Zapálené hrdlo, kašeľ a každé slovo bolí… Niekedy sú choré hlasivky a človek úplne stratí hlas… Nič také sa Nášmu hlasu nestalo. Len bol proste ticho a teraz sa k Vám vracia.
Vianoce sú predo dvermi a médiá budú chŕliť recepty, ako ich prežiť čo najlepšie. My sa učme prežívať Vianoce od tých najpovolanejších – od Panny Márie a sv. Jozefa.
Každý nový ľudský život, ktorý sa pýta z lona matky na tento svet, je obrovský dar Boha nám ľuďom. Sv. Jozef s Pannou Máriou si uvedomovali veľkosť tohto daru, s bázňou očakávali narodenie dieťaťa, o ktorom Jozef počul od anjela: "…neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého…" A Mária počula: "…bude sa volať synom Najvyššieho…"
Do týchto príprav na narodenie Božieho Syna prichádza rozkaz sčítania ľudu. Jozef a Mária putujú do svojho mesta, aby poslúchli svetskú moc. A tak sa Ježiš narodil v Betleheme.
Ten istý Ježiš sa chce po tieto dni narodiť aj v každom našom srdci. Tak ako Jozef s Máriou sa s veľkou bázňou pripravovali na príchod Božieho Syna, tak aj my sa s bázňou pripravujme na sviatosť zmierenia – sv. spoveď. Dovoľme tak Ježišovi narodiť sa v našom srdci.
Aj dnes mnohí z nás musia poslúchnuť svetskú moc a cez sviatočné dni nastúpiť do rôznych služieb, aby tak zabezpečili pokojný a sviatočný chod našej spoločnosti. Ježiš chce byť aj tam s Vami… Zoberte ho so sebou. Lebo s ním aj ťažká a zodpovedná práca, prijatá ako obeta, môže nájsť zaľúbenie v očiach Boha.
So sv. Jozefom a s Pannou Máriou očakávajme príchod Božieho Syna.
Prajem Vám požehnané a milostiplné prežitie vianočných sviatkov.

-mk-

Blížia sa Vianoce. Prichádza Boží Syn, aby vykúpil každého z nás. A nielen to. Prichádza, aby posvätil každú chvíľu ľudského života. Čas v matkinom lone, ťažké chvíle narodenia, život nemluvniatka, detstvo, dospievanie, choroby, chudoba, osamelosť, utrpenie, smrť – všetky tieto chvíle sa v Ježišovom živote stávajú príležitosťou na posvätenie a nástrojom spásy.
Boh je nesmierny a jeho láska je nekonečná. Ani celý život nestačí, aby sme ho pochopili. V tento adventný čas nám ponúka príležitosť snažiť sa o to s novým úsilím. Očakávanie jeho narodenia je príležitosťou na uvedomenie si, kto je pre nás vlastne Ježiš. Aké miesto má v našom živote a čo pre nás znamená jeho príchod na svet? Odpoveď je možno samozrejmá. Ale v kolobehu dní a nedostatku času, zavalení povinnosťami a problémami, ktoré treba neustále riešiť, možno pozabudneme, aké miesto mu patrí. On nám dal všetko, nič viac sa už dať nedalo. Začal tým, že sa stal človekom.
Je tu čas prípravy na jeho narodenie. Využime ho na chválu a vďaku. Chodievajme častejšie na svätú omšu. Keď si nájdeme čas, obetujeme svoje pohodlie, alebo sa uspokojíme s jednoduchším jedlom bez dlhej prípravy, môžeme vyprosiť pomoc pre blížneho, ktorý ju potrebuje. Modlime sa spolu v rodine pri zažatých sviečkach na adventnom venci. Tajomstvá radostného ruženca nás prenesú do čias prvých Vianoc. Naučme sa krátky citát z Písma a viackrát za deň sa ho pomodlime. Aj pôst je modlitba, a rovnako ako almužna má veľkú silu.
Ďakujme Bohu za to, aký je. Chváľme ho za všetky dobrodenia, ktorými napĺňa náš život. Každý deň mu odovzdávajme svoj život so všetkým, dobrým aj zlým. On nás naučí dívať sa na svet očami lásky a pokory. Ak mu odovzdáme svoj život, vyznáme svoje hriechy a očistíme sa vo sviatosti zmierenia, budeme lepšie pripravení s otvoreným srdcom prežiť jeho narodenie. Chce to trpezlivosť, pokoru a odovzdanosť. Naša snaha bude odmenená požehnaním a životom v Božej prítomnosti. Snažme sa o to, aby sme boli blízko, keď príde na svet. On zostane s nami v každej situácii, v každej chvíli života. Naučí nás rúcať múry medzi nami, uzdraví každé rozdelenie a pomôže nám vybudovať skutočnú rodinu, v ktorej bude navždy prítomný.

