Júl - Aurgust 2013

Úvodom

Prázdniny sú v plnom prúde. Vytúžený čas, od detstva spájaný s bezstarostnosťou, voľnosťou a slobodou. Ale slobodu má každý z nás, a nielen cez dovolenku. Sloboda je dar, ktorý nám umožňuje povedať „áno“, ale rovnako aj „nie“. Nikto nemá právo nám ju vziať, ani obmedzovať. V tomto je nám príkladom sám Boh, ktorý nás necháva rozhodnúť sa a robiť, čo chceme. Lenže sloboda má aj druhú stránku, neoddeliteľnú súčasť, a tou je zodpovednosť. Preto každý rozumný človek berie pri rozhodovaní do úvahy aj následky, ktoré sa neodvratne dostavia.
Ak sa rozhodneme pre dobro, aj výsledok bude dobrý. Ak sa necháme oklamať a siahneme po zle, „úroda“ za takéto skutky nenechá na seba dlho čakať.
Sloboda sa takto stáva našou mocou. Dal nám ju nebeský Otec a sám ju absolútne rešpektuje. A zároveň nám dáva príklad, ako s ňou správne zaobchádzať. Kľúčom je láska. V podobenstve otec necháva svojho márnotratného syna zobrať si dary a odísť, s bolesťou v srdci čaká, ako to s ním dopadne. Ani Boh nám nebráni. Dáva nám dary, talenty, lásku… a slobodu. Je len na nás, čo urobíme. Môžeme si robiť, čo chceme, kradnúť, ubližovať, alebo snažiť sa za každú cenu získať si uznanie a obdiv ľudí, ignorovať Jeho prítomnosť v našom živote. Až keď pochopíme, že bez Neho je náš život ako život vyhnancov, zakúsime sklamanie a ponižovanie od ľudí, ktorým sme tak verili, zamyslíme sa nad svojím životom a zistíme, že sa treba vrátiť. A Boh nám to dovolí. Sám nám ide v ústrety a s otvorenou náručou nás víta. Miluje nás, odpúšťa, nevyčíta. Je jednoducho dokonalý. Tak sa máme správať aj my. Je úplne jasné, že dokonalí nebudeme, ale máme sa voči ľuďom okolo nás správať tak, ako sa správa On. Lebo slobodu možno správne využívať len vtedy, ak ju podriadime láske.
Je dovolenkový čas. Máme príležitosť zastaviť sa a porozmýšľať, ako s tou našou slobodou zaobchádzame, aké pohnútky vedú naše konanie a ako sa správame k svojim blížnym, ktorí tiež majú slobodu a možnosť vybrať si.
A ešte niečo… pre dobrý duchovný zrak je najdôležitejšie čisté srdce.

-JA-

Sviatosť pokánia

Sviatosť zmierenia

Sviatosť pokánia a sviatosť pomazania chorých sú sviatosťami, ktoré uzdravujú dušu človeka.
Tí, čo pristupujú k sviatosti pokánia, dostávajú od Božieho milosrdenstva odpustenie urážky spôsobenej Bohu a zároveň sa zmierujú s Cirkvou, ktorú hriechom ranili a ktorá sa láskou, príkladom pričiňuje o ich obrátenie.“ (KKC 1422)
Hriech je zlo, ktoré sa obracia proti človeku, ktorý ho spôsobil. Človek je však tvor slabý, robí chyby, špatné rozhodnutia a hriech sa stáva veľmi častým v jeho živote. Milosrdný Boh cez svojho syna Ježiša Krista ponúka spôsob, ako čo najviac znížiť zlé účinky hriechu v živote človeka. („…čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi…“ Mt, 16,19)
Ľútosť človeka kajúcnika tvorí podstatu vo sviatosti pokánia. Je to „bolesť duše nad spáchaným hriechom a jeho zavrhnutie s predsavzatím viacej nezhrešiť.“
Dokonalá ľútosť pochádza z lásky k Bohu, keď človek trpí preto, že urazil toho, ktorý jeho nekonečne miluje.
Nedokonalá ľútosť – človek si uvedomuje svoje previnenie, ľutuje svoj zlý skutok, lebo sa bojí spravodlivého trestu zaň.
Vyznanie svojich hriechov kňazovi oslobodzuje človeka a uľahčuje mu aj zmierenie s inými. Je potrebné vyznať všetky ťažké hriechy. Človek, ktorý si je vedomý ťažkého hriechu, nesmie pristúpiť k sv. prijímaniu, prv akoby prijal sviatostné rozhrešenie.
Mnohé hriechy spôsobujú škodu inému. Je potrebné urobiť všetko, aby sa škoda napravila. (napr. vrátiť ukradnutú vec, napraviť dobré meno toho, koho sme osočovali…) Preto po rozhrešení kňaz ukladá kajúcnikovi skutok pokánia, ktoré vyjadruje snahu človeka napraviť spôsobenú škodu hriechom.
Cirkev nám pre naše dobro ukladá povinnosť aspoň raz do roka pristúpiť ku sviatosti zmierenia. Príklady mnohých svätcov nám ukazujú, že v boji z hriechom sa veľmi osvedčuje častá sv. spoveď. Boh ponúka cez sviatostné zmierenie mnohé milosti a silu potrebnú pre odolávanie pokušeniam v našom každodennom živote.
Najväčšou vďakou človeka Bohu za veľký dar sviatosti zmierenia je častá a dobre vykonaná sv. spoveď.

