Priznám sa, že som nebola veľmi nadšená, keď sa mi dostalo tej cti napísať úvodník. Nie preto, žeby som nerada písala, ale mala som pocit, že by mal byť trochu iný - možno slávnostnejší. A musela som sa pousmiať, keď som zistila, že všetko, vďaka Božej prozreteľnosti, mám k dispozícii. Len poprosiť Ducha Svätého, aby ma viedol…
S výstavbou katolíckeho kostolíka vo Veľkom Krtíši sa začalo v roku 1943. V tom čase bol správcom dolnoplachtinskej farnosti dôstojný pán Kejval, kde sme ako filiálka Veľký Krtíš patrili. Dôstojný pán Uhľarik, ktorý k nám do Veľkého Krtíša priviedol veriacich z Oravy, ktorý sa, podľa ústneho podania pamätníkov, pričinili o to, aby bol kostol na sviatok Narodenia Panny Márie v roku 1948 v prítomnosti správcu farnosti vysvätený modrokamenským pánom dekanom Jánom Michalíkom.
Ján Sokol, arcibiskup metropolita, čítajúcim pozdrav v Pánovi! Rozhodol som sa vyčleniť dňom 31. decembra 1994 z farnosti Dolné Plachtince filiálku Veľký Krtíš a od 1. januára 1995 zriadiť samostatnú farnosť vo Veľkom Krtíši. Okrem toho vyčleňujem dňom 31. decembra 1994 z farnosti Sklabiná filiálku Malý Krtíš a včleňujem ju do farnosti Veľký Krtíš. Názov novej farnosti je: Rímskokatolícka farnosť Boha Stvoriteľa vo Veľkom Krtíši. Prvým farárom novozriadenej farnosti je od 1. januára 1995 podľa ustanovujúceho dekrétu vdp. Miloš Krchňavý, farár v Dolných Plachtinciach. V dôsledku zriadenia novej farnosti vo Veľkom Krtíši kostol Narodenia Panny Márie vo Veľkom Krtíši sa stáva farským kostolom.
Zakladacia listina, v Trnave 15. decembra 1994
Horúce dni augusta, ktoré sme mali aj tento rok v hojnej miere, nás mnohých mimovoľne posúvali do minulého roku. Boli to práve horúce dni augusta 1997, keď sme sa plnou vervou pustili do búrania nášho starého kostolíka. Horúčava, prach, tehly, pot, páľava… to všetko sprevádzalo začiatok nášho odvážneho projektu spred vyše roka. Hoci toto leto nám prinieslo podobne horúce dni, znášali sme to určite ľahšie a radostnejšie, lebo práve v tieto dni už môžeme s radosťou, zadosťučinením a do istej miery s hrdosťou, hlavne však nekonečnou vďačnosťou hľadieť na výsledok. Boh svojou nekonečnou dobrotou, cez obetu mnohých jednotlivcov a rodín z nášho mesta, okolia i zahraničia, požehnával celý rok naše úsilie a dnes, v týchto dňoch, môžeme po prvýkrát vstúpiť do rekonštruovaného, rozšíreného a krajšieho Božieho stánku. Vďaka Vám všetkým, vďaka všetkým dobrodincom, vďaka ľuďom dobrej vôle a pevnej viery, že to dokážeme, vďaka Trojjedinému Bohu, ktorý stál pri nás vo všetkých podujatiach.
Miloš Krchňavý, Farské Fórum, september 1998
V nedeľu dňa 27. septembra 1998 o 11.00 hod. sa uskutočnila slávnostná posviacka chrámu, ktorú vykonal Mons. Ján Sokol, arcibiskup bratislavsko-trnavskej arcidiecézy.
-ipa-
Tak ako každý rok, tak aj v tomto roku dňa 21. 7. 2008 sme mali opäť možnosť vo svojom chráme pokľaknúť pred sviatosťou oltárnou a v tichu Kristovej prítomnosti predniesť svoje modlitby, ďakovania, či tie najtajnejšie prosby, o ktorých vie len náš Pán a zostanú utajené kdesi v kútiku našich duší.
Každý z nás neustále hľadá cestu k Bohu a potrebuje k tomu aj duchovnú oporu. Tým hlavným sprostredkovateľom medzi Bohom a človekom je kňaz.
Je príjemné vidieť kňaza, ktorý má radosť z toho, že sme sa prišli pokloniť pred sviatosť oltárnu. Ale prečo tá vďaka za to, že sme prišli? Nemalo by to byť samozrejmosťou?
To nie len nám patrí tá vďaka. Najväčšia vďaka a zásluha patrí nášmu duchovnému otcovi a veľkej sile jeho modlitieb, ktoré za nás - niekedy tak ľahostajných veriacich - obetuje. Veľká vďaka za tie modlitby, prosby a napomenutia. Tiež za duchovnú starostlivosť o nás a za Vašu trpezlivosť s nami.
Áno, ste tu pre nás, a záleží len na nás, ako budeme počúvať Boží hlas, ktorý cez Vás pramení. Veď za stav svojej duše je zodpovedný každý sám za seba.
Vďaka, že Vás tu máme, a že ste tu pre nás.
-SP-
V letných mesiacoch od 4. do 8. júla 2008 sa uskutočnil na Slovensku v hoteli Reduta v meste Lučenec seminár "Vnútorné uzdravenie“. Zúčastnilo sa na ňom okolo pätnásť účastníkov z okresu Veľký Krtíš, ktorí sem prišli načerpať čo najviac milostí a uzdravenia do všedného života a svojich rodín.
Od 13. do 17. júla 2008 sa v Modre v hoteli Slovenskej zdravotníckej univerzity Harmónia uskutočnil seminár „Blahoslavenstvá“ s účasťou troch bratov a sestier z okresu Veľký Krtíš.
Duchovné cvičenia boli vedené pátrom Eliasom Vellom, OFM Conv, ktorý chodí na Slovensko pravidelne každé leto od roku 1996.
Na seminár si väčšina účastníkov doniesla zošit na poznámky a Písmo - Nový aj Starý Zákon. Celé duchovné cvičenia boli nahrávané na audiokazety a CD.
Na prvom seminári v Lučenci bol program zameraný na stretnutie sa s Ježišom ako s Uzdravovateľom vo všetkých dimenziách: duchovné uzdravenie, psychické uzdravenie, uzdravenie rán z minulosti, oslobodzujúce uzdravenie od diabla, uzdravenie rodokmeňa.
Počas dňa mal páter Vella tri prednášky zakončené meditáciami. Pred obedom odpovedal na otázky účastníkov cvičení a každý podvečer nám odslúžil svätú omšu.
Prvá svätá omša bola za oslobodenie účastníkov od hriechov, druhá svätá omša za oslobodenie od rôznych foriem okultizmu, špiritizmu, mágie. Tretia svätá omša bola odslúžená na úmysel oslobodenia od vplyvu rodokmeňa a bol vykonaný krst nenarodených detí.
Každý z účastníkov mohol dať pokrstiť svojho potrateného alebo mŕtvo narodeného súrodenca, dieťa alebo vnúča. Za každé nenarodené dieťa bola zapálená jedna sviečka, ktorá horela celý deň a príbuzní mu dali meno. 230 účastníkov dalo pokrstiť 180 nenarodených detí.
V nedeľu bola slávnostná svätá omša v kostole a v pondelok slávnostná svätá omša s biskupom E. Kojnokom.
Na záver každého dňa páter Vella premodlieval jednotlivých účastníkov individuálne, ostatní sa venovali modlitbám v skupinkách a na záver každého dňa bola adorácia a vešpery.
Prestávky medzi jednotlivými prednáškami vyplnili chvály a o 15.00 hod. ruženec Božieho milosrdenstva.
Speváci v Lučenci boli naozaj vytrvalí a nechýbala medzi nimi ani Ivanka Chrapková, členka speváckeho zboru Zvončeky ako aj nášho zboru Krista Kráľa.
Druhý seminár v Modre mal tému „Blahoslavenstvá“ a bol na Slovensku premiérový.
Väčšina účastníkov tohto seminára patrila medzi dlhoročných účastníkov seminárov pátra Vellu. Téma bola náročná, ale veľmi krásne vysvetlená a interpretovaná pátrom Vellom.
Po prvom dni, v ktorom bol prednesený úvod do Blahoslavenstiev, sa nasledujúce tri dni preberalo každý deň jedno blahoslavenstvo:
-PK a MK-
V júli som sa vybral na stretnutie mladých, ktoré sa uskutočnilo paralelne s celosvetovým stretnutím mladých v Sydney. Cestoval som do Brna a odtiaľ spoločne s naším neokatechumenátnym „spolčom“ na Velehrad. Velehrad je pútne miesto v Čechách. Je tam starý historický kostol, pred ktorým je veľké priestranstvo, určené na zhromažďovanie pútnikov. Tento komplex leží v prírodnom prostredí, v okolí sú jazierka, cestičky, lesy a lúky, medzi ktorými sú stanové tábory.
My sme prišli v sobotu iba na hlavnú časť programu. Doobeda bola vysielaná omša so svätým otcom. Celý program bol výborne naplánovaný pre mladých ľudí: rôzne workshopy, vtipní moderátori, divadlá, tanec, hudba, rozhovory s biskupmi - odpovede, ktoré sa venovali citlivým otázkam dospievajúcej mládeže a kresťanského života. Pri stretnutí pomáhala kopa mladých dobrovoľníkov, ktorý obetovali svoj čas a sily, aby sa stretnutie vydarilo.
Vyvrcholením programu bola sobotňajšia noc. Najviac ma oslovili svedectvá ľudí, ktorí úžasným spôsobom svedčili o tom, čo Boh vykonal v ich životoch.
Svedectvo matky, ktorej pred očami pri nehode zahynuli dve deti. Boli zmyslom jej života a Pán jej pripravil veľmi ťažkú skúšku. Nevedela osamelosť po smrti svojich detí vydržať a chcela si vziať život, ale v tej chvíli počula hlas svojej dcéry, ktorý ju prosil, aby tak nerobila. Neurobila, čo chcela a napokon našla zmysel svojho života v ohlasovaní svojho životného príbehu mladým ľuďom, v ktorom sa splnil sen jej detí, ktoré sa túžili venovať mladým.
Svedectvo mladého muža, ktorý nevedel nájsť zmysel svojho života. Dokončil vysokú školu stavebnú, ale stále cítil, že nie je naplnený, že nevidí zmysel toho, čo robí. Skúšal trávu, cestovanie, túlal sa v prírode, ale v ničom z toho nenachádzal zmysel. Napokon sa rozhodol, že bude robiť čašníka v kaviarni a že bude umývať dlážku, ale časom, keď umýval dlážku v školskej jedálni, zistil, že ani to ho nenapĺňa a cítil sa čoraz smutnejší. Raz mu jeho kamarátka, ktorá poznala jeho problémy, ponúkla prácu s postihnutými ľuďmi v jednom ústave, že by to mohol skúsiť, že mu to možno pomôže. Povedal si, že skúsi aj toto. Postihnutie ľudí v tomto ústave bolo rôzne - niektorí sa vedeli len kývať zo strany na stranu a nič iné nemohli robiť. Prezliekal ich, utieral im zadok a časom keď sa večer vrátil domov, zistil, že sa cíti plný, že dnešný deň mal zmysel a konečne bol šťastný… Začal sa venovať aj štúdiu, prehlboval svoj vzťah s Bohom a zakončil to tým, že sa teraz aj šialene zamiloval do jedného dievčaťa.
Posledným svedectvom bolo svedectvo mladého dievčaťa, ktoré rozprávalo o tom, ako sa modlilo k Duchu Svätému. Išlo na birmovku, ale zo začiatku malo pocit, že sa v jeho živote nič neudialo. Bola z toho smutná, ale ďalej sa modlila a prosila. Časom si začala uvedomovať, že má viac odvahy, že je silnejšia. Začala viesť náboženské spoločenstvo. Uvedomila si, že Duch Svätý pôsobí v jej živote, že jej pomáha, že robí veci, ktoré by sama nikdy nedokázala. S veľkou dôverou a odvahou svedčila aj nám v ten večer a chcela nás povzbudiť, aby sme sa modlili k Duchu Svätému a prosili.
O polnoci bola liturgia k Duchu Svätému. Všetci sme mali sviečky, ktoré nám predtým rozdali. Spievali sme a chválili Pána Boha. Bol to veľmi krásny čas. Prosili sme, aby nás naplnil Duch Svätý. Modlilo sa tam veľa mladých ľudí, stáli sme na karimatkách, všade boli spacáky a batohy a naokolo svietilo plno svetielok…
Stretnutie pokračovalo aj ďalej a ďalší deň, ale myslím, že je čas skončiť, že to podstatné som napísal.
Július Kovács