-JA-

Na jednom so stretnutí s našou mládežou, počas birmovaneckých príprav, som sa stretol so zaujímavou otázkou od našich mladých priateľov. Bolo to v deň, keď sme slávili sviatok Nepoškvrneného počatia Panny Márie. Otázka bola trefná: „Ako je možné, že medzi počatím a narodením Pána Ježiša prešli iba necelé tri týždne?“ Myslím si, že touto otázkou sa nezaoberajú len naši mladí, ale možno aj väčšia skupina „dospelákov“. Ako to teda vlastne je?
Na začiatok je dobré si uvedomiť, že sa bavíme o dvoch rôznych sviatkoch. Narodenie Pána (Ježiša) Cirkev slávi 25. decembra. S týmto sviatkom súvisí Zvestovanie Pána, ktoré si Cirkev pripomína 25. marca. Pannu Máriu v tomto čase navštívil anjel a zvestoval jej: „Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha. Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš.“(Lk 1, 30-31)
Sviatok Nepoškvrneného počatia Panny Márie, ktorý slávime 8. decembra, teda súvisí s tajomstvom, že Panna Mária bola počatá bez poškvrny dedičného hriechu a teda súvisí s tým, že Boh si ju už lone jej matky vyvolil ako matku svojho Syna. Nejedná sa teda o počatie Pána Ježiša, ale o nepoškvrnené počatie jeho matky – Panny Márie.
Ako mariánsky sviatok sa Nepoškvrnené počatie Panny Márie začalo v Cirkvi sláviť v ôsmom storočí na Východe a o sto rokov neskôr i na Západe. Pápež Klement XI. v roku 1708 nariadil, že bude záväzným pre celú Cirkev. Túto vieroučnú pravdu Cirkvi ako dogmu vyhlásil pápež Pius IX. 8. decembra 1854. O štyri roky neskôr sa Panna Mária pod týmto menom predstavila pri svojom zjavení v Lurdoch Bernadete Soubirousovej, ktorej povedala: „Ja som Nepoškvrnené počatie“.

-RS-

K MKH neodmysliteľne patrí večeradlo. Večeradlom sa nazýva miestnosť, kde Ježiš slávil so svojimi učeníkmi poslednú večeru a kde ustanovil Eucharistiu a sviatosť kňazstva. Tu sa im zjavil aj po svojom vzkriesení a tu očakávali apoštoli spolu s Ježišovou matkou Máriou aj prisľúbený dar Ducha Svätého. Práve táto skutočnosť dala názov našim stretnutiam na modlitbách s Pannou Máriou. Spolu s ňou vo večeradle prosíme o dar Ducha Svätého, aby sme vedeli byť apoštolmi dneška. Zasvätením sa jej srdcu môžeme pocítiť, že ju máme stále na blízku. Dáva nám pocit istoty uprostred osobných bolestí a neistôt, ktoré prežívame.
Toto diecézne stretnutie povzbudilo našich farníkov k účastiam na večeradlách i mimo farnosti. Bratia a sestry, ktorí sa nemôžu zúčastňovať večeradiel mimo farnosti, boli veľmi dojatí a vďační za usporiadanie tohto stretnutia v našom kostole. Ľudia, ktorí sem prichádzali, spontánne vytvorili jednoliate spoločenstvo lásky, spolupatričnosti a vzájomného pochopenia, ktoré malo obrovskú duchovnú silu. Základ jej dávala spoločná láska k Ježišovi a Márii. Odovzdávali si duchovné skúsenosti, povzbudzovali sa navzájom modlitbami. Veľmi nás to všetkých obohatilo, pociťovali sme veľkú vieru a jednotu spoločenstva.
Poďakovanie patrí množstvu úžasných ľudí, ktorí s elánom a plným nasadením prispeli k organizácii takejto veľkej akcie.

-MH-

S radosťou a vďakou Nebeskému Otcovi naša diecéza prijala v utorok 20. novembra 2012 zverejnenie rozhodnutia Svätého otca Benedikta XVI. o vymenovaní nového diecézneho biskupa. Po vyše ročnom čakaní v modlitbách sa teda Banskobystrická diecéza dočkala svojho nového pastiera, ktorým sa stal J. E. Mons. Marián Chovanec.
Mons. ThDr. Marián Chovanec sa narodil 16. septembra 1957 v Trenčíne, kde vychodil základnú školu a absolvoval tu aj gymnaziálne štúdium. Teologické štúdia absolvoval v Bratislave a za kňaza bol vysvätený 17. júna 1989 v Nitre.
Prvým miestom jeho pastoračného pôsobenia bola farnosť Nitra - Dolné mesto, neskôr farnosť Dražovce. Od roku 1990 pokračoval v teologických štúdiách na Katolíckej univerzite v Lubline v Poľsku, kde v roku 1992 diplomovou prácou získal licenciát a v roku 1994 získal doktorát v odbore dogmatickej teológie.
22. júla 1999 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za massitského titulárneho biskupa a nitrianskeho pomocného biskupa. Biskupskú vysviacku prijal z rúk kardinála Jána Chryzostoma Korca dňa 18. septembra 1999 v Nitre. Od augusta 2000 je generálnym sekretárom Konferencie biskupov Slovenska a od 1. marca 2003 bol generálnym vikárom v Nitre. Od roku 2000 je predsedom Teologickej komisie KBS a tiež aj predsedom Subkomisie pre náuku viery KBS.
Dňa 20. novembra 2012 ho Benedikt XVI. menoval za diecézneho biskupa v Banskej Bystrici.
Biskupské heslo si vybral z 2. listu svätého apoštola Pavla Korinťanom: „Omnia impendam pro animabus vestris“ – „Všetko vydám za vaše duše“ (2 Kor 12, 15). Biskupský úrad v Banskej Bystrici prevzal 15. decembra 2012 v katedrálnom kostole svätého Františka Xaverského v Banskej Bystrici.

-RS-

„Vyprosujeme mu silu, aby ho vládal žiť v nových okolnostiach a zároveň mu ponúkame úprimnú, bratskú lásku a chceme všetko urobiť preto, aby sa u nás cítil prijatý a milovaný.“ (Mons. Marián Bublinec)