Vedci skúmajú aj nepatrné úlomky z dávnych dôb a spolu s nimi sa tešíme, keď sa im podarí rozlúštiť nejaký staroveký text, nápis, lebo to považujeme za odkaz dávnych kultúr pre dnešného moderného človeka. Lepšie poznanie starovekých kultúr nám pomáha lepšie poznať vlastné korene, lepšie rozumieť životu a jeho problémom.
Ticho vianočnej svätej noci zrazu prerušil radostný spev anjelov, aby nám ľuďom priniesli veľmi zreteľný odkaz a zrozumiteľný odkaz nie nejakého pravekého človeka, ale odkaz samotného, všemohúceho Boha.
Boh, narodením Ježiša Krista, dáva ľudstvu na známosť, že splnil svoj sľub, splnil svoje slovo, ktoré dal prvým ľuďom, keď opúšťali rajskú záhradu, že prichádza Záchranca ľudstva – pravý Boh a pravý človek, aby napravil, čo pokazili naši prarodičia.
Anjeli radostne oslavovali Boha a spievali „Sláva Bohu na výsostiach…“ a ľuďom prajú pokoj. Pokoj je možný aj tu na zemi, aj v našich mestách, našich rodinách… Podľa odkazu z nebies, pokoj je možný tam, kde sú ľudia dobrej vôle.
Človek dobrej vôle - to je ten, ktorý uznáva Boha ako absolútne Dobro a sám sa snaží tento pokoj šíriť do tohto sveta.
Bratia a sestry, milí priatelia.
Prajem Vám, aby vianočné sviatky, dni lásky a pokoja Vám pomohli hlbšie preniknúť do poznania Božej vôle, lebo v plnení Božej vôle je skrytý pravý pokoj človeka.

Marek Kosorín

Znovu sa vraciam k výňatku z pastierskeho listu biskupov mladým z 11. novembra 2006, ktorý sme uverejnili aj v Našom hlase 11/2008:
„Dnešný svet sústreďuje pozornosť na vonkajšie výkony a viditeľný zjav, pričom nedoceňuje pravé, zväčša neviditeľné hodnoty a tak nezohľadňuje skutočný vnútorný stav človeka. …“
Znovu a znovu si ho čítam a jeho otvorenosť ma podnietila zamyslieť sa nad tým, kto vlastne žije v dnešnom svete. Nie, nie sú to mimozemšťania, ale my. Naše deti v poznávaní života v prvom rade napodobňujú nás, naše správanie, až potom ide to ostatné a kto, ak nie my rodičia, máme zodpovednosť za výchovu našich detí. Možno si poviete, prečo to píše, veď to vieme, o tom vieme svoje, nič nové pod slnkom. Na jednej strane, komu sa páčia zničené životy mladých, či lepšie povedané už detí, drogami všetkých možných druhov, rozvrátené rodiny? Alebo si myslíme, že nešťastie iných sa nás netýka? Aj o tom bol príhovor otca Darma zo Španej Doliny. O láske k blížnemu a osobitne k deťom, mladým, o úprimnom záujme o nich, o ich hodnote, o pohladení a ceste, ako nájsť pevný bod vo svojom vnútri a napraviť to, čo sa nie vlastnou vinou detí, či mladých na ich ceste pokazilo. Negatívne správanie rôzneho stupňa je len signál S.O.S., ktorý mladí k nám vysielajú a my by sme ho mali zachytiť a dešifrovať.
Na druhej strane, čo robíme my dospelí pre to, aby naše deti včas spoznali tú správnu cestu? Chodíme do kostola a som presvedčená, že väčšina z nás verí v správnosť tejto cesty. Ale prečo, keď sa jedná o sväté omše v nedeľu, akcie pre deti a mládež, v kostole po deťoch a mladých ako keby sa zem zľahla. Česť výnimkám. Dôvodov je veľa, jeden z nich dôverne poznám. Byť v očiach svojho dieťaťa tou najhoršou, keď mu pripomínam jeho povinnosť alebo šancu nájsť správnu cestu na správnych miestach, nie je nič príjemné. Momentálne sme rodičia v nevýhode, lebo konkurovať pohostinstvám sa argumentmi jednoducho nedá. Ale kde sa tí naši mladí majú stretnúť? A čo vlastne robíme my dospelí preto, aby sa mali kde stretnúť? Šanca, že sami nájdu tú správnu cestu v období poznávania a hľadania, je minimálna. A tak, kým nezačneme robiť niečo pre našu mládež a deti, neostáva nám nič iné, len modliť sa, aby nám dal Pán Boh silu vytrvalo, neoblomne ich na tú správnu cestu vždy poslať, aj keď sa im to nepáči a dúfať, že niečo v nich predsa len zostane. Prvé lastovičky sa objavili v Týždni Cirkvi pre mládež, mládežnícka svätá omša, svedectvá po svätej omši, diskotéka pre mladých. Len dúfam, že v katarínskych mrazoch im nezamrzli krídelká a znovu sa vrátia k nám a potešia nás.

