Počas adventu uplynulého roku uviedla STV 1 štvordielny film Karol. Diváci sa mohli veľa dozvedieť o živote veľkého muža, pápeža Jána Pavla II. Už v prvom dieli zaujali hlboké myšlienky, ktoré nastolila doba jeho mladosti. Zažíval veľké vojnové utrpenie a ako čakateľ na kňazstvo príkladným kresťanským životom predstavil útočište prenasledovaním a ponižovaným. Aj keď častokrát sám nevedel ako ďalej, mnohí hľadali u neho radu a pomoc.
I dnes sa často stretávame s otázkou prečo trpia nevinní. V našom pozemskom živote nie sú len úspechy, pohoda a radosť. Prichádzajú chvíle, keď nemáme dosť síl na utešenie nešťastného blížneho a ani pre samých seba. Pohromy ako vojny, choroby, zemetrasenia, potopy, požiare a pod. majú najrôznejšie prejavy a veľkosti. Nevyberajú si vinných a nevinných. Bolesť znášame individuálne: tichom, nárekom, žiaľ i hnevom a nenávisťou. Sú jedinci, ktorí vždy hľadajú vinníka svojho utrpenia. Keď uštedrených rán je viac a prídeme o zdravie, ba i životy svojich blízkych, často sa pýtame: „Prečo nás Pán Boh tak trestá, a prečo, prečo, prečo…“ Tak sa pýtali aj spolutrpiaci Jána Pavla II. počas vojnových udalostí. „Nemám na túto otázku odpoveď.“ Také boli jeho vyjadrenia.
Pre každého človeka a teda aj pre veľkého múdreho muža našej doby boli a sú podobné otázky nezodpovedateľné. Od začiatku svojho bytia sa ľudia zdokonaľujú poznávaním zákonitosti nášho sveta. Aj veda vždy, keď sa dopracuje k novému objavu, nikdy nemôže povedať, že tu je koniec jeho poznania. Naopak, nový objav nastoľuje mnoho neznámych. Ak si len predstavíme nekonečnosť vesmíru, uvedomujeme si aký je človek malý a ako veľa nevie. Dovoľte zacitovať z polemiky kozmológa a astrobiológa Paula Daviesa, ktorý na otázku či je veda založená na viere, odpovedal: „Kým veda nepredloží testovateľnú teóriu prírodných zákonov, nemôže tvrdiť, že neobsahuje vieru.“ My sa pýtame: „Kedy sa tak stane?“
Každý z nás je osobnosťou a reaguje odlišne a zložito. Ako potom uspokojiť vlastnú dušu? Odpoveď nájdeme len v hlbokej a úprimnej meditácii s Pánom Bohom. Pán nám dal možnosť ľudského poznania cez vieru. Vo viere je zmysel života a smrti. V tomto zmysle života sa snažme prekonávať prekážky, ktoré má každý z nás. Cez vieru a utrpenie, ktoré prežívame, poznávame jeho zmysel. Aj keď nenájdeme odpoveď na všetko, veríme, že Pán Boh nás vždy miluje. Nemusíme chodiť za ním, on prichádza k nám.
-ER-
Naše farské spoločenstvo začalo nový rok okrem iného aj návštevou ľudí žijúcich v domove dôchodcov v našom meste. Tešili sme sa na našich starkých, že sa po roku znovu stretneme a kúsok radosti si prejavíme. Cítili sme, ako sa im otvárajú srdiečka, žiaria očká i slzičky po tvári stekajú. Naši dedkovia a babičky sa tiež tešili, že sme nezabudli na nich a prišli. Naši koledníci z eRka koledovali, speváci spievali, Miška krásne hrala na harmonike, chlapci a dievčatá vinšovali. Ale čo je najkrajšie, darovali sme si čas, darovali sme si úsmev, dobré slovo, pohladenie, stisk rúk, bozk na líce, darovali sme si lásku. Vďaka ti, Pane, za našich starkých, že ich tu máme, vďaka za našu mládež, ktorej starkí hovorili, že ich svojimi modlitbami budú sprevádzať. Pane, ako úžasne si stvoril svet a ho riadiš. Tak ťa prosíme požehnávaj našu farskú rodinu, aj keď máme svoje hriechy a uvedomujeme si, že aj to patrí k životu. No túžime to premieňať v lásku. Preto prosíme, nauč nás prijímať samých seba aj so svojimi chybami a prijímať svojich blížnych. Vďaka ti, Pane, za pekný čas s našimi starkými, pre ktorých vyprosujeme požehnanie a tešíme sa na ďalšie stretnutie.
