Blížia sa sviatky nášho vykúpenia, veľkonočné sviatky. Budeme ich sláviť v tak trochu zvláštnej atmosfére. 14. februára toho roku totiž Jozef kardinál Tomko ako pápežský legát oznámil biskupom zhromaždeným na apoštolskej nunciatúre v Bratislave organizačné zmeny týkajúce sa diecéz a cirkevných provincií Slovenska. Bola vytvorená nová bratislavská arcidiecéza a nová žilinská diecéza. Zmenili sa hranice trnavskej arcidiecézy, nitrianskej, banskobystrickej a rožňavskej diecézy. Dekanát Veľký Krtíš bol začlenený do banskobystrickej diecézy, ktorú spravuje ako diecézny biskup Mons. Rudolf Baláž, čo už veriaci postrehli aj pri slávení svätej omše, kde v omšovom kánone, či eucharistickej modlitbe sa spomína jeho meno. Mons. Rudolf Baláž - od 14. februára - náš otec biskup, aktívne sa podieľal na pripravných prácach prerozdelenia. Apoštolský stolec prijal vlastne jeho návrh, ktorý on vypracoval začiatkom júna minulého roka.
Toto sú vonkajšie faktory zmenenej cirkevnej situácie, ktoré trochu aj spôsobili zvýšený záujem spoločnosti o cirkevné dianie u nás, aj pokiaľ ide o personálne zmeny v biskupskom zbore.
V cirkevných kruhoch s napätím sa očakávalo, kto bude novým bratislavským arcibiskupom. Tipy boli rôzne. Avšak ukázalo sa, že na poslednej návšteve biskupov „Ad limina apostolorum“ na Svätého Otca najviac zapôsobil skromný, nadaný, rečovo zdatný bratislavsko-trnavský pomocný biskup Mons. Stanislav Zvolenský, ktorého potom následne aj menoval za bratislavského arcibiskupa a metropolitu západnej slovenskej cirkevnej provincie. Za žilinského biskupa bol menovaný Mons. Tomáš Gális, takže veriaci banskobystrickej diecézy so záujmom očakávajú rozhodnutie svojho biskupa ohľadom menovania nového generálneho vikára, ktorý podľa Kódexu kanonického práva nesmie chýbať v žiadnej diecéze a žiadnemu diecéznemu biskupovi.
Prichádzajú mi na um slová môjho priateľa kňaza Cyrila Lieskovského, ktorý mi raz z duchovných cvičení poslal pozdrav s mottom: “V Cirkvi sa vždy dejú nové veci!“ My všetci v súčasnosti na Slovensku sme svedkami tejto skutočnosti. Treba spomenúť, že aj gréckokatolíci boli zviditeľnení tým, že najvyššia cirkevná vrchnosť aj pre nich zriadila metropoliu sui iuris, takže nerušene sa môžu venovať všetci skvalitňovaniu cirkevného života vo vinici svojej duše. Cieľom zmeny hraníc diecéz sa sledovalo aj zjednodušenie práce diecézneho biskupa. Teraz už nemáme diecézy tak rozľahlé, ako bola napr. naša pôvodná bratislavsko-trnavská arcidiecéza. Zmeny sa zatiaľ nedotkli vo východnej slovenskej provincii košickej arcidiecézy a spišskej diecézy.
„V Cirkvi sa vždy dejú nové veci!“ A nech sa dejú tieto nové veci aj v našich dušiach! Pôstnu dobu sme využili k intenzívnejšej práci vo vinici, ktorou je v užšom slova zmysle naša duša. Starostlivosť o duchovno sa však nekončí ani príchodom veľkonočného obdobia! Veriaci vždy máme záujem o nové veci v rovine vonkajšej a táto skutočnosť nech nás vždy a všade vedie aj k záujmu o nové veci v rovine neviditeľnej, teda v rovine ducha, v rovine vnútornej, v rovine vinice našej duše. Boh sám sa chce ľuďom darovať. Ježiš Kristus raz navždy sa obetoval na dreve kríža. Z tejto obety pramení život v prehojnej miere pre všetkých ľudí. Svätá Matka Cirkev to neustále ohlasuje všetkým ľuďom. Ježiš Kristus je Synom Božím! On je tým prisľúbeným a očakávaným Mesiášom, Spasiteľom, on oslobodil svoj ľud z hriechov. Nielen vyvolený izraelský národ, ale z dvoch urobil jeden ľud - k Izraelitom pripojil aj všetky ostatné národy, ktoré prijali misionárov a osvojili si Ježišovu náuku.
Keď slávime Veľkonočné sviatky v zmenených vonkajších podmienkách, nech to prebudí náš záujem o duchovno, o vieru a v neposlednej miere o stav našej duše. Veď len jedno je potrebné!
Čo osoží človeku, keby aj celý svet získal, ale na svojej duši by utrpel škodu! Múdro nás napomína sv. Pavol: „Znášajte si navzájom bremená a tak splníte zákon Kristov.“(Gal 6, 2)
Milostiplné a požehnané Veľkonočné sviatky a veľa vzájomnej kresťanskej lásky všetkým čitateľom želá a vyprosuje:

vdp. JCLic. Pavol Repko
správca farnosti v M. Kameni

Veľkonočné sviatky môžu byť pre niekoho aj namáhavé, a preto nie je potrebné preceňovať svoje schopnosti, ak by tým malo byť ohrozené zdravie najmä starších a chorých veriacich. Je potrebné rozložiť si svoje sily úmerne, či už sa jedná o návštevy príbuzných alebo veľké veľkonočné upratovanie alebo návšteva všetkých dlhých pobožností počas veľkého týždňa.
Ďalšou problematikou, ktorou sa chceme zaoberať, je otázka pôstu. Niektorí starší veriaci berú pôst príliš konzervatívne. Myslia si, že nemôžu jesť mäso celých 40 dní a pritom svojím pôstom často precenia svoje sily a následne majú s nimi problémy aj príbuzní a lekári. Ich názor sa snažia preniesť do celej Cirkvi, avšak Cirkev neprikazuje nejesť mäso celých 40 dní.
Ďalším problémom je, či si môžu mladí veriaci napríklad nejako vybiť svoju energiu, aby ju neobrátili v nevhodnom čase na nevhodnom mieste na skupinku ľudí alebo nejakého neznámeho človeka, ktorí nemusia skončiť dobre. Mladí majú kopu energie a musia s ňou niečo robiť. Ale ani príliš liberálna cesta nie je tiež dobrá. Dnes môžeme vidieť diskotéky a zábavy aj počas pôstu, čo tu kedysi nebolo. S týmto Cirkev rozhodne nesúhlasí, lebo pôst je predsa len pôst. Ale to neznamená, že mladí nemôžu navštíviť plaváreň, posilňovňu, ísť si zabehať alebo v tomto ročnom období ísť lyžovať. Cirkev neprikazuje, že počas pôstu všetci musíme sedieť zavretí doma, ako vo väzení a že nemôžeme navštíviť príbuzných či priateľov alebo vykonávať nejakú aktivitu, kde by z nás vyšla nahromadená energia.

-PK-