná vigília potom pokračuje liturgiou slova, ktorej súčasťou je sedem starozákonných čítaní, v ktorých si pripomíname ako Boh počnúc stvorením sveta sprevádzal izraelský národ. Po nich zaznie Sláva Bohu na výsostiach a „rozviažu“ sa zvony i organ, ktoré boli od Zeleného štvrtku ticho.
Po kázni sú ďalšou súčasťou veľkonočnej vigílie litánie k svätým, svätenie krstnej vody a obnova krstných sľubov. Následne svätá omša pokračuje klasickým spôsobom. Po svätom prijímaní a modlitbe nasleduje slávnostná procesia so Sviatosťou oltárnou cez kostol na nádvorie pred kostolom a následne naspäť ku oltáru, kde kňaz požehná veriacich.
Pán Ježiš Kristus vstal z mŕtvych. Aleluja, chváľme Boha, Boha svojho.

-RS-

Aký smútok prežívame, keď nám zomrie drahý človek. Čo by sme dali za to, keby tu ešte mohol byť medzi nami. Podobnú úzkosť a zármutok prežívali aj Ježišovi najbližší. No v to nedeľné ráno sa plnosť zármutku, strachu a úzkosti zmenila na plnosť radosti. Už nebola smrť konečnou zastávkou na ceste života, ale len prestupovou stanicou po krátkej namáhavej ceste, za ktorou nasleduje večný blahobyt. Ako ťažko chápali tieto udalosti učeníci, až kým Ho nevideli zmŕtvychvstalého.
Ako ťažko a málo aj ja chápem význam tohto najväčšieho daru, ktorému sa nič nevyrovná. Keby som udalosti Veľkonočnej nedele viac chápal, nebol by som pyšný vo svojom srdci. Nenaháňal by som sa za ligotavými pozlátkami tohto sveta. Viac by som si všímal potreby iných. Aj ťažké chvíle by som ľahšie zvládol. Výsmech a potupa od druhých by bola pre mňa cťou, že môžem trpieť pre Krista. Srdce by som mal stále naplnené radosťou, pokojom a šťastím. Ale Pán má so mnou nekonečnú trpezlivosť. Dáva mi každý deň novú šancu, aby som hľadal, čo je hore, nie čo je dole. Aby som rástol vo viere.
Nech ma prázdny Kristov hrob posilní hľadať Ho živého vo svojich blížnych, s ktorými sa denne stretávam.

