Prišiel adventný čas! Prihlásil sa. Ešte skôr ako v liturgii, prihlásil sa v televízii. Reklamy už sú plné - a budú stále viac - Santa Klausov. Vyštudoval som teológiu, ale neviem, kto je to Santa Klaus. Len sa mi marí, vzniká asociácia, že to bude najskôr nejaký príbuzný Deda Mráza. V každom prípade, naozaj po Dušičkách a znovu aj toho roku, hlásia sa Vianoce, ale ozaj, aby som nepredbiehal ako telka, najsamprv sviatok svätého Mikuláša, biskupa, potom adventný čas a až potom Vianoce, čiže slávnosť Narodenia Pána Ježiša Krista so všetkým, čo k tomu patrí a tak Nový rok a slávnosť Zjavenia Pána, či Troch kráľov.
Ale naozaj pekne po poriadku! Na veľké veci je potrebné sa pripraviť. Aj na veľké sviatky, slávnosti. Je treba započúvať sa do Pánovho hlasu, ak chceme vojsť do jeho pokoja. Pred verejným vystúpením Ježiša Krista v judskej púšti hlásal krst pokánia na odpustenie hriechov sv. Ján Krstiteľ: „Čiňte pokánie! Ja som hlas volajúceho na púšti: Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky!“ Teda, ako dobrí kresťania, toto bude naším programom v adventnom, čiže prípravnom čase pred vianočnými a novoročnými sviatkami.
Ale naozaj pekne po poriadku! Keď sa nám teda narodí Mesiáš - očakávame ho - mohli by sme si nespomenúť na tú, ktorá ho má vo svojom prečistom lone? Prečisté musí byť lono tej, ktorá sa v Lurdoch predstavila ako „Nepoškvrnené Počatie“ a v Litmanovej (Litmanová sa nachádza na území našej Slovenskej republiky, za Starou Ľubovňou, pri obci Jarabina - poznámka autora): „Ja som Nepoškvrnená Čistota.“ Teda pekne po poriadku, najsamprv otvoriť oči, byť človekom dobrej vôle, byť človekom viery! Všimol som si vo svojej farnosti zaujímavý jav. Na účasti veriacich v kostole som vybadal mariánsku úctu pri liturgicky menej významných mariánskych spomienkach, hoci 11. február je de facto to isté tajomstvo - Spomienka Lurdskej Panny Márie. Cirkev však ťažisko dáva na 8. december, toto je slávnosť Nepoškvrneného Počatia Panny Márie, prikázaný sviatok! A ten zaujímavý jav!? Slabá účasť na svätej omši! A nemohol som to pokaziť ja, lebo takto som to tu našiel! Takže chcem preto vyzvať všetkých, ku ktorým sa dostane tento „Náš Hlas“: „Uplynulo 150 rokov od Lurdských udalostí, kedy sa Matka Božia predstavila svetu, aby zachraňovala duše, ako Nepoškvrnené Počatie a Boh uzdravuje skrze vodu, ktorá vyteká zo studničky vlastnoručne vyhrabanou, na pokyn Panny Márie, vizionárkou Bernadettou Soubirousovou, NEBUĎTE ĽAHOSTAJNÍ K EVANJELIU, NEBUĎTE ĽAHOSTAJNÍ K VIERE, NEBUĎTE ĽAHOSTAJNÍ K CIRKVI!!!“
Boh dáva svetu poriadok, Boh dáva poriadok každému človeku, Boh má, brat, sestra, poriadok aj pre Teba! Chce Ti dať svoje dary: „Život, Lásku, Pokoj, Šťastie, VŠETKO!“ Ty sa však musíš na prijatie jeho darov uspôsobiť, teda uschopniť sa prijať ich. A preto je tu adventný čas, v ktorom má miesto modlitba, pôst a almužna. Adventný čas nás pozýva stíšiť sa, spytovať si svedomie, ponoriť sa do modlitby, počúvať Pánov hlas, rešpektovať svoje svedomie. A výsledok príde! Ver mi. Toto je lepší spôsob prípravy, než na impulz Santa Klausa nakupovať pod stromček, či zabezpečiť si výmenu svojho starého mobilu za nový a zmeniť operátora na O2!

