V tento deň si uctievame nielen tých svätých, ktorých nám Cirkev dáva ako vzor (mučeníci, vyznávači,…), ale aj všetkých tých, ktorí sú už v nebi. Do tejto kategórie napr. môže patriť zosnulý manžel, manželka, otec, matka, deti. Sem patria tí, ktorí žili v zhode s Božím Slovom. Aj my sme povolaní k tomu, aby sme boli svätí.
Svätosť je úlohou každého kresťana pre každý deň. Má sa prejaviť vo všetkom, čo robíme, v každých aj v tých najbežnejších rozhodnutiach v práci, v škole, doma, na ulici… V každej chvíli sme pokúšaní a preto v každej chvíli môžeme dokázať lásku k Bohu. Buď necháme v sebe priestor pre Boha alebo dáme prednosť vlastnej chytrosti a pokušeniu. Svätej Terezky sa raz opýtala jedna sestra: „Ešte musím veľa získať, aby som bola svätá?“ Ona jej odpovedala: „Nie získať, ale stratiť!“ Svätosť nemôže človek vytvoriť, ale môže ju prijať v Duchu Svätom. Svätosť je poslušnosť voči Bohu – znamená milovať iného ako Boh miluje mňa.
Pýtali sa raz malého chlapca na náboženstve: „Kto je to svätec?“ Keďže pár dní predtým bol v kostole, kde videl namaľovaných svätých na oknách kostola, a veľmi sa mu páčilo ako slnko preniká cez tieto sklá, odpovedal: „Svätec je človek, cez ktorého svieti slnko“. Áno, svätec je človek, cez ktorého preniká Božie svetlo. Preniká aj cezo mňa Božie svetlo na ostatných ľudí? Vidia tí, s ktorými sa stretávam, v mojich skutkoch, rozhodnutiach a postojoch Boha? Budem mať raz aj ja sviatok 1. 11.?

-ĽB-

Dňa 2. novembra si pripomíname všetky duše, ktoré sú ešte v očistci. Tieto duše síce majú odpustené hriechy, no v očistci si musia odpykať následky za hriechy, teda tresty.
Očistec je podobný pekelným mukám, no existuje v ňom na rozdiel od pekla radostná nádej, že po odtrpení všetkých trestov s istotou nasledujú nebeské radosti. Duše trpiace v očistci označujeme ako Cirkev trpiacu. Očistec je miesto alebo stav očisťovania. V očistci sú tie duše, ktoré zomreli v stave milosti posväcujúcej, teda bez ťažkého hriechu. Každý spáchaný hriech má totiž následok – trest, ktorý si musíme odtrpieť. Podľa sv. Tomáša Akvinského aj ten najmenší trest v očistci je väčší ako najväčšie utrpenie tu na zemi. Znášaním týchto trestov sa duša očisťuje. Každá duša po smrti nesmierne túži po Bohu. Najväčší trest pre duše v očistci je, že nemôžu vidieť Pána Boha, hoci by ho veľmi chceli.
Tieto duše si už nemôžu sami pomôcť, ale my im áno – svojimi modlitbami a odpustkami, ktoré v tomto období môžeme pre ne získať.

-ĽB-

Ľudský život nikdy nebol považovaný za najvyššie dobro. Je však najzákladnejším dobrom, predpokladom ostatných hodnôt. Je hodnotou, na ktorej sú postavené všetky ostatné hodnoty. Preto je ľudský život hodný ochrany za všetkých okolností, v každom veku a každej forme. Vzhľadom na to, že sa ľudský život začína počatím a končí prirodzenou smrťou, ochrana ľudského života trvá od počatia až po prirodzenú smrť.
Túto pravdu si chceme pripomenúť aj tento rok počas 11. ročníka projektu Sviečka za nenarodené deti 2013, ktorý sa v týchto dňoch rozbieha s podporou a požehnaním slovenských biskupov.
Hlavnou myšlienkou je spojiť spomienku na všetkých zosnulých, ktorú slávime 2. novembra, so spomienkou na nenarodené deti, zomreté pri umelom alebo spontánnom potrate. Vonkajšími symbolmi spomienky sú horiaca svieca, ktorú môžeme 2. novembra večer zapáliť v oknách našich domovov a modlitba za úctu k životu. Kampaň má pritom tri rozmery – duchovný, vzdelávací a praktický. V modlitbách chceme pamätať na zomrelé nenarodené deti, i na tých, čo vykonávajú alebo aktívne podporujú umelé potraty. Milosrdenstvo a odpustenie sú cesta, ktorá je symbolom tohto duchovného rozmeru. S predajom sviečky, ktorú ponúka Fórum života, je spojená verejná zbierka. Výnos z tejto zbierky umožňuje počas celého nasledujúceho roka financovať konkrétne projekty a dôležité aktivity zamerané na ochranu života od počatia po prirodzenú smrť a ľudskej dôstojnosti, podporu rodiny a ľudských práv, vzdelávanie, legislatívne a ďalšie zásadné kroky k tomu, aby téma života v našej spoločnosti nebola iba okrajovou záležitosťou.
Horiaca sviečka v našich oknách bude pre všetkých znamením, že si vážime ľudský život a prijímame ho ako dar od nášho nebeského Otca.

-JA-

Takto sa modlíme v apoštolskom vyznaní viery. Tieto slová vyjadrujú presvedčenie, že existuje spolupráca medzi mŕtvymi a živými deťmi nebeského Otca. Ony sa prihovárajú za nás a my sa modlíme a prosíme za nich. Veľmi silne to prežívame práve začiatkom novembra, keď navštevujeme hroby našich blízkych.
Pre duše v očistci môžeme získať pomoc, odpustky, keď spĺňame tri podmienky:

• svätá spoveď (v tomto období)
  
• sväté prijímanie
  
• modlitba na úmysel sv. Otca (Otčenáš, Zdravas, Sláva)

1. V deň spomienky na všetkých zosnulých (02. 11.), pri návšteve kostola alebo kaplnky, môžeme získať odpustky pre duše v očistci, keď sa pomodlíme Otčenáš a urobíme vyznanie viery (Verím v Boha)
   
2. Denne, od 01. do 08. novembra, pri návšteve cintorína, pri modlitbe za zosnulých.

-mk-

-M.-
Pokračovanie nabudúce…