Darujeme preto, aby sme potešili. Najdôležitejší je úmysel prečo, ako a komu darujeme. Ak darujeme s láskou a zo srdca, prežívame potešenie aj my. Radosť je o to väčšia, ak dar vystihuje želanie obdarovaného. Hodnota daru nie je vždy v jeho veľkosti. Kto dáva z duše, hoci i málo, je to vždy veľký dar. I slová porozumenia a útechy môžu byť niekedy viac ako veľký hmotný dar.
Ten, kto obdarúva, sám sa niečoho zrieka. Je to vlastne obeta v prospech iného. Keď darujeme to, čo sami potrebujeme, tým len zvýrazňujeme svoju obetu. Odmenou je nám radosť, že plníme želanie blížnemu, ktoré si sám nemohol dopriať. Tak dokazujeme, že sme ľudia, ktorí mu rozumejú, majú ho radi a že nie je sám.
Najväčším darom pre nás kresťanov je príklad Ježiša Krista. On svojím pozemským životom ukázal cnosti veľkej obety a lásky. Našou povinnosťou je snažiť sa nasledovať a vlastniť tie najušľachtilejšie zásady našej viery. Aby sme boli schopní takýchto skutkov, očisťujme si svoju dušu vo sviatosti zmierenia a v meditáciách prosme nášho Pána, aby všetko čo robíme vychádzalo z očistného prameňa poznania kresťanských cností. Cvičme sa preto v pokore a pevnej vôli. To je dôležité pestovať už od mladého veku. Veďme preto deti zriekať sa toho čo majú radi v prospech svojho priateľa. Touto obetou urobia nielen dobrý skutok, ale učia sa sebaovládaniu. Ak sa už v detstve naučia robiť dobro pre blížneho, určite z nich vyrastú šľachetný ľudia. Ak konáme dobro, rastie i naša viera.
Pán Boh nás obdaroval darom života a nesmrteľnej duše. No nie všetci ho prežijeme rovnako. V dejinách poznáme mnohé príklady mučeníkov, ktorí vo viere žili a darovali za ňu svoje životy. Mnohí neumreli pre svoje presvedčenie, a predsa sa odovzdali ľuďom celým svojím životom. Za všetkých spomeniem žiarivý príklad Matky Terezy. Položme si otázku, koľko oddaných ľudí i dnes dáva svoje sily a schopnosti pre dobro iných? Nemusia to byť vždy len kresťania. Tí, ktorí darujú a obetujú sa pre iných, majú v sebe obrovskú lásku. Ako inak by sme pochopili ľudí, ktorí darujú časti svojho tela (obličku, krv, kostnú dreň a iné), aby iní mohli žiť. Obeta spojená s veľkým nebezpečenstvom dokazuje prejav veľkej odvahy tých, ktorí ju prinášajú. Svetlým príkladom toho misijné služby.
V Katolíckych novinách č. 7 r. 2008 Mária Levyová, prezidentka Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek, to vystihla citátom: „Prinavracať vieru a nádej, rozdávať ľudské teplo a šíriť dobro môže len ten, kto má dostatok lásky a porozumenia.“ V pôstnom a Veľkonočnom období si silnejšie uvedomujeme obetu Ježiša Krista, ktorú priniesol za nás. Ako Boh dobrovoľne zostúpil k nám, znášal muky, prejavil nám nekonečnú lásku darom vykúpenia. Jeho pobyt na zemi je príkladom darovania, ktorí vo veľkosti nemá páru. Zanechal nám dar viery a Božskej pravdy. Kráčajme teda životom s čistým svedomím a prinášajme najväčší prejav vďaky tomu, ktorý sa nám celý daroval.

-ER-

Ak sám svedčím o sebe, moje svedectvo nie je pravdivé, iný je, ktorý svedčí o mne, a viem že je pravdivé jeho svedectvo, ktoré vydáva o mne. (Jn 5, 31-32)
A tak aj ja chcem vydať svedectvo o našich chlapcoch a dievčatách, ktorý sa pripravujú na sviatosť birmovania.
Bola kvetná nedeľa, vonku blížiaca sa jar a naši mladí priatelia prišli na modrokamenskú kalváriu prežiť krížovú cestu. Aj takto si sprítomniť utrpenie nášho pána Ježiša Krista. Jednotlivé zastavenia si sami pripravili a v modlitbe predniesli Bohu. Vďaka Vám, ktorí ste prišli.
Sme radi, že s Vami môžeme stráviť trocha času, lebo ste nesmierne dôležití a jedineční.
Urobte si čas pre Pána, urobte si čas pre seba, urobte si čas pre Lásku, urobte si čas pre rodinu, urobte si čas pre svoju mladosť, NEPONÁHĽAJTE SA.
Priodejte sa láskou, ktorá je páskou dokonalosti. (Kol.3,14)

m m

Štvrtá nedeľa po Veľkej noci je už tradične nedeľou Dobrého Pastiera, dňom, kedy sa dvere všetkých kňazských seminárov otvárajú dokorán všetkým návštevníkom, ktorí majú záujem spoznať život bohoslovcov.
„Žatva je veľká“, to je veľká radosť, lebo pole pôsobnosti, kde ešte nepočuli o Kristovi, kde nerastie Kristova láska, je ešte vždy dlhé, široké a pusté, bez pastierov, ktorí by boli ochotní dať ako Ježiš – dobrý pastier aj život za svoje ovce. Veď nik nemá väčšiu lásku ako ten, čo dá aj život za svojich priateľov, nik nemiluje väčšmi ako ten, čo dá aj život za svoje ovce, hovorí Pán Ježiš.
Nedeľa Dobrého Pastiera je v katolíckej cirkvi dňom modlitieb za kňazské a rehoľné povolania. Veriaci v tento deň sa viac ako inokedy modlia za svojich kňazov. I za tých budúcich. Prosia, aby ich farnosť nikdy nezostala bez kňaza. Veď keby ho nebolo, nemal by kto sláviť svätú omšu, vysluhovať sviatosti, najmä Eucharistiu. Práve tá je stredobodom celého kresťanského života. V porevolučných rokoch bolo vysvätených mnoho kňazov, takže diecézy postupne mohli zalátať všetky diery z minulosti.
Dnes je situácia iná. Počet seminaristov ubúda. Cirkevný život sa dostáva do normálu. Úbytok povolaní je prejavom krízy kresťanskej rodiny. Kde niet detí, tam bude aj menej povolaní. Nie je to však dramatické. Aj keď dnes máme v diecézach dostatok mladých kňazov, naše modlitby za nové povolania neprestanú. Cirkev ich potrebuje. Nielen na Slovensku, ale po celom svete. Ich prítomnosť je neklamným znakom, že miestna cirkev je živá, že sa jej darí. Za každým povolaním ku kňazstvu je nespočítateľné množstvo modlitieb a obiet, o ktorých vie iba Boh.
Ježiš v Jánovom evanjeliu hovorí: „Moje ovce počúvajú môj hlas. Ja ich poznám a ony idú za mnou." (10, 27). Pastier žije so zvereným stádom stále. Ježiš je Dobrým Pastierom, ktorý zatúlanú ovečku hľadá a chorú berie na plecia. Tento jednoduchý obraz hovorí o láske Boha k ľuďom. O jeho ochote urobiť všetko, aby sme uverili nádeji a láske.

-PK-