-mk-

Financie v praktickom živote kresťana

„Peniaze hýbu svetom“, počuť zo všetkých strán. Nemožno sa preto čudovať, že financie a majetok sa v dnešnej dobe stávajú najdiskutovanejšou témou spoločnosti. Už aj televízne programy vám dávajú návod, ako ušetriť a zvládnuť rodinný rozpočet. No málo alebo dokonca vôbec rozoberaná je táto téma v Cirkvi a medzi kresťanmi. Aký je pohľad Biblie, Boha na peniaze a ako máme s nimi správne nakladať? Odpovedať na túto otázku sa pokúsil Branislav Bartko z OZ Blízko teba, Nová Baňa, ktorý viedol kurz o financiách pre kresťanov v priestoroch našej fary.
Samotný úvod prednášky nás hneď prinútil zamyslieť sa nad dôležitosťou peňazí. Sú peniaze dobré alebo zlé? My kresťania máme tendenciu skloniť hlavu a mnohokrát tvrdíme, že peniaze sú koreňom všetkého zlého, dokonca chudoba je to, čo nás privádza bližšie k Bohu. Možno tento názor zmeníme, ak sa bližšie pozrieme na evanjelium, ktoré hovorí o prosperite, zdraví a bohatstve - každý kresťan je povolaný byť bohatý, ak to tak nie je, niečo je nesprávne v jeho vzťahu s Bohom.
Možno budeme prekvapení, na koľkých miestach sa v Biblii spomínajú peniaze, majetok a dôležitosť slobody od nich. Prvá zmienka o majetku je už v Knihe Genesis, kde vystupuje Abrahám ako spravodlivý a bohabojný muž, dokonca v Novom zákone pomenovaný „otcom všetkých veriacich“ a zároveň veľmi bohatý muž. Taktiež v Prísloviach sa viackrát spomína, ako Boh prináša bohatstvo a požehnanie. Samotný Pán Ježiš v Jánovi 10:10b hovorí: „…prišiel som, aby život mali a hojne mali.“ Z tohto môžeme jasne vidieť, že Boh nie je proti majetku a bohatstvu. To, na čo on hľadí a čo je pre Boha rozhodujúce, je naše srdce a náš postoj k peniazom.
Aký je však život v realite? Každá rodina si musí peniaze rozdeliť na dve kôpky. Z tej prvej uhradí výdavky, ktoré zaplatiť musí – bývanie, voda, elektrina, dane. Z druhej hradí to, čo si dovoliť môže pre dobro a blaho rodiny, pomáha tým, čo sú v núdzi, dáva desiatky. Ak si však rodina jasne neuvedomí rozdiel medzi týmito dvomi položkami, výsledkom môžu byť jej finančné problémy. Nebudem si predsa brať úver na drahú dovolenku, len aby som potešil rodinu. Nebudem finančne pomáhať ľudom v núdzi, ak ja sám spolu s mojimi deťmi nemáme čo do úst. Neprispejem na opravu kostolnej strechy takou čiastkou ako môj dobre zabezpečený sused. Toto Boh naozaj od nás nežiada. Pán nás neodmení za našu ľahkovážnosť, ale naopak. Vyžaduje, aby sme boli opatrní a najmä predvídaví v spravovaní našich peňazí. Každý z nás v jednom bode svojho života opustí túto zem. Čas, ktorý tu na Zemi máme, je príležitosťou byť čo najlepším Božím služobníkom a dobre využiť zdroje, ktoré máme. Tými zdrojmi sú čas, naše schopnosti, intelekt, ale i náš majetok.
Kurz previedol veriacich základnými princípmi spravovania financií, finančným plánovaním a praktickou analýzou finančného stavu v rodinách. Praktické cvičenia však dokázali, že väčšina zúčastnených veriacich dokáže spravovať svoje peniaze, za čo vďačia Bohu, na ktorého sa denne obracajú s modlitbou o zdravie a prácu ako zdroj ich trvalého príjmu. Napriek tomu si každý z nás odniesol cenné rady ako pracovať s rodinným rozpočtom a hlavne dobrý pocit, že sme strávili čas na stretnutí, ktorého stredom záujmu sme boli my kresťania a nielen naše financie, o ktoré sa zas zaujímajú len mnohé finančné spoločnosti s nekalými praktikami.
Na záver snáď už len posolstvo tohto kurzu. Kresťania, nebojte sa vo svojich modlitbách prosiť aj o peniaze. Ak vám budú dopriate, nepovyšujte ich nad Boha, pretože vás budú moriť ako diabol. Nebojte sa zastávať významné funkcie, ktoré si vyžadujú prácu s kapitálom, no nezabúdajte na to, že ste kresťania, narábajte s peniazmi tak, aby slúžili na prosperitu ostatných a nielen vo váš vlastný prospech. Veď nič neponúka taký praktický test našej lásky ku Kristovi ako náš vzťah k peniazom. Možnosť dávať je výsada a tiež existuje spojitosť medzi dávaním a prijímaním v tom zmysle, že keď vieme dávať, je nám ľahšie aj čosi prijať. Iba takýmto prístupom môžeme byť prospešní v našich rodinách v zmysle našich najbližších, alebo aj rodiny ako štátu, v ktorom žijeme a na budúcnosti ktorého by nám malo tiež záležať.