m m
Po včasných raňajkách sme opúšťali hotel Star i s batožinou a o 6,30 hod. sme už mierili do Galileje. Príroda okolo menila postupne svoj ráz. Z neúrodných skál sa premenila na úrodnú černozem, ktorá dáva v Galileji úrodu dvakrát do roka. Našou prvou zastávkou bol výstup na biblickú horu Tábor do výšky 588 metrov, ktorá je známa Ježišovým premenením (Mt 17, 1 - 9). Na jej vrchole stojí bazilika Premenenia (z roku 1923), ktorú spravujú františkáni a v tejto bazilike sme sa zúčastnili na sv. omši, ktorú slúžili naši kňazi. Z hory je prekrásny pohľad na Nazaret, rovinu Ezdraelon s úrodnými poliami a na Samárske hory. Po zostupe z hory viedla naša cesta do Tabghy. Na tomto mieste Ježiš zázračne rozmnožil chlieb a ryby. Prečítali sme si evanjelium podľa Marka, ktoré o tom hovorí. Stojí tam malý kostolík, kde je socha Ježiša Krista a apoštola Petra a skala, ktorá sa volá Mensa Christi (Kristov stôl) - na tomto mieste poveril Ježiš Petra, aby pásol jeho baránky, vtedy odovzdal Petrovi primát nad celou Cirkvou. Mesto Kafarnaum leží na severozápadnom pobreží Galilejského jazera. Tu Ježiš strávil tri roky a býval v dome bratov Petra a Ondreja a základy Petrovho domu sú zachované dodnes. Nad týmito základmi sa týči najnovší a najmodernejší kostol na celom Blízkom východe, bol posvätený v roku l990. V 7. storočí Kafarnaum prestalo existovať, tak, ako to predpovedal Ježiš, ale nám sa zachovalo ako archeologický areál, zachované sú i základy synagógy, v ktorej Kristus učil.
V reštaurácii pri Galilejskom jazere sme dostali na obed tzv. Petrovu rybu s veľkým výberom šalátov a mali sme hodinku na okúpanie. Po osviežení sme putovali na Horu blahoslavenstiev, kde odzneli najkrajšie princípy kresťanského života – blahoslavenstvá (Mt 5, 1). Je tu postavený osemuholníkový kostol, ktorý má na ôsmich oknách text ôsmich blahoslavenstiev. Asi po polhodine cesty sme zastavili pred hotelom v Nazarete, kde sme boli ubytovaní.
Po raňajkách a modlitbe nás čakal ďalší náročný deň našej púte. Navštívili sme baziliku Zvestovania v Nazarete, ktorá je dominantou Nazareta a najväčšou kresťanskou novodobou stavbou na Strednom východe. Bola postavená v rokoch 1955 - 1969 a týči sa nad kryptou, ktorá zahrňuje jaskyňu, kde anjel Gabriel zvestoval Panne Márii, že sa stane matkou Mesiáša. Predtým bolo na tomto mieste postupne postavených päť chrámov od roku 365. Pri vchode do mariánskeho areálu je obraz sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska. Celý tento areál spravuje rehoľný rád františkánov. V blízkosti baziliky Zvestovania je chrám sv. Jozefa. Tento kostol je postavený nad inou staršou stavbou, kde boli uskutočnené archeologické objavy, ktoré podporujú mienku, že tu bola pôvodná Jozefova tesárska dielňa. V tomto chráme naši kňazi slúžili sv. omšu za spoluúčasti nás veriacich. Prešli sme ulicami mesta Nazaret a evokovali v nás myšlienky, že tu Ježiš takmer 30 rokov žil, chodil po týchto miestach a bežného smrteľníka až zamrazí pri týchto predstavách. Dnes má Nazaret 100 tisíc obyvateľov a je to židovko-arabské mesto s prevahou arabského obyvateľstva, ale je i najväčším kresťanským centrom v Izraeli. Naše ďalšie kroky viedli do Kány Galilejskej, ktorá je miestom prvého Ježišovho zázraku. Dnešný chrám postavený na začiatku minulého storočia zrejme stojí na základoch domu z rímskych čias, pravdepodobne toho domu, kde bola svadba, na ktorej Ježiš premenil vodu na víno. V suteréne tohto chrámu je zachovaná nádoba z kameňa, ktorá slúžila na očistu. Asi dvanásť manželských párov z našej výpravy si tu obnovilo manželské sľuby a jeden pár dokonca sľub spred päťdesiatich rokov manželstva. Bez nášho povšimnutia neostali ani obchodíky so suvenírmi. Naša pozornosť bola predovšetkým zameraná na pravé víno z Kány Galilejskej a kvalitný olivový olej. Po polhodine cesty autobusom sme zastali na úpätí pohoria Karmel (v preklade vinica Božia), toto horské pásmo patrí medzi najstaršie obývané oblasti Palestíny, je veľmi úrodné