-ĽB-

Milí čitatelia, Náš hlas by vám rád priblížil bratov a sestry, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom podieľajú na chode a zveľaďovaní našej farnosti. Chceme vám poodkryť život týchto ľudí či už ako jednotlivcov, alebo rodín žijúcich príkladným kresťanským životom. V tomto čísle sa budeme rozprávať s naším správcom farnosti Mgr. Markom Kosorínom.
1.) Pán farár, povedzte nám niečo o sebe. Odkiaľ pochádzate, kde ste študovali, kde ste pôsobili, kým ste prišli do našej farnosti?
Narodil som sa v Starom Tekove. Obec v okrese Levice. V Leviciach som maturoval na tamojšom gymnáziu. Dva roky na vojenčine. Jedenásť rokov mi trvalo, kým ma prijali na CMBF v Bratislave. (Pracoval som v ZDA Partizánske - závod Žitavany a Levitex – Levice). Po vysviacke v roku 1991 ako kaplán jeden rok v Pezinku a jeden rok v Šahách. Jedenásť rokov v Žitavanoch.
2.) Čo vás priviedlo k rozhodnutiu stať sa kňazom? Koľko ste mali vtedy rokov?
Na I. sv. prijímaní sme boli ako druháci ZDŠ. Po slávnosti, popoludní nás starší chlapci obliekli do miništrantských šiat a prvýkrát som miništroval na litániách. A potom som už neprestal.
3.) Aký máte celkový dojem z našej farnosti?
Do Rádia Lumen som na podobnú otázku odpovedal, že naša farnosť sa nachádza „v čase sejby“. Tá sejba ešte potrvá nejaké obdobie.
4.) Pamätáte si ešte na deň, keď ste prišli k nám do farnosti? Čo vás najviac prekvapilo, upútalo?
Bola streda 15. 07. 2004. Milo ma prekvapila prvá návšteva nášho kostola.
5.) Čo vám robí najväčšiu radosť vo vašej kňazskej činnosti?
Medzi moje najväčšie radosti patrí radosť iných ľudí z viery v Boha.
6.) Naopak, znepokojuje vás niečo?
Trápim sa, keď vidím, ako ľudia ľahkovážne odmietajú Božiu dobrotu.
7.) Pochybovali ste niekedy o správnosti svojej voľby stať sa kňazom?
Ťažkých chvíľ som prežil mnoho, ale nepochyboval som o správnosti svojej voľby.
8.) Ako vyzerá bežný každodenný život kňaza?
Kňaz obyčajne pracuje, keď iní oddychujú a opačne + prekvapenia každého dňa – návštevy chorých, vybavovanie stránok vo farskej kancelárii, prípravy na vyučovanie, pohreby a cez to všetko sa prelínajú rozhovory s Bohom – modlitby.
9.) Ako odpočívate? Uprednostňujete pasívny oddych v tichosti so svojimi myšlienkami alebo radšej oddychujete aktívne a venujete sa viac svojim záľubám?
V tichosti sa venujem svojim myšlienkam, keď čakám v rade na pošte. Mojou najväčšou záľubou je kňazská služba a tam sa vždy niečo deje.
10.) Kde máte rodinu? Navštevujete sa?
Dve sestry s rodinami žijú v rodnej obci a jedna v Zlatých Moravciach. Máme sa veľmi radi a je to pre nás sviatok, keď sa stretneme.
11.) Máte obľúbeného svätca? Ak áno, ako vás vo vašom živote či v povolaní kňaza ovplyvňuje?
Môj patrón sv. Marek. Denne sa modlím a prosím ho o príhovor, aby som nebol iným prekážkou na ceste k Bohu.
12.) Poskytujete rozhovor pre naše farské noviny Náš hlas. Ako vy vnímate existenciu farských časopisov a novín?
Myslím, že noviny pomáhajú tým, čo ich píšu a verím, že aj tým, ktorí ich čítajú. Teším sa, že ich kvalita rastie.
13.) Čo by ste na záver odkázali veriacim aj neveriacim vo Veľkom Krtíši?
Náš nebeský Otec nás má všetkých rád.
Ďakujeme za rozhovor

-PCH-

Keď som chodila do školy, na hodine náboženstva sme sa učili šesť hlavných právd. Jedna z nich bola: „Boh je spravodlivý sudca, ktorý dobrých odmeňuje a zlých tresce.“ Jasné, jednoduché, spravodlivé. Spravodlivosť som vždy považovala za veľkú čnosť a snažila som sa aj ja byť spravodlivá. No časom som zistila, že to nie je všetko. Že Boh je oveľa viac ako spravodlivý – je milosrdný! Pochopila som, čo o Pánu Ježišovi hovorí Písmo: „…nalomenú trsť nedolomí, hasnúci knôt nedohasí…“
Spravodlivosť je síce pravda, ale milosrdenstvo – je láska. Nekonečná, nepochopiteľná, ale zároveň taká blízka a podmaňujúca. Rúca všetky bariéry, ktoré medzi mňa a Boha stavia hriech. Je to istota, že čokoľvek sa stane, čo ako by som sa hanbila pred ľuďmi, pred Boha môžem predstúpiť, lebo jeho láska ma pochopí. Neodsúdi ma. Pochopí, ako sa cítim, prečo som to urobila a po čom túžim. Jeho odpoveď na moje zlyhania, ktoré mu spôsobujú bolesť, je láska. Keď niečomu v živote nerozumiem, poviem mu o tom, a On mi to dá pochopiť. Keď nevládzem, poprosím ho a On mi pošle pomoc. A keď sa vlastnou vinou dostanem do problémov, nepovie mi – tak ti treba, čo si si navarila, pekne si zjedz, bude to spravodlivé. Keď trpím, viem, že On trpí so mnou. Stojí pri mne a dáva mi silu uniesť dôsledky svojich skutkov. A to je úžasný pocit. Povedala som mu: Pane, daj mi milosť, aby som vedela byť taká voči svojim blížnym…
A ešte niečo veľmi dôležité. Pán Ježiš povedal sestre Faustíne, že nič ho nebolí viac ako naša nedôvera k nemu. Chápem, nedôvera zrádza lásku. A On miluje do krajnosti, už nemohol dať viac ako svoj život. Preto pokorne prosím, aby ma ochránil od takejto nedôvery. Milujem ho celým srdcom a viem, že ma nikdy nezradí… ani ja ho nechcem zradiť.

-JA-