-pch-

Svätá zem

Bazilika Svätého hrobu

19. 9. 2012 – streda

Bol večer a ráno, deň tretí. Dnes vstávame trošku skôr a už o 7.00 máme raňajky a potom šup do autobusu. Takto posilnení ideme objavovať krásy mesta.
Naša dnešná zastávka je Jeruzalem.
Cestou sme sa dozvedeli od otca Martina, že Centrálny Jeruzalem – Staré mesto je obohnaný 6 – 7 metrov vysokým múrom a je rozdelený na dve zóny – židovskú a palestínsku zónu. Jeruzalem sa prekladá ako Mesto pokoja. Za svoju históriu 3000 rokov však bol: 50-krát obkľúčený, 36-krát dobytý a 17-krát zrovnaný so zemou.
Dnešný Jeruzalem je vyššie ako pôvodný a to o 6 – 12 metrov. Dnes je Kalvária – Golgota súčasťou Jeruzalema, hoci v Ježišových časoch bola za mestom.
Bazilika Svätého hrobu
Je to úžasná a kolosálna stavba. Veď aj musí byť. Vo vnútri je veľa kaplniek, ktoré si rozdelilo 6 cirkví: rímsko-katolícka, grécko-ortodoxná, arménsko-ortodoxná, sýrsko-ortodoxná, egyptsko-koptská, etiópska.
My sme mali svätú omšu v križiackej kaplnke. Hneď po omši nás otec Martin nasmeroval k zástupu ľudí, kde sme v skrúšenej modlitbe bolestného sv. ruženca čakali na vstup do Božieho hrobu. Táto časť patrí grécko-ortodoxnej cirkvi. Samotná kaplnka hrobu je rozdelená na dve časti. Vchádzali sme dovnútra po štyroch ľuďoch. Uprostred prvej časti bol mramorový podstavec s časťou kameňa, ktorým bol hrob privalený. Horeli tam dve sviece, ktoré ma vôbec nepopálili, keď som ponad prechádzala dlaňou. A išla som tesne ponad plameň. Do druhej časti viedli dvere vysoké len 1,33 metra. Každý sa tak pri vstupe „dobrovoľne“ poklonil. Tu pod mramorovou platňou je autentický hrob Pána Ježiša. Tu ho pochovali a on tretieho dňa vstal z mŕtvych.
A moje pocity? To sa nedá opísať. Tisnú sa mi slzy do očí, srdce mi búši a moje myšlienky smerujú len k veľkej obeti, ktorú náš Pán pre nás nehodných hriešnikov podstúpil. Veď nás tak miloval, že sa kvôli jeho láske k nám nechal mučiť a zavesiť na kríž. Kvôli nám zomrel. Trpel. Trpel kvôli mne. A čo robím ja? Už len pre malinkú ranku plačem a myslím si, že sa ide svet zrútiť. A môj Pán? On niesol na svojich pleciach ťarchu hriechov celého sveta. Ako mu len muselo byť ťažko. A predsa sa nevzdal.
Pane, daj mi, prosím, silu, aby som vedela uniesť svoje trápenie a ťažkosti a daj mi múdrosť, aby som plne pochopila silu Tvojej obety za nás.
Vpravo od vchodu do baziliky sú dosť strmé aj vysoké schody dohora. Práve sa nachádzame na vrchu kalvárie. Je tu otvorená katolícka kaplnka zasvätená X. a XI. zastaveniu krížovej cesty. Vo vedľajšej grécko-ortodoxnej otvorenej kaplnke vidno vedľa oltára pod sklom vrch skaly, kde bol Ježiš ukrižovaný. Je to XII. a XIII. zastavenie krížovej cesty. Priamo pod oltárom je otvor, kde som vložila svoju ruku a dotkla som sa kameňa kde stál Ježišov kríž.
V Ježišovom hrobe som ťažko nachádzala slová, ktorými by som opísala svoje pocity, ale tu to nedokážem vôbec. Po tvári mi tečú slzy a ja ich neviem zastaviť. Tu za nás Pán obetoval svoj život a my si to veľakrát nevážime. Tu zomrel, aby nám zaručil večný život. Tu prosil o odpustenie našich hriechov. Tu nám dal svoju matku Máriu za matku nás všetkých. Tu odpustil kajúcemu lotrovi z kríža.
Pane, odpusť mi, že som toľkokrát zhrešila a tým Ťa bolestne pribíjala na kríž. Odpusť mi a pomôž mi, aby som dokázala odolať hriechu.
Idem dole z kalvárie, ale jedna moja časť ostáva stále tam. A aj v hrobe ostala jedna moja časť. Koľko ja mám vlastne častí, keď pri každom zastavení tam nechávam kúsok seba? Ale zas si beriem kúsok každého miesta so sebou vo svojom srdci.
V uzatvorenej kaplnke zjavenia sa Pána svojej matke Márii je časť stĺpa, pri ktorom bol Ježiš bičovaný. Podľa starej jeruzalemskej tradície Mária ani po Ježišovej smrti a pochovaní neodišla z Golgoty. Ježiš po svojom zmŕtvychvstaní sa teda zjavuje najskôr svojej matke, ktorá ho nikdy neopustila.
Ako zostupujeme do suterénu baziliky, dostávame sa do arménskej časti. Zostúpili sme ešte nižšie a dostali sme sa do „cisterny“. Pôvodne to bol kameňolom, ale kameň bol nekvalitný, tak spravili cisternu, ale ani voda sa tam neudržala. Dnes je táto kaplnka zasvätená sv. Helene a povýšeniu sv. kríža.
Po odchode z Baziliky sv. hrobu sme sa pustili dolu kopcom. Išli sme vlastne opačným smerom ako išla krížová cesta. Via dolorosa – Cesta bolesti. V dnešnej dobe poznáme presný začiatok a koniec krížovej cesty. Jednotlivé zastavenia sú len orientačné a sú zaznačené na múroch domov alebo majú skromnú kaplnku. Na jednom mieste je zvýraznený pôvodný kameň, o ktorý sa mal Ježiš oprieť, keď padol pod krížom a vstával hore.
Židia boli v dobe Ježiša Krista veľmi utláčaní Rimanmi. Len Rimania ich križovali. Bola to veľmi potupná smrť. Križovali ich za mestom na vrchu a chrbtom k mestu. Tak odopreli odsúdeným posledný pohľad na sv. chrám. Bolo to pokorenie tela a duše.
Flagelatio – Pevnosť Antónia – I. a II. zastaveniePovýšenie Svätého kríža
Dnes už pôvodná pevnosť nestojí, lebo bola zrovnaná so zemou na príkaz Títa. Sem priviedli Ježiša pred Pontského Piláta, aby ho odsúdil. Tu ho dal bičovať. Tu ho tŕním korunovali. Pilát zistil, že Ježiš nie je zlý človek a chcel ho omilostiť, ale ľudia mu to nedovolili. Kričali: „Jeho krv na nás a na naše deti!“ Tak ho Pilát pod nátlakom ľudu odsúdil a dal ho ukrižovať. Ježiš berie na svoje ramená priečne rameno kríža – patibulum a začína svoju krížovú cestu vykúpenia.
Pane, daj mi silu niesť na pleciach svoj kríž, ako si Ty niesol na svojich pleciach ťarchu hriechov celého sveta.
Teraz sa pomaličky presúvame k Múru nárekov. Po zničení druhého jeruzalemského chrámu sa stal jeho Západný múr najsvätejším miestom Židov na svete. Je tu kontrola skoro ako na letisku. Všetky tašky cez skener a každý človek tiež. Boja sa akéhokoľvek násilia a teroristického útoku. Múr nárekov je prístupný 24 hodín denne, lebo židia stále očakávajú príchod Mesiáša. Múr nárekov je rozdelený na dve časti. Väčšia patrí mužom a menšia ženám. Nesmú sa modliť spoločne, lebo žena je pekná a mohla by odvádzať mužovu pozornosť od modlitby. Ak je nábožensky vychovávaná židovská žena, tak ju vychováva len jej matka. Lebo viera u židov prechádza z otca na syna.
Mešity
Stoja priamo za Múrom nárekov. Omarova mešita je staršia, bohato zdobená, viackrát prestavaná a dopĺňaná so strechou z 24-karátového zlata. Stojí na veľkej skale, z tohto je odvodený aj jej názov „Dom na skale“. Podľa kresťanskej tradície je to skala na vrchu Moria, kde mal Abrahám obetovať svojho jediného syna Izáka.
Druhá mešita „Al aksa“ – vzdialená - je postavená v jednoduchšom štýle so striebornou strechou.
Židia niekedy volajú Múr nárekov aj Múr nádejí, lebo veria, že im raz pripadne naspäť aj miesto, kde stoja moslimské mešity. Stále očakávajú svojho Mesiáša, ktorý má prísť z východu (sprava), prejsť cez Olivovú horu a vstúpiť do Jeruzalema. Ale dnes žiadny žid nemôže vstúpiť na chrámovú plošinu, ktorá patrí moslimom.
Večeradlo
Pre nás kresťanov je to veľmi významné miesto. Tu sa Ježiš schádzal so svojimi učeníkmi, tu bola posledná večera, pri ktorej ustanovil sviatosť oltárnu na jeho pamiatku. Tu sa zjavil apoštolom po svojom zmŕtvychvstaní za zatvorenými dverami. Tu vyzval apoštola Tomáša, aby sa skutočne presvedčil, že je to On a aby už nebol neveriaci, ale veriaci.
Tu sa toho toľko odohralo, keby múry vedeli rozprávať, čo všetko by nám povedali, čoho boli svedkom. Stojím tu a prosím: „Pane, daj mi živú vieru, aby som nebola ako neveriaci apoštol Tomáš. Lebo sám si povedal: Blahoslavení, ktorí nevideli, a uverili.“
Kostol Usnutia Panny Márie
Kostol stojí v blízkosti večeradla. V spodnej časti je socha Panny Márie v polohe zosnulých. Jeden z obrazov znázorňuje zosnulú Pannu Máriu, ktorú pripravujú do hrobu a nad tým je Ježiš a drží v náručí dievčatko. Je to Panna Mária, ktorá bola s telom aj dušou vzatá do neba, aby jej telo nevidelo porušenie. Spoločne sme si zanôtili „Celá krásna si Mária…“
Mária bola počatá bez poškvrny dedičného hriechu. Bola vyvolenou Matkou Božou. Svoj život prežila v stálej prítomnosti Božej, ale bola aj veľmi skúšaná. Sedembolestná Mária. Ale pre svoje čisté srdce a nekonečnú vieru v Boha bola uchránená od skutočnej smrti. Len usnula a bola vzatá do neba k Bohu Otcovi a svojmu synovi Ježišovi Kristovi.
Mária, daj mi srdce čisté a milujúce, ako bolo tvoje srdce. Ukáž mi, ako sa mám priblížiť k blížnemu, ako v každom vidieť dobro. Mária, priveď ma na správnu cestu k Otcovi a Synovi.
Cestou do hotela sme si mohli pozrieť pole Hakel dana – Pole krvi. Tu Judáš našiel svoju smrť po tom, čo zradil svojho majstra za tridsať strieborných.
Ešte nás dnes všetkých čaká dobrá večera a potom dobrú noc a vidíme sa zajtra. :o)

-M.-
Pokračovanie nabudúce…