Advent, príprava na túžobne očakávaný príchod Krista, slávenie Vianoc – tajomstva vtelenia. Chválime Boha, ktorý tak miloval svet, že nám poslal svojho Syna. Vianočné sviatky a príprava na ne majú svoj hlbší zmysel v príprave našich sŕdc na Božiu milosť vo sviatostiach. Advent nám pripomína nielen to, že Kristus prišiel, ale že znova príde, a preto život veriacich by mal byť neustálym a bdelým očakávaním tohoto príchodu. V súčasnosti však akoby ľudia zabúdali na význam adventu, ktorý možno prirovnať k pozvánke na narodeninovú oslavu Ježiša Krista. Sám oslávenec nás na ňu každoročne pozýva.
Ježišove narodeniny sa opäť blížia, a tak ako každý rok, tak aj tento sa bude konať oslava na jeho počesť. Rozhlas a televízia upozorňujú na každom kroku svet na Ježišove blížiace sa narodeniny a veľa ľudí počas týchto dní nakupuje darčeky. Je krásne vedieť, že si niektorí ľudia najmenej raz ročne spomenú na Ježiša. Oslava Ježišových narodenín začala už pred mnohými rokmi a spočiatku ju ľudia chápali inak ako dnes. Boli vďační za všetko, čo pre nich Ježiš Kristus urobil. Dnes sa zdá, že už nik nepozná skutočný dôvod osláv. Rodiny a priatelia sú spolu, zabávajú sa, ale nevedia čie narodeniny vlastne oslavujú.
Naše stoly sa prehýbajú od množstva delikates, ovocia a rôznych maškŕt. Výzdoba našich domácností je vskutku fantastická a všetko dopĺňajú nádherne zabalené darčeky. Zdá sa, že nám naozaj nič nechýba, až na toho oslávenca, ktorý v skutočnosti nebol do našich domovov a sŕdc pozvaný. Keď príde deň D, necháme ho stáť vonku pred zabuchnutými dverami, hoci On by tak veľmi chcel byť v tej chvíli s nami. Možno ho to už ani neprekvapuje. V posledných rokoch totiž veľa ľudí pred ním zatvára dvere.
Ak sa však len predsa rozhodne potichučky vojsť, postaví sa skromne do rohu miestnosti, aby neprekážal a sleduje ako jeme, pijeme a hodujeme, rozprávame si vtipy a nesmierne sa bavíme. Rozdávame si a otvárame darčeky plní očakávania a keď sú už všetky otvorené, Ježiš sa len nesmelo obzrie či tam snáď nebude aspoň jeden pre neho. Veď ako by sme sa cítili my, keby na našich narodeninách boli obdarovaní všetci okrem nás – oslávencov? No my sme teraz takí šťastní, objímame sa z toľkej radosti a lásky. I Ježiš roztvára svoju náruč, aby ho niekto z nás prišiel objať, no nik k nemu neprichádza. Vtedy Ježiš veľmi rýchlo pochopí, že je nechcený, nepozvaný a odchádza.
Ako je to s nami? Aj my patríme medzi tých, ktorí pamätajú len na jedlo, pitie, zábavu a na Ježiša akosi zabúdajú. Nedovoľme, aby sa každý rok sviatok jeho narodenín zhoršoval. Dovoľme Ježišovi, aby tieto Vianoce mohol vstúpiť do nášho života. Veď On prišiel na tento svet a obetoval svoj život na kríži, aby nás zachránil. Jediné, čo od nás chce je, aby sme tomu verili celým svojím srdcom. Advent je čas, keď Ježiš posiela množstvo pozvánok na svoju oslavu a jedna z nich je určite aj pre teba. Tí, ktorí si rezervujú miesto, budú do knihy pozvaných zapísaní veľkými zlatými písmenami a tí, ktorí na pozvánku neodpovedia, zostanú vonku.

-PCH-

Sviatok Nepoškvrneného počatia Panny Márie si často mýlime so sviatkom Zvestovania Pána (s Ježišovým počatím v Máriinom lone). Týmto sviatkom slávime počiatok ľudského jestvovania Panny Márie a skutočnosť, že preblahoslavená Panna Mária bola uchránená od akejkoľvek poškvrny dedičného hriechu.
Dedičný hriech je nešťastný stav ľudstva, do ktorého sa človek rodí ešte predtým, ako môže sám zo slobodného rozhodnutia hrešiť. Dedičný hriech je ako kvapka jedu toho zmýšľania Adama a Evy v rajskej záhrade. Človek nedôveruje Bohu, myslí si, že Boh chce obmedzovať jeho slobodu a namiesto počúvania pravdy dôveruje lži. Človek je dedičným hriechom hlboko zranený a má sklon k hriechu. Boh sa však neprizerá na nás nečinne, ako sa vrháme do moci smrti, ale prostredníctvom Panny Márie nám posiela Ježiša Krista – záchrancu a priateľa, ktorý nás vyslobodzuje z moci hriechu. Na nás záleží, do akej miery Mu dovolíme vstúpiť – či dvere svojho srdca otvoríme dokorán, alebo len tak odchýlime, aby sa nič nezmenilo na našom pohodlí.
Panny Márie sa nedotkol žiaden hriech – ani dedičný. Bola obdarovaná od Pána Boha neobyčajnou krásou svätosti. Nebola však uchránená od bolesti a útrap, ktoré počas svojho pozemského života v hojnej miere zažila. Prijala ich s pokorou. Nereptala a nešomrala na vtedajšiu vládu, že akú dlhú cestu musí prejsť v požehnanom stave do Betlehema len preto, aby sa zapísali na nejaký papier. A keď ich v Betleheme všade odmietli, pokorne prijala miesto v maštali, nešla sa dožadovať svojich práv – „Veď ja som niekto, musíte mi zabezpečiť dostatok pohodlia“…
Mnoho iných obrazov zo života Panny Márie poznáme zo svätého Písma, len neviem nájsť žiaden, kde by som ja reagoval podobne ako ona.

-ĽB-

• Zachej na planom figovníku
• uzdravenie slepého Bartimeja
• Ježišove pokúšanie diablom

-M.-
Pokračovanie nabudúce…