JCLic. Pavol Repko
správca farnosti Modrý Kameň

Je predvianočný čas a obchody sú naplnené krásnymi vecami. No my ľudia nemáme na seba čas. Vieš spočítať, koľkých máš ešte rád? Príde Ježiš, ale ty nemáš ani pre neho čas. Hlavne, že pod stromčekom má každý dosť darčekov. A v takomto uvažovaní som zaletela do detstva. Bolo to pravda dávno. V 70. rokoch storočia minulého. Ako sme my prežívali advent? Neopakovateľné čaro ranného vstávania znásobovala zasnežená cestička na roráty (katolícka adventná ranná omša - poznámka redakcie). Išla celá rodina. Nepamätám sa, že by sa nám deťom nechcelo. Veď to bola príprava na príchod Ježiška. Večerné modlitby u starých rodičov - zohrievanie sa pri starom šporáku i s láskou darované jabĺčko. A to bola veľká radosť, keď sme sa mohli cestou domov vyguľovať. Dni ubiehali, a tak sme s mamičkou aj všakovaké dobroty pripravovali. Na stromček salónky, oriešky aj jabĺčka poviazali. Od starých rodičov som často počula, ako bratovi hovorili. A ty Paľko nezabudni na Viliju (Štedrý deň - poznámka autora), skoro ráno zavinšovať príď. Aj nás zavčasu na Viliju budili dedove vinše, ktoré aj po rokoch vo mne oživujú spomienku na krásny čas Vianoc. A nečakali sme Deda Mráza ani Santa Clausa, ale naozajstného Ježiška, ktorému sme pripravovali cestičku v našich srdiečkach.
Keď sa zažnú svetlá na našom stromčeku, spomeňme si na krásne detstvo, na vzácny zákon spred dvoch tisícročí. Spomeňme si na biednych, opustených i siroty, spomeňme si na tých, ktorí Vianoce nemôžu stráviť pri vianočnom stromčeku a zamyslime sa nad veľkým posolstvom Vianoc, aby Láska vliala do našich sŕdc viac tepla a svetla. Ak to urobíme, bude nám znieť nebeská pieseň - Sláva Bohu na výsostiach a na Zemi pokoj ľuďom dobrej vôle…

m m

Z blahodárneho spánku mnohých zobudila na svitaní moslimská modlitba z mešít a zanedlho sa rozozneli zvony kresťanských kostolov. Aj vtedy som si začala uvedomovať osobitosti jednotlivých náboženstiev, ktoré žijú na tomto území a aká dôležitá je vzájomná tolerancia, aby zavládol v tejto krajine pokoj. Po výdatných raňajkách sme každý deň o 8.00 hod. nasadli do autobusov a odchádzali na miesta vytýčené naším programom. Môžem poznamenať, že náš každodenný program sa vôbec neriadil rozpísaným programom cestovnej kancelárie, PhDr. Majerník pripravoval svoj osobitný program, možno niekedy hektický a plný prekvapení, ale vždy perfektne zvládnutý po organizačnej stránke. Jeho výklady boli fascinujúce, vždy vedel ich podanie „okoreniť“ nejakou zaujímavosťou. Druhým sprevádzajúcim kňazom bol otec Fedor – gréckokatolícky kňaz z Vranova nad Topľou. Ako sa nám zdôveril, tento výklad predovšetkým cestou v autobuse robil iba tretíkrát, ale ako sme uznali, veľmi fundovane a k spokojnosti nás všetkých. Ako pútnici s nami pricestovali piati kňazi a to z Vrábeľ, Hrádsku, Rimavskej Soboty, Spišskej Belej a Žakoviec. Všetky sväté omše celebrované týmito kňazmi na miestach, ktoré dýchajú Ježišovou prítomnosťou, mali ozajstný duchovný náboj pre nás pútnikov.
Druhá svätá omša našej púte bola slúžená v Jaskyni mlieka. Keď Svätá rodina musela utiecť pred Herodesom do Egypta, cestou sa zastavila v tejto jaskyni, aby Panna Mária nakojila Ježiška a tu jej spadla na zem kvapka mlieka. Moderná kaplnka nad touto jaskyňou bola vybudovaná za finančnej pomoci slovenských veriacich. Po svätej omši sme sa pešo presunuli do Baziliky narodenia, ktorá je postavená na zbytkoch baziliky, ktorú dala vybudovať sv. Helena v 4. storočí nášho letopočtu. Súčasná bazilika bola vybudovaná cisárom Justiniánom v roku 540 a je najstaršou zachovalou bazilikou na svete. Najdôležitejšou časťou baziliky je Jaskyňa Narodenia. Tento malý priestor zahrňuje oltár Kristovho narodenia, pod ním je strieborná hviezda osvietená pätnástimi lampami, predstavujúce rôzne náboženské spoločenstvá. Po stranách jaskyne sú umiestnené dva oltáre, prvý oltár jasličiek, ktorý stojí na mieste, kde bol Ježiško uložený a druhý oltár mudrcov, kde mudrci zložili hold narodenému Božiemu synovi. Z Jaskyne Narodenia sme prešli sieťou podzemných priestorov do kostola sv. Kataríny. Bol postavený františkánskym rádom v polovici minulého storočia a je známy slávnostnou rímskokatolíckou polnočnou bohoslužbou, ktorá je každoročne slúžená a prenášaná do celého sveta. Baziliku Narodenia spravuje pravoslávna cirkev. Vedľa kostola sv. Kataríny sa nachádza kláštor a v jeho centre sa týči socha sv. Jeronýma, ktorý strávil posledných 35 rokov svojho života práve v jednej z tamojších jaskýň a tu pracoval na preklade biblie do latinčiny, nazvanom vulgáta.
Obed nám bol podaný v reštaurácii u sv. Jