Dňa 22. 9. 2013 sa v uliciach mesta Košice uskutoční Národný pochod za život. Je to celoslovenské stretnutie ľudí, ktorí sú presvedčení, že život každého človeka by mal byť bezpodmienečne chránený počas celej jeho dĺžky, čiže od počatia po prirodzenú smrť vo všetkých oblastiach života a mala by byť rešpektovaná jeho ľudská dôstojnosť. Rovnako by mala byť chránená a podporovaná rodina založená manželstvom muža a ženy, pretože v rodine sa vytvárajú ideálne podmienky na vznik a rozvoj života každého človeka.
V týchto dňoch sa politici u nás na Slovensku zaoberajú materiálom pod názvom Národná stratégia rozvoja ľudských práv, ktoré obsahujú na prvý pohľad neškodné pojmy, ako právo na dôstojný život, genderová ideológia, ľudské práva LGBTI osôb a právo na vzdelanie. Tieto pojmy sa však ukážu v inom svetle, akonáhle sa začne skúmať ich obsah.
Z pojmu „právo na dôstojný ľudský život“ sa po jeho analyzovaní vykľuje právo na eutanáziu a potrat. Rovnako zvrátená je aj genderová ideológia, ktorá trvá na tom, že sa nerodíme ako muži a ženy, ale každý si môže určiť svoj rod (napríklad: mužom poskytuje právo dožadovať sa možnosti používať ženské spoločné sprchy alebo wc, pretože sa cítia ako ženy a naopak).
Pod pojmom „právo na vzdelanie“ sa skrýva aj sexuálna výchova, ktorú v mnohých západných štátoch učia už na materských školách. Na základných školách učia deti používať antikoncepčné prostriedky.
Ďalšia vec, ktorú na nás chystajú politici na Slovensku, je zákon, ktorý umožňuje sociálnym pracovníkom vstup do obydlia a odobratie detí. Tieto práva sú už široko rozvinuté v Británii a Škandinávii a obeťami sú už aj prvé slovenské deti. V týchto štátoch sa zakazujú akékoľvek fyzické tresty voči svojim deťom (ani capnutie po zadku alebo zatrasenie). Deti sú nabádané, aby udávali svojich rodičov na zriadené linky pomoci a tieto sú svojim rodičom následne odobrané.
Ak nám nie je ľahostajné, čo sa deje u nás na Slovensku – že môžeme vraždiť najbezmocnejších, že zvrátené veci zo Západu sa majú dostať do našich zákonov a škôl - podporme aj my tento pochod. Nebuďme kresťanmi len v našom súkromí, ale je potrebné sa aj verejne vyjadriť za ochranu života a vyžadovať zmeny vedúce k jeho ochrane.

-ĽB-

Na tretí júlový týždeň sme sa všetci veľmi tešili. Išli sme na tábor s miništrantmi. Posádky sa rozdelili do áut. Vecí bolo po samú strechu, horko-ťažko sme zatvorili dvere. A vyštartovali sme plní očakávaní. Cesta ubehla v pohode. Privítala nás tichá dedinka a milý pán, ktorý nám všetko povysvetľoval. Rozdelili sme sa do izieb – tábor sa mohol začať.
Hneď na druhý deň sme sa vybrali na taký „kratší“ výlet. Mapu sme zverili skúsenému vodcovi a posmelení tvrdením pána správcu, že turistické chodníky sú veľmi zle značené. Zabočili sme do lesa podľa plánovanej trasy a mapy. Samozrejme, že to nebola trasa, po ktorej sme chceli ísť. A tak sme hodnú chvíľu odhodlane kráčali po lúkach a lesných cestičkách, na ktorých žiadne značky nikdy ani neboli. Nakoniec sme predsa len prišli na zelenú. A tá nás viedla hore riadnym kopcom. Nikdy by som neverila, že nejaký kopec môže mať štyri vrcholy! No bola to skrátka super túra, videli sme, čo by normálni turisti nevideli a nakoniec sme predsa našli „zelené“ pleso, ktoré sme hľadali.

Na druhý deň sme vyšľapali na Kalváriu a potom oddychovali v banskom múzeu. Zo začiatku sme ešte ako tak vnímali. Postupne nás premáhala únava, no veselý bradatý pán sprievodca nás súcitne nechal počúvať výklad o banských strojoch posediačky. No keď nám chcel ukázať signalizáciu, ktorou sa baníci v minulosti dorozumievali, museli sme sa predsa postaviť, lebo bola prišróbovaná vo vedľajšej miestnosti…
Ďalšia túra bola na Sitno. To už bolo v pohode, boli sme oddýchnutí a keď predsa prišla kríza, predstava veľkého hrnca plného langošov nás rýchlo vrátila do formy. Nakoniec sme sa ešte aj okúpali, člnkovali, bicyklovali, zaskákali si do vody a spokojní sa vrátili domov.
Štvrtok sa niesol v znamení športu. Futbal sa síce hral každý deň, ale teraz to bolo oficiálne. Každý sa zapísal na nejakú disciplínu a veru, výsledky boli neraz prekvapujúce. Okrem športových výkonov sme po večeroch objavovali aj herecké schopnosti a nápaditosť, ukrytú v našich deťoch, keď stvárňovali biblické príbehy, vymýšľali masky a scénky.
Myslím, že to bol pre všetkých pekný týždeň. Upevnili sa staré priateľstvá, vznikli nové, preverili sa charaktery a hlavne – prežiť týždeň s anjelmi, to nie je taká obyčajná vec. Myslím, že nikto z nás netušil, čo všetko dokáže urobiť pre svojho človeka anjel strážny!

-JA-

Denne počujeme mnoho viet. V bežných rozhovoroch zohrávajú hlavnú úlohu témy, ako sú vyčerpanosť, povinnosti, zbytočné mudrovanie dokonca až krivda a hnev. Preto sa môže stať, že slová sa nám budú už iba prúdom zosypávať do uší. Postupne tak môžu zapĺňať našu dušu, sú to pre ňu vety s označením „Unavujúce“. Naproti tomu, aj osviežujúce slová môžeme adresovať nám samým, susedovi, mame, kolegyni, priateľovi… a nechať zaviať do nášho vnútra aj trochu radosti. Fígeľ je v tom, že tieto pramenia z Božích dotykov v našej duši, nie z našich skúseností a „múdrostí“. Jeho autorstvo sa prejaví potom na ich ovocí. Radosť, pokoj, povzbudenie, chuť pracovať na Božom tajomstve medzi nami a tešiť sa navzájom…
Takéto veci sa dejú aj v našej farnosti. Tak vám o tom musím s radosťou napísať. Budem síce opisovať len jednu udalosť. Som si však istá, že Boh nám takéto impulzy daruje celkom často. Ide len o to, trošku sa pred Ním umenšiť a dať mu čas a priestor v našom živote. Potom sa už len tešiť, čo z toho bude?
Jeden deň som bola dosť unavená a už som mala toho naozaj veľa. Pred svätou omšou som sa stretla s jednou pani, ktorá sa ma pýtala na to, ako sa mám. Brala som to ako rutinnú vec a začala som odpovedať tak, ako vždy, keď sa ma na to niekto opýtal. Neviem presne, čo všetko sme si povedali, ale pamätám si, že jej ozajstný záujem vedieť, ako sa mi darí, ma potešil a začala som sa viac usmievať. Presne si však viem aj teraz vybaviť jednu jej vetu. Znela inak ako všetky ostatné informácie toho dňa a iných dní predtým. A hoci to bola obyčajná veta, ktorú som možno aj veľakrát predtým počula, teraz sa zdala byť inou. Jej obsah sa mi v tom momente zdal byť jasnejší a odkrývajúci niečo z Boha a jeho pôsobenia medzi nami. Znela: Modlím sa za vás všetkých. Ešte dlho som sa z nej tešila. Z toho, ako Boh nebadane pôsobí medzi nami veriacimi. Z toho, že ani neviem, koľkí na mňa ešte myslia a vyprosujú mi dobré veci do života. Z toho, aké krásne je to spoločenstvo, kde takto v tichosti možno aj niekoľko rokov myslia jedni na druhých. Z toho, ako Boh zabezpečuje milosti aj takými cestičkami, o ktorých sa možno dozviem až po smrti. Z toho, že aj iným mojim bratom a sestrám na svete robia takúto veľkú podporu a službu zase iní. Z toho, že tajomné Kristovo telo je privilégiom pre nás všetkých. A naozaj, toto je On medzi nami… a je ešte oveľa viac…
Teším sa, že som mohla nanovo prežiť takúto pravdu a že ma Boh naučil o sebe aj to, ako Jeho pôsobenie môže prechádzať z jedného človeka na druhého a radosť z tohto sa znásobovať a premieňať do skutkov.
Aj odpovede na otázku „Čo ma cez tieto prázdniny naučil Boh?“ zozbierané od niektorých našich spolufarníkov, nás môžu povzbudiť a dať nám možnosť ďakovať aj za nich.
Naučil ma mať rád. Svoju rodinu, seba samú. A tiež modliť sa. Bola som na viacerých miestach v rámci Slovenska. Všade som sa niečo nové naučila o Bohu.
Mne Boh dal cez prázdniny spoznať, že modlitba je veľmi silná a že keď ma bude niečo trápiť, tak sa mám modliť.
Cez tieto prázdniny ma Boh naučil, že keď sa naňho dokážem spoľahnúť s modlitbou, prekvapil ma viac, ako som čakal.
Tieto prázdniny som si menej užíval a Boh ma naučil lepšie rozmýšľať.
Na tieto prázdniny sa neukazoval nijaký veľkolepý program. Mali sme plán iba na dva týždne, čo bude ďalších šesť, to sme ani netušili. A tak sme sa ešte cez školský rok začali modliť a prosili sme Pána Boha, aby nám urobil program, aký chce On. Teraz, keď sa už skončili, môžem povedať, že to boli jedny z najlepších prázdnin, aké sme prežili. Nielen, že deti mali vyplnených celých osem týždňov, ale mali program, ktorý im dal oveľa viac, ako len oddych a vyplnenie voľného času. Snažila som sa každý deň zveriť Bohu a dostala som toľko dobrého, čo sa mi ani nesnívalo. Tieto prázdniny som tak zjavne zažila, že úplne v každej veci sa naňho môžem spoľahnúť. A keď ho poprosím, dá mi viac, ako som žiadala…
Čo vám Boh dal poznať cez prázdniny? Akým spôsobom k vám hovoril?

NVSB

V druhej polovici prázdnin, od 12. do 16. augusta, sa konal v našej farnosti letný prímestský tábor. Tento rok sa na ňom podieľalo dvanásť animátorov. Animátori boli nielen z Veľkého Krtíša, ale aj z Dolných Plachtiniec či zo Sklabinej. Počet zúčastnených sa pohyboval okolo 15 – 20 detí, niektoré totiž nechodili na tábor celý týždeň a nie od prvého dňa, ale pripojili sa k nám v priebehu týždňa.
Celý tábor sa niesol v duchu témy 6 hlavných právd. Každý z piatich dní si pripravil a zobral na starosť jeden z animátorov. Na každý deň v týždni si animátori nacvičili a pre deti pripravili krátku vtipnú scénku a ten animátor, ktorý mal na starosti deň, si pripravil krátku katechézu a vysvetlenie scénky súvisiace s témou dňa.
Tábor začínal vždy o 8. hodine ráno, v stredu a vo štvrtok sv. omšou. Ostatné dni sa stretli a zozbierali deti a animátori pred kostolom, odtiaľ sa potom vybrali na túru. V stredu a vo štvrtok bola do programu začlenená rozcvička po omši, kým ostatní animátori nacvičovali scénku.
V pondelok sa deti a animátori zoznámili pomocou hier, tzv. zoznamovačiek. Potom nasledovalo zadelenie do družstiev, v ktorých sa celý týždeň súťažilo. Družstvá boli 3. Každé družstvo si vymyslelo svoje meno, pokrik a svojpomocne si ľudia z tímu nakreslili plagát – vlajku. V ten deň bol program v okolí kostola a fary. Deň sa niesol v znamení prvej zo šiestich hlavných právd: Boh je len jeden.
V utorok bolo v pláne podniknúť túru na Trúbiaci kameň. V ten deň sa dobrodruhovia stretli na hornej zastávke. Išlo sa autobusom do Horných Plachtiniec a potom stadiaľ pešo na Trúbiaci kameň. Program, scénka, katechéza súviseli s druhou hlavnou pravdou: V Bohu sú 3 osoby: Otec, Syn a Duch Svätý.
V stredu sa vybralo na Babku. Tam deti súťažili, ich úlohou bolo prejsť tromi stanovištiami. Po skončení týchto disciplín sa to všetko vyhodnotilo a deti získali sladké odmeny. V stredu boli dve hlavné pravdy spojené, a to: Boh je spravodlivý sudca, ktorý dobrých odmeňuje a zlých trestá, Duša človeka je nesmrteľná.
Vo štvrtok sme slávili prikázaný sviatok – Nanebovzatie Panny Márie, preto bola sv. omša aj ráno. Animátori aj zaspievali piesne a hralo sa na keyboarde počas omše. Program sa uskutočnil v tento deň na ihrisku v Malom Krtíši. Hrala sa tam hra, živé Človeče nehnevaj sa. Hralo sa vo svojich družstvách. Štvrtková téma znela podľa ďalšej hlavnej pravdy: Syn Boží sa stal človekom, aby nás vykúpil.
A posledný deň tábora sa odohrával v plachtinskom Háji. Tam na deti čakali zaujímavé hry, ako napr. rozosmiať animátora či súťaž o najkrajší obraz z Písma vytvorený len z prírodného materiálu. Piatkový program naznačovala posledná hlavná pravda: Milosť Božia je na spásu potrebná.

-FS-

-M.-
Pokračovanie nabudúce…