Pôst je obdobie, v ktorom si človek dobrovoľne úplne alebo čiastočne odriekne jedlo alebo iné pôžitky. Hlavné pôstne obdobie trvá štyridsať dní pred Veľkonočnými sviatkami. Začína sa Popolcovou stredou a končí Veľkým piatkom. Už v Starom zákone je pôst aktom pokory a pokánia. V novom zákone sa Ježiš postil 40 dní pred začatím svojho verejného účinkovania a bol pokúšaný diablom.
Pôst pomáha ľuďom nájsť zmysel života. Ľudia dnes často hľadajú pomoc na rôznych miestach, často aj u kňazov, ale obyčajne nevedia, v čom chcú pomôcť. Jedna historka hovorí o požiari v cirkuse. Potrebovali do cirkusu pomoc z dediny na jeho uhasenie. Riaditeľ cirkusu poslal klauna do dediny pre pomoc. Klaun išiel a kričal, aby išli pomáhať hasiť, lebo všetko zhorí. Pritom sa klaun smial, potom plakal, ale nikto mu neveril. Pomôcť nešli a zhorel celý cirkus aj dedina. V situácii klauna sa dnes často ocitajú kňazi a Cirkev. Kňazi hovoria ľuďom, prosia ich, ale ľudia im neveria, niekedy sa aj smejú.
V celej histórii Cirkvi sa ľudia postili. V minulosti ľudia išli na púť niekoľko dní a nocí a so sebou si vzali chlieb a vodu. Pôst nám pomáha očistiť sa duchovne aj fyzicky. Bolo by naozaj mylné domnievať sa, že cieľom pôstu je obmedziť sa len v jedle a v pití alkoholu, či v hlučných zábavách. Žiaľ, mnohí z nás si takto vysvetľujú význam a cieľ pôstu. Pôst a zdržanlivosť je len vonkajší prostriedok, nie je cieľom a má nám pomôcť pri odstraňovaní našich nezriadených vášní, ktoré sú v nás. Bez osobnej či spoločnej modlitby a bez úprimnej snahy zmeniť svoje správanie k svojej manželke, k manželovi, či k svojim nadriadeným v práci, snahy zbaviť sa svojej slabosti, svojho hriechu, by pôst nemal veľký význam.
Obdobie pôstu je pre nás príležitosťou k obráteniu, k obnoveniu nášho zmýšľania a konania - nikto to nemôže urobiť sám, ale iba s Bohom.