-ipa-

Medžugorie bola v minulosti skromná dedinka s kamennými domami, ležiaca medzi horami. Keď sa človek otočí dookola, obklopujú ho zo všetkých strán mohutné skaliská hôr. V súčasnosti do Medžugoria putujú tisíce a tisíce pútnikov ročne, takže z Medžugoria sa stalo mestečko plné penziónov a obchodov so suvenírmi. Dominantou mestečka je trojlodný kostol s dvoma vežami na západnom vstupnom priečelí, v ktorom sa konajú obrady.
Celý čas strávený v Medžugorí sa niesol v duchu modlitieb sv. ruženca, svätých omší, návštev pútnických miest a liturgií, ktoré boli pripravené pre pútnikov. Medžugorie je v podstate malé modliace sa mestečko. Kdekoľvek cestou môžete stretnúť modliacich sa ľudí so svätým ružencom. Najznámejším pútnickým miestom je kopec Podbrdo kúsok nad Medžugorím, kde sa Panna Mária zjavila a vrch s krížovou cestou - Križovac.
V roku 1981 sa Panna Mária zjavila šiestim deťom na kopci Podbrdo - vrchu zjavenia, deti sa s Pannou Máriou modlili a rozprávali. Farským kňazom bol v tej dobe páter Jožo Zovko, ktorý bol zjaveniami zaskočený a zo začiatku bol opatrný s ich prijatím. Keďže zjavenia začali v komunistickej dobe, boli považované za protištátne sprisahanie. Začalo sa vyšetrovanie a zastrašovanie detí v snahe prehlásiť ich za choré, ale vždy bolo potvrdené, že deti sú zdravé. Páter Zovko, ktorý ich ochraňoval, bol odsúdený na tri a pol roka väzenia.
Panna Mária sa teda deťom zjavuje už 27 rokov, hovorí im posolstvá pre svet a modlí sa spoločne s nimi za rôzne úmysly. Všetky deti sú už dospelé a majú svoje rodiny. My sme sa stretli s vizionárkou Vickou, ktorá žije v Medžugorí. Povedala nám, že mladí ľudia a rodiny to majú v súčasnej dobe veľmi ťažké, že ľuďom chýba nádej a že Panna Mária chce, aby sme sa modlili za pokoj, najprv za svoj pokoj a svoje uzdravenie a potom aj za pokoj ostatných ľudí. Vicka hovorila aj o dôležitosti spoločnej rodinnej modlitby a modlitbe sv. ruženca. Panna Mária hovorí, že modlitba sv. ruženca – modlitba srdcom, Eucharistia, Sväté písmo, pôst a mesačná spoveď sú prostriedky, ktorými sa môžeme priblížiť k Pánu Bohu a že sú našou zbraňou proti diablovi.
Na záver našej púte nám povedali, že máme Pannu Máriu zobrať za ruku do našich domovov.

Július Kovács

1. Prečo som si vybral tohto svätca?
Pretože ho obdivujem za to, že sa postaral o Ježiša, aj keď nebol jeho syn.
2. Čím bol známy?
Bol to muž veľkej viery so zmyslom pre rodinu, zjavil sa mu vo sne Pánov anjel. Jeho žene Márii sa v nej počalo dieťa z Ducha Svätého.
3. V čom bol výnimočný?
Prijal Máriine dieťa za svoje a dal mu meno Ježiš. Svätý Jozef bol uctievaný ako cirkevný ochranca.
4. Životopis
Bol to muž veľkej viery so zmyslom pre rodinu: „Jozef, jej manžel, bol človek spravodlivý a nechcel ju vystaviť potupe, preto ju zamýšľal potajomky prepustiť. Ako o tom uvažoval, zjavil sa mu vo sne Pánov anjel a povedal: Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého.“ (Mt 1, 19 - 20)
Nasadil všetko! Stal sa mužom viery, obetavým manželom a pred zákonom otcom, ktorý si veľmi dobre uvedomoval svoju úlohu ochrancu, strážcu, živiteľa svojej rodiny: „Keď sa prebudil, urobil, ako mu prikázal Pánov anjel, a prijal svoju manželku … a dal mu meno Ježiš.“ (Mt 1, 24 - 25)
Bol mužom činu. Mužom konajúcim z lásky a mužom obety, mužom, ktorý pre záujem dieťaťa išiel aj do emigrácie: „Vstaň, vezmi so sebou dieťa i jeho matku, ujdi do Egypta a zostaň tam, kým ti nedám vedieť.“ (Mt 2, 13)
Bol mužom, ktorý obetavo hľadal strateného Ježiša, ktorý jeho nájdenie prežíval v tichu bez zbytočných slov, čo ho charakterizuje ako muža hrdého a principiálneho: „Matka mu povedala: Syn môj, čo si nám to urobil? Pozri, tvoj otec i ja sme ťa s bolesťou hľadali.“ (Lk 2, 48)
Od samého začiatku života Cirkvi bol svätý Jozef uctievaný a vzývaný ako jej ochranca. Jeho úcta bola zvlášť rozšírená na Východe. Na Západe jeho úctu najviac šírili františkáni, Bernard z Clairvaux, František Saleský, Bernardín Sienský a Terézia z Avily.
5. Čo si beriem ako ponaučenie a budem sa snažiť uplatniť si to vo svojom živote?
Chcel by som byť taký ako on, pretože ho obdivujem, že sa tak postaral o dieťa, ktoré nebolo jeho.

Jaroslav Bartoš
IX. A - ZŠ Škultétyho

Poznámka redakcie: Tento článok vznikol ako súčasť prípravy birmovancov na sviatosť prijatia kresťanskej dospelosti, čiže birmovku, na hodinách náboženskej výchovy.

Prečo som si ju vybrala?
Pretože aj napriek tomu, že ovdovela a nemala to ľahké, sa dokázala vyrovnať s rôznymi úkladmi a nepríjemnosťami. Svoje bohatstvo si nenechala pre seba, ale rozdávala ho chudobným, o ktorých sa starala.
Čím bola známa?
Bola jednou z najvznešenejších senátoriek. Bola sestra svätého Meinwerka, padernborského biskupa a manželka grófa Ludgera Saského. V mladom veku ovdovela. Bola bezdetná a bohatá. Celé svoje imanie venovala v prospech služby tým, ktorí to potrebovali a v prospech brémskeho biskupstva.
Čím bola výnimočná?
Bola štedrá a milá voči iným, no prísna voči sebe. Starala sa o chudobných a veľa sa modlievala.
Celý jej život
Historik z 11. storočia, menom Adam Brém, vo svojich Cirkevných dejinách uvádza zmienku o „najvznešenejšej senátorke Emme“, ktorá bola sestrou svätého Meinwerka, padernbornského biskupa a manželka grófa Ludgera Saského. Keď v roku 1011, ešte v mladom veku ovdovela, presťahovala sa do Lesum, čo je dnes časť mesta Brémy. Bola bohatá a bez detí. No nechcela sa znova vydávať. Celé svoje imanie venovala v prospech služby tým, ktorí to potrebovali a v prospech brémskeho biskupstva. Bola štedrá a milá voči iným, no prísna voči sebe. Život vdovy nebol jednoduchý, keďže nemala manžela, stretávala sa s rôznymi úkladmi a nepríjemnosťami, aj zo strany príbuzných, ktorí jej chceli „zabezpečiť“ manžela. Ona však už svoj život zasvätila Kristovi a zostala navždy vdovou. Pokračovala vo svojom diele lásky. Starala sa o chudobných, veľa sa modlievala. Zomrela v rokoch 1038 - 1040. Jej telo pochovali v katedrále v Brémach. Už čoskoro po smrti si ju ľudia začali uctievať ako svätú. Jej relikvia sa uchováva v kláštore svätého Ludgera vo Werdene v Porýnsku (pri Düsseldorfe).
Čo si beriem ako ponaučenie a budem sa snažiť uplatniť si to vo svojom živote?
Chcem svoje prekážky zvládať tak, ako svätá Ema. Chcem sa starať a pomáhať ľuďom v núdzi.

Marianna Gregušová
IX. A - ZŠ Škultétyho

Poznámka redakcie: Tento článok vznikol ako súčasť prípravy birmovancov na sviatosť prijatia kresťanskej dospelosti, čiže birmovku, na hodinách náboženskej výchovy.