a zelené po celý rok. Hora Karmel sa týči vo výške 550 metrov nad morom a je na nej postavený kláštor Stella Maris (morská hviezda), ktorý je domovským kláštorom karmelitánov z celého sveta. Z tejto hory je nádherný výhľad na Haifu, najväčší izraelský prístav pri Stredozemnom mori s 250 tisíc obyvateľmi, prevažne židovského pôvodu. Objektívy našich fotoaparátov si prišli na svoje. O pár kilometrov nižšie od Haify sme zastali na pobreží Stredozemného mora v Cezarei Prímorskej. Privítali nás kamenné vodovody, ktoré sa ťahajú desiatky metrov popri pobreží. Dal ich vybudovať Herodes Veľký a privádzali vodu z pohoria Karmel do mesta. Dnes je z tohto významného historického mesta iba miesto archeologických vykopávok. Cezarea bola mestom rímskych prokurátorov, býval tu aj Pontský Pilát, za čias prvokresťanských bola biskupským mestom. Apoštol Peter tu pokrstil stotníka Kornélia a apoštol Pavol po prednese svojej reči o misijnom apoštoláte odchádza stadiaľto do väzenia v Ríme. Po dvoch hodinách osvieženia v morských vlnách odchádzame do hotela v Betleheme. Po večeri nám otec Benedikt posvätil naše náboženské suveníry zakúpené vo Svätej zemi, aby sme mohli s nimi potešiť svojich blízkych a priateľov. Nasledovalo balenie kufrov a niektorí si našli čas aj na rozlúčku vo vestibule hotela a ako inak než s piesňou. Bol to pocit spolupatričnosti v tomto cudzom svete, lebo sme si zaslúžili obdiv u samotných moslimských arabov. Rozlúčil sa s nami i PhDr. Majerník, ktorého čakali na druhý deň povinnosti v Ríme.
Je to posledný deň našej púte po Svätej zemi. Začíname ho sv. omšou na Poli dobrého pastiera. Je to lokalita asi dva kilometre pod Betlehemom, kde anjel zvestoval pastierom narodenie Ježiša Krista. Sv. omšu sme mali pod prístreškom na voľnom priestranstve tohto areálu. Každá z ôsmich svätých omší, ktorých sme sa zúčastnili vo Svätej zemi, mala svoje osobitné čaro a nesmierny duchovný prežitok a hrnuli sa nám slzy do očí. Proste nedá sa to vypovedať, to sa musí len prežiť. Po sv. omši si každý osobitne urobil prehliadku Kaplnky pastierov, ktorá bola postavená v päťdesiatych rokoch minulého storočia na podnet kanadských veriacich a spravujú ju františkáni. V okolí kaplnky sa nachádzajú archeologické vykopávky z byzantskej doby. Ďalšie naše kroky viedli do Ein Karem, mestečka vzdialeného asi 7 km od Jeruzalema. Názov mesta v preklade znamená viničný prameň a tu sa podľa kresťanskej tradície stretla Panna Mária s Alžbetou pri prameni, keď k nej prišla na návštevu po zvestovaní. Pri kostole Navštívenia Panny Márie sú na stene umiestnené tabule s chválospevom Magnifikat aj v slovenčine. Kostol Jána Krstiteľa je vybudovaný františkánmi koncom 19. storočia a stojí na základoch dvoch zničených kostolov z predchádzajúcich období. Je podstatné, že je vybudovaný nad miestom domu Zachariáša, otca Jána Krstiteľa. Pri kostole na stenách je na majolikových tabuliach napísaný Zachariášov chválospev Benediktus, je takisto v slovenčine. Po prehliadke sme pokračovali autostrádou popri pobreží Stredozemného mora do Tel Avivu. Považuje sa za neoficiálne hlavné mesto Izraela. Bolo založené v roku 1909 a má umelecké a historické centrum v Jaffe. Tu sme mali tri hodiny voľný čas, ktorí mnohí využili na kúpanie v mori a iní na prechádzky a poznávanie. Na útese nad morom sa týči kostol Sv. Petra, ktorý väčšina z nás navštívila a v osobnej adorácii sme poďakovali Pánu Bohu za milosť a ochranu, ktorú nám dal na našej púti. Asi 20 km od Tel Avivu sa nachádza letisko Ben Gurion, z ktorého bol naplánovaný náš odlet. Po nezvyčajne prísnych colných a pasových kontrolách a po 45-minútovom meškaní nášho lietadla sme cca o 22. hod. opúšťali zem, ktorá v každom z nás zanechala hlboké prežitky a spomienky na celý život. Bratislavské letisko nás privítalo asi o 01,15 hod. 1. októbra. Tu sme si vymenili ešte posledné kontakty so svojimi spolupútnikmi a po zvítaní so svojimi blízkymi sme odchádzali do svojich domovov po celom Slovensku.
-BP-