Krása ženy nie je v šatách, ktoré nosí. Nespočíva ani v pravidelnosti jej čŕt, ale vychádza z jej vnútra, ktoré rozjasňuje tvár. Sv. Peter hovorí: “(Ženy), vaša ozdoba nech nie je vonkajšia… ale človek skrytý v srdci a čo je neporušiteľné: tichý a pokojný duch“ (1 Pt 3, 3 - 4).
Deti z Medžugoria položili Panne Márii otázku: “Ako je možné, že si taká pekná?“ „Som krásna, pretože milujem.“ Aká povzbudzujúca odpoveď pre ženy, ktoré sa umárajú pocitmi menejcennosti a strachom zo starnutia. Posilnené Máriinou láskou poďme na malú prechádzku po NAŠEJ CESTE.
Do rodiny sa narodí krásne malé stvorenie a je to dievčatko. Už svojím príchodom na svet nastupuje na cestu premeny v ženu. Svojím úsmevom rozsvecuje svetlo v očiach rodičom i blízkym. Je ozdobou rodiny, spoločenstva, Božieho stvorenia… Pomaly sa mení v krásnu slečnu, dcérku, vnučku, študentku, priateľku, manželku. Ani si to neuvedomuje, no pripravuje sa na to naj v jej živote – byť matkou. Aké nádherné poslanie vložil Boh do srdca ženy. Ale pomalšie kráčajme… dievčatko dozrieva, skúma zákutia svojej duše, odkrýva tajomstvá a ponáhľať sa by bolo asi nie najmúdrejšie. Na jej ceste sú vzácne zastavenia, ktoré jej pomáhajú dozrievať.
Nezrelé ovocie skoro odtrhnuté asi nikomu nechutí. Aj ono zakvitlo, ako kvitnú naše dievčatá na svojej ceste a tie kvety sú nádherné. Každý je jedinečným darom Božím. Darom, ktorý vložil Boh aj do tvojho srdca priateľka moja a želá si, aby si ho pomaly svojím dozrievaním rozbaľovala a chránila ako vzácny drahokam. Keď tvoje srdce ti pošepká, aby si ho darovala – nech je to tomu najvzácnejšiemu človeku v tvojom živote, ktorému sa daruješ celá a nezištne. A v láske s ním prežiješ všetky dni svojho života, z ktorého znovu rozkvitnú tie najkrajšie kvety, ako si ty pred rokmi zakvitla v záhrade svojich rodičov. Priateľka moja, nech dni mladosti, času tvojho kvitnutia sú plné vône a vzácnych priateľstiev. Čas tvojho dozrievania nech je tajomným, privilegovaným, radostným i fascinujúcim. Boh odhalí krásu tvojej duše a ty zažiariš v celej svojej nádhere, nie emancipáciou, nie rovnosťou s mužom, sebarealizácia sa uskutočňuje v tvojom srdci, v hĺbke tvojej bytosti, túžiš milovať a len to večne ženské ťa naplní láskou.
Vďaka Ti, Pane, že si nás stvoril ako ženy. Vďaka Ti, Pane, že nás miluješ také, aké sme. Vďaka Ti, Pane, za srdce matky. Vďaka Ti, Pane, za tvoju Matku, ktorú si nám daroval, ktorá nás pozná, privádza k Tvojmu Srdcu a učí nás, ako byť dcérou, manželkou a matkou.
Ako osvieti ranné slnko svet z výšin Božích, tak je ozdobou pre dom pôvab dobrej ženy. (Sir 26, 21)