-PK a MK-

V dňoch 15. až 20. februára 2009 sa uskutočnili v Medžugorí duchovné cvičenia pôst, modlitba, mlčanie. Zúčastnilo sa ich približne 40 pútnikov zo Slovenska, 4 rehoľné sestry z misií v Rumunsku a dvaja kňazi: otec František - redemptorista z Gaboltova a otec Emil, gréckokatolícky kňaz z Temešváru v Rumunsku. Seminár v Medžugorí organizačne zabezpečovala a tlmočila Terka Gažiová a prednášky viedol františkán Danko Perutina, kňaz z miestnej farnosti. Seminár začínal každý deň ráno o 7.00 svätou omšou v kaplnke, o 9.00 a o 15.00 boli prednášky, od 17.00 do 20.00 večerný program v kostole, medzitým spoločné modlitby, celonočná adorácia a samozrejme raňajky, obed, večera. Počas týždňa bol raz výstup na Križevac, Podbrdo a stretnutie s Goranom Čurkovičom.
Keďže jedným zo slov názvu seminára je pôst, účastníkom bolo počas celého seminára podávané jediné jedlo chlieb a ako nápoj voda a čaj. Základným pravidlom pôstu bolo doslova chlieb pijeme a vodu jeme. Spoločné jedenie spojené s rozjímaním trvalo vždy 45 minút, počas neho znela meditatívna hudba (adoračné piesne a piesne k Panne Márii). Hlavným cieľom pôstu bolo lepšie si vážiť Ježiša v eucharistii, aby si človek bral menej vecí a Boha postavil na prvé miesto.
Zvyšok času mimo prednášok vypĺňala modlitba. Popri povinnej spoločnej modlitbe každý mohol individuálne adorovať počas dňa a hlavne počas celej noci. Samozrejme, kto v noci nevládal, išiel spať. Máme sa modliť stále viac a viac a ako dar dostaneme, že sa budeme vedieť modliť lepšie. Najhoršia modlitba je žiadna modlitba.
Ostáva nám posledné slovo z názvu mlčanie, účastníci mali počas celého seminára zakázané rozprávať sa medzi sebou na každom mieste. Čím viac mlčíme, tým lepšie počujeme Boha.
Františkán Danko nám vo svojich prednáškach podrobnejšie rozobral témy pôst, viera, modlitba, hriech, odpustenie, obrátenie… Prednášky boli zaujímavo dopĺňané zázrakmi uskutočnenými v Medžugorí, ako aj pekným príkladom obrátenia: Michael bol hráč amerického futbalu, mal pred sebou skvelú kariéru. Jeho mama bola veľká ctiteľka Panny Márie, bola viackrát v Medžugorí prosiť obrátenie svojho syna. Mama ho nahovárala, aby išiel s ňou do Medžugoria a jedného dňa ju poslúchol a išiel. Dokonca sa dal nahovoriť mame aj na spoveď. Vchádzajúc do spovednice si povedal: „poviem všetky hriechy, nech kňazovi z toho krvácajú uši.“ Keď vošiel do spovednice, nemohol sa pohnúť, akoby sa prilepil. Tridsaťpäť minút chŕlil svoje hriechy: drogy, LSD, ženy, alkohol… Kňaz ho rozhrešil a po rozhrešení sa mohol pohnúť. Mal sa pomodliť päťkrát Otčenáš, Zdravas. Následne išiel do neďalekého Širokého Briegu, kde komunisti po druhej svetovej vojne zabili tridsaťtri rehoľníkov. Keď bol na tom mieste, cítil sa ako jeden z nich. V kostole v Širokom Briegu zbadal, ako naňho pozerá jedna žena na vozíčku, on pozrel na ňu a pomyslel si: „Čo, mám sa za teba pomodliť?“ V tom sa ho Pán opýtal: „Ak ju uzdravím, staneš sa mojím kňazom?“ Michael odpovedal: „Nie“. Opäť pozrel na ňu. Vstala z vozíka. Michael si pomyslel: „Ak obíde okolo kostola a zastane presne na tejto čiernej dlaždici, budem kňazom.“ Začala ísť okolo kostola. Michael kričal: „Stoj! Kam ideš?“ Žena prešla okolo kostola, zastavila presne na čiernej dlaždici a sadla si na ňu. Michael kapituloval a stal sa kňazom. V lete na festivale mladých v Medžugorí v kázni rozpovedal tento svoj príbeh vyše 40-tisíc mladým ľuďom zo 60 krajín sveta.
Od roku 1981, odkedy sa Panna Mária v Medžugorí zjavuje, pozýva všetkých ľudí na obrátenie. Vo svojich posolstvách žiada o pôst, modlitbu, čítanie Svätého písma, eucharistiu a mesačnú spoveď ako prostriedky pre naše obrátenie. Iba dve činnosti máme vykonávať každý deň, modlitba troch ružencov a čítanie Biblie. Panna Mária v zjaveniach hovorí, že pôstom a modlitbou zabránime vojnám vo svete. Zem sa nachádza v najväčšej kríze od svojho vzniku, ľudstvo speje k sebazničeniu. Na jej pozvanie ľudia nechcú odpovedať. Medžugorie, ako Panna Mária sama uviedla v jednom zo zjavení, je posledným miestom jej zjavení. Nikdy viac sa ľuďom nebude zjavovať. Prijmime jej pozvanie, pôstne obdobie a blížiace sa veľkonočné sviatky sú pre nás príležitosťou začať už dnes. Neodkladajme dnes na zajtra, ako to robil sv. Augustin 33 rokov. Posledné slová zo zjavenia Panny Márie 2. 2. 2009 boli: „…Nestrácajte čas milé deti, pretože nie ste jeho pánmi.“ Keď sa uskutoční prvé z desiatich tajomstiev, ktoré Panna Mária zanechala vizionárom, bude už neskoro.

-PK-

Pre viacero mladých z našej farnosti nastal dňa 17. januára 2009 deň s veľkým D. Zúčastnili sme sa na diecéznom plese, ktorý zorganizovala Sekcia pre mládež Banskobystrickej diecézy pre mladých. Ples sa uskutočnil v kultúrnom centre Bojnice a boli na ňom zastúpené všetky dekanáty z diecézy vrátane nových dekanátov Veľký Krtíš a Šahy. Spolu sa nás zišlo asi tristo mladých ľudí, z toho jedenásť z nášho dekanátu.
Správny diecézny ples nemohol začať inak ako slávnostnou svätou omšou. Svätá omša bola v kostole sv. Martina v Bojniciach o 17:30, celebroval ju otec Andrej Darmo. V kázni pred plesaním pripomenul, že si každý deň máme čítať Sväté písmo a modliť sa a skrze ne stále hlbšie a hlbšie spoznávať pána Boha stále novými skúsenosťami. Ocenil aj vonkajšiu krásu: účesy, obleky a šaty mladých, ktoré museli zabrať veľa času. Poukázal však aj na to, aby sme sa usilovali o vnútornú krásu, ktorú nám nikto nemôže vziať. Evanjeliovým veršom pre ples bolo: „Ustavične sa radujte v Pánovi!“ (Flp 4, 4)
Po svätej omši sa vyobliekaní mladí ľudia presunuli do kultúrneho centra v Bojniciach. Tu začal kultúrny program vystúpením mažoretiek, šermiarov, hip-hoperov, tanečného dievčenského súboru a ukážkami videoklipov z minulých plesov. Slávnostný prípitok kňazov zahájil spoločnú večeru a po nej zábavu. Do tanca hrala disco hudba s DJom v jednej sále a v druhej sále živá kapela. O dobrú náladu nebola núdza, lebo mladí sa rýchlo zoznámili a mnohí sa poznali aj z kresťanských táborov alebo z kresťanských spoločenstiev, kde študujú. O polnoci nás čakala kapustnica a tombola s prvou cenou výlet do Štrasburgu pre dve osoby. Keďže my mladí sme v dobrej kondícii, vydržali sme tancovať až do 5 ráno. Potom nás už čakala zasnežená cesta domov.
Na záver tohto článku chcú všetci mladí účastníci z nášho dekanátu poďakovať kaplánovi Michalovi Balážovi za zorganizovanie tejto akcie medzi mladými.

-PK-