Prázdniny sú v plnom prúde. Vytúžený čas, od detstva spájaný s bezstarostnosťou, voľnosťou a slobodou. Ale slobodu má každý z nás, a nielen cez dovolenku. Sloboda je dar, ktorý nám umožňuje povedať „áno“, ale rovnako aj „nie“. Nikto nemá právo nám ju vziať, ani obmedzovať. V tomto je nám príkladom sám Boh, ktorý nás necháva rozhodnúť sa a robiť, čo chceme. Lenže sloboda má aj druhú stránku, neoddeliteľnú súčasť, a tou je zodpovednosť. Preto každý rozumný človek berie pri rozhodovaní do úvahy aj následky, ktoré sa neodvratne dostavia.
Ak sa rozhodneme pre dobro, aj výsledok bude dobrý. Ak sa necháme oklamať a siahneme po zle, „úroda“ za takéto skutky nenechá na seba dlho čakať.
Sloboda sa takto stáva našou mocou. Dal nám ju nebeský Otec a sám ju absolútne rešpektuje. A zároveň nám dáva príklad, ako s ňou správne zaobchádzať. Kľúčom je láska. V podobenstve otec necháva svojho márnotratného syna zobrať si dary a odísť, s bolesťou v srdci čaká, ako to s ním dopadne. Ani Boh nám nebráni. Dáva nám dary, talenty, lásku… a slobodu. Je len na nás, čo urobíme. Môžeme si robiť, čo chceme, kradnúť, ubližovať, alebo snažiť sa za každú cenu získať si uznanie a obdiv ľudí, ignorovať Jeho prítomnosť v našom živote. Až keď pochopíme, že bez Neho je náš život ako život vyhnancov, zakúsime sklamanie a ponižovanie od ľudí, ktorým sme tak verili, zamyslíme sa nad svojím životom a zistíme, že sa treba vrátiť. A Boh nám to dovolí. Sám nám ide v ústrety a s otvorenou náručou nás víta. Miluje nás, odpúšťa, nevyčíta. Je jednoducho dokonalý. Tak sa máme správať aj my. Je úplne jasné, že dokonalí nebudeme, ale máme sa voči ľuďom okolo nás správať tak, ako sa správa On. Lebo slobodu možno správne využívať len vtedy, ak ju podriadime láske.
Je dovolenkový čas. Máme príležitosť zastaviť sa a porozmýšľať, ako s tou našou slobodou zaobchádzame, aké pohnútky vedú naše konanie a ako sa správame k svojim blížnym, ktorí tiež majú slobodu a možnosť vybrať si.
A ešte niečo… pre dobrý duchovný zrak je najdôležitejšie čisté srdce.

-JA-

Sviatosť pokánia a sviatosť pomazania chorých sú sviatosťami, ktoré uzdravujú dušu človeka.
„Tí, čo pristupujú k sviatosti pokánia, dostávajú od Božieho milosrdenstva odpustenie urážky spôsobenej Bohu a zároveň sa zmierujú s Cirkvou, ktorú hriechom ranili a ktorá sa láskou, príkladom pričiňuje o ich obrátenie.“ (KKC 1422)
Hriech je zlo, ktoré sa obracia proti človeku, ktorý ho spôsobil. Človek je však tvor slabý, robí chyby, špatné rozhodnutia a hriech sa stáva veľmi častým v jeho živote. Milosrdný Boh cez svojho syna Ježiša Krista ponúka spôsob, ako čo najviac znížiť zlé účinky hriechu v živote človeka. („…čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi…“ Mt, 16,19)
Ľútosť človeka kajúcnika tvorí podstatu vo sviatosti pokánia. Je to „bolesť duše nad spáchaným hriechom a jeho zavrhnutie s predsavzatím viacej nezhrešiť.“
Dokonalá ľútosť pochádza z lásky k Bohu, keď človek trpí preto, že urazil toho, ktorý jeho nekonečne miluje.
Nedokonalá ľútosť – človek si uvedomuje svoje previnenie, ľutuje svoj zlý skutok, lebo sa bojí spravodlivého trestu zaň.
Vyznanie svojich hriechov kňazovi oslobodzuje človeka a uľahčuje mu aj zmierenie s inými. Je potrebné vyznať všetky ťažké hriechy. Človek, ktorý si je vedomý ťažkého hriechu, nesmie pristúpiť k sv. prijímaniu, prv akoby prijal sviatostné rozhrešenie.
Mnohé hriechy spôsobujú škodu inému. Je potrebné urobiť všetko, aby sa škoda napravila. (napr. vrátiť ukradnutú vec, napraviť dobré meno toho, koho sme osočovali…) Preto po rozhrešení kňaz ukladá kajúcnikovi skutok pokánia, ktoré vyjadruje snahu človeka napraviť spôsobenú škodu hriechom.
Cirkev nám pre naše dobro ukladá povinnosť aspoň raz do roka pristúpiť ku sviatosti zmierenia. Príklady mnohých svätcov nám ukazujú, že v boji z hriechom sa veľmi osvedčuje častá sv. spoveď. Boh ponúka cez sviatostné zmierenie mnohé milosti a silu potrebnú pre odolávanie pokušeniam v našom každodennom živote.
Najväčšou vďakou človeka Bohu za veľký dar sviatosti zmierenia je častá a dobre vykonaná sv. spoveď.

-mk-

„Peniaze hýbu svetom“, počuť zo všetkých strán. Nemožno sa preto čudovať, že financie a majetok sa v dnešnej dobe stávajú najdiskutovanejšou témou spoločnosti. Už aj televízne programy vám dávajú návod, ako ušetriť a zvládnuť rodinný rozpočet. No málo alebo dokonca vôbec rozoberaná je táto téma v Cirkvi a medzi kresťanmi. Aký je pohľad Biblie, Boha na peniaze a ako máme s nimi správne nakladať? Odpovedať na túto otázku sa pokúsil Branislav Bartko z OZ Blízko teba, Nová Baňa, ktorý viedol kurz o financiách pre kresťanov v priestoroch našej fary.
Samotný úvod prednášky nás hneď prinútil zamyslieť sa nad dôležitosťou peňazí. Sú peniaze dobré alebo zlé? My kresťania máme tendenciu skloniť hlavu a mnohokrát tvrdíme, že peniaze sú koreňom všetkého zlého, dokonca chudoba je to, čo nás privádza bližšie k Bohu. Možno tento názor zmeníme, ak sa bližšie pozrieme na evanjelium, ktoré hovorí o prosperite, zdraví a bohatstve - každý kresťan je povolaný byť bohatý, ak to tak nie je, niečo je nesprávne v jeho vzťahu s Bohom.
Možno budeme prekvapení, na koľkých miestach sa v Biblii spomínajú peniaze, majetok a dôležitosť slobody od nich. Prvá zmienka o majetku je už v Knihe Genesis, kde vystupuje Abrahám ako spravodlivý a bohabojný muž, dokonca v Novom zákone pomenovaný „otcom všetkých veriacich“ a zároveň veľmi bohatý muž. Taktiež v Prísloviach sa viackrát spomína, ako Boh prináša bohatstvo a požehnanie. Samotný Pán Ježiš v Jánovi 10:10b hovorí: „…prišiel som, aby život mali a hojne mali.“ Z tohto môžeme jasne vidieť, že Boh nie je proti majetku a bohatstvu. To, na čo on hľadí a čo je pre Boha rozhodujúce, je naše srdce a náš postoj k peniazom.
Aký je však život v realite? Každá rodina si musí peniaze rozdeliť na dve kôpky. Z tej prvej uhradí výdavky, ktoré zaplatiť musí – bývanie, voda, elektrina, dane. Z druhej hradí to, čo si dovoliť môže pre dobro a blaho rodiny, pomáha tým, čo sú v núdzi, dáva desiatky. Ak si však rodina jasne neuvedomí rozdiel medzi týmito dvomi položkami, výsledkom môžu byť jej finančné problémy. Nebudem si predsa brať úver na drahú dovolenku, len aby som potešil rodinu. Nebudem finančne pomáhať ľudom v núdzi, ak ja sám spolu s mojimi deťmi nemáme čo do úst. Neprispejem na opravu kostolnej strechy takou čiastkou ako môj dobre zabezpečený sused. Toto Boh naozaj od nás nežiada. Pán nás neodmení za našu ľahkovážnosť, ale naopak. Vyžaduje, aby sme boli opatrní a najmä predvídaví v spravovaní našich peňazí. Každý z nás v jednom bode svojho života opustí túto zem. Čas, ktorý tu na Zemi máme, je príležitosťou byť čo najlepším Božím služobníkom a dobre využiť zdroje, ktoré máme. Tými zdrojmi sú čas, naše schopnosti, intelekt, ale i náš majetok.
Kurz previedol veriacich základnými princípmi spravovania financií, finančným plánovaním a praktickou analýzou finančného stavu v rodinách. Praktické cvičenia však dokázali, že väčšina zúčastnených veriacich dokáže spravovať svoje peniaze, za čo vďačia Bohu, na ktorého sa denne obracajú s modlitbou o zdravie a prácu ako zdroj ich trvalého príjmu. Napriek tomu si každý z nás odniesol cenné rady ako pracovať s rodinným rozpočtom a hlavne dobrý pocit, že sme strávili čas na stretnutí, ktorého stredom záujmu sme boli my kresťania a nielen naše financie, o ktoré sa zas zaujímajú len mnohé finančné spoločnosti s nekalými praktikami.
Na záver snáď už len posolstvo tohto kurzu. Kresťania, nebojte sa vo svojich modlitbách prosiť aj o peniaze. Ak vám budú dopriate, nepovyšujte ich nad Boha, pretože vás budú moriť ako diabol. Nebojte sa zastávať významné funkcie, ktoré si vyžadujú prácu s kapitálom, no nezabúdajte na to, že ste kresťania, narábajte s peniazmi tak, aby slúžili na prosperitu ostatných a nielen vo váš vlastný prospech. Veď nič neponúka taký praktický test našej lásky ku Kristovi ako náš vzťah k peniazom. Možnosť dávať je výsada a tiež existuje spojitosť medzi dávaním a prijímaním v tom zmysle, že keď vieme dávať, je nám ľahšie aj čosi prijať. Iba takýmto prístupom môžeme byť prospešní v našich rodinách v zmysle našich najbližších, alebo aj rodiny ako štátu, v ktorom žijeme a na budúcnosti ktorého by nám malo tiež záležať.

-pch-

-M.-
Pokračovanie nabudúce…