m m

Dňa 27. apríla sa uskutočnil v našom kostole koncert speváckeho zboru Ad Una Corda z Pezinka.
História zborového spevu v meste Pezinok má dlhoročnú tradíciu. Zmienky o speváckom spolku siahajú až do roku 1867. Za toto dlhé obdobie sa vo vedení zboru vystriedalo viacero dirigentov a známych osobností. Jednou z nich bol aj otec slovenského hudobného skladateľa Eugena Suchoňa Ladislav Suchoň.
Od roku 1987 vedie zbor Marián Šipoš, ktorý pri dirigentskom pulte nahradil svojho otca. Až po páde komunistického totalitného systému v roku 1989 mohol pezinský chrámový zbor Ad Una Corda rozvíjať svoju činnosť v plnej šírke. V súčasnosti sa zbor venuje predovšetkým interpretácii klasickej i modernej chrámovej hudby. Za sebou má celý rad aktivít, najmä súťaží, festivalov a koncertov. Počas svojich koncertných ciest vystupoval v rôznych mestách na Slovensku, navštívil Českú republiku, Maďarsko, Rakúsko, Poľsko, Nemecko, Taliansko, Belgicko, Francúzsko, Maltu, Estónsko, Španielsko a USA. Okrem koncertnej činnosti zbor účinkuje na významných cirkevných slávnostiach, pri ktorých uvádza aj vokálno-inštrumentálne diela. Ďalej zbor Ad Una Corda rozvíja aktivity v spolupráci s medzinárodnou organizáciou Pax Christi International a taktiež každý druhý rok organizuje medzinárodný festival chrámových zborov AD UNA CORDA v Pezinku. Za svoju aktívnu činnosť bol zbor v roku 2000 ocenený Mestom Pezinok medailou „Medaila za zásluhy o rozvoj mesta“.
V tomto roku si celé Slovensko pripomína sté výročie narodenia Eugena Suchoňa a pri tejto príležitosti sa v Pezinku koná festival, ktorý začína 7. mája a bude venovaný práve jeho tvorbe.
Vo svojom repertoári má tento zbor okrem sakrálnych skladieb aj ľudové piesne.
V závere pán dekan vdp. Marek Kosorín poďakoval zboru za vystúpenie aj v našej farnosti a podotkol, že ho zastihol ešte ako kaplán v Pezinku.

-RS-

Dňa 3. mája sa uskutočnila ďalšia púť na Staré Hory. Tentokrát aj za spoluúčasti duchovných otcov z Modrého Kameňa a Veľkého Krtíša.
Prinášame vám stručný výňatok z homílie otca biskupa Rudolfa Baláža, ktorý celebroval svätú omšu na Starých Horách na fatimskú sobotu.
„Pokiaľ sme zblížení s Ježišom Kristom, pokiaľ v neho veríme, pokiaľ rešpektujeme jeho evanjelium a usporadúvame si život podľa neho - vidíme nebeského Otca. Takto by sme mali rozmýšľať, podľa toho by sme sa mali každý deň správať, aby sme žili skutočne v Duchu Svätom, v mene Ježišovom, s našim nebeským Otcom - teda v spojitosti s najsvätejšou Trojicou, Tam je tá sila, v ktorej sa dá perfektne zvládnuť pozemský život aj keby bol veľmi namáhavý.“
„Mária bráni Cirkev pred každým ohrozením. Akokoľvek sú problematické časy, vždy je nádej v Bohu, ale aj v Božej Matke Márii. Nikdy sa neoddajme beznádejným myšlienkam. Napĺňajme svoje vnútro obsahom Máriinho chválospevu. Učme sa s ňou zjednocovať aj vtedy, keď nás niečo strašne buď telesne alebo duchovne, duševne bolí.“
„Ste vždy pod dohľadom Božej Matky Márie. To znamená: nemôžme sa v tomto vesmíre stratiť. A preto buďme jej dobré deti. Volajme ju na svadbu svojho života, na priebeh svojho života, aby bola svedkyňou všetkého toho, čo sa s nami deje. Preto som rád, keď vás vidím toľkých na tejto púti, napriek neistote počasia. Ale počasie - to je detail. Podstata je to, že ideme za Matkou, ktorá nás môže v tejto chaotickej dobe dať na správnu cestu. Ona to vie a ona má nie svoju vlastnú moc, ale danú - darovanú Božiu moc. Pretože sa správala k svojmu Synovi aj k Duchu Svätému aj k nebeskému Otcovi - k Najsvätejšej Trojici s úplnou vernosťou. Bola poslušná a verná odkazu Boha. Boh jej dáva to, aby vedela byť dobrou prostrednicou mnohých milostí pre svoje pozemské deti, ktorými sme aj my.“
„Mária aj za nás prosí, len nikdy sa nevnucuje. To je to, práve že v oblasti Boha a Márie - Božej Matky - panuje vždy ovzdušie úplnej ľudskej slobody a dobrovoľnosti. Nikdy nikoho neterorizuje Boh a Matka Mária do svojich radov. Takto to robia vládcovia tejto zeme, ale nerobia to mocnosti neba. Tie čakajú na našu dobrú vôľu a tú majme. Preto prichádzame na púť, aby sme spečatili v sebe vernosť Kristovi aj Božej Matke Márii. Keď sa nám to podarí, oni už ostatné veci zariadia, lebo lepšie rozumejú nášmu životu ako mu rozumieme my sami. Preto som veľmi rád, že prídete na túto púť, a že vás je tu stále dosť, alebo hádam aj stále viac. Lebo môžte odnášať milosti odtiaľto nielen pre seba, ale aj pre svojich drahých doma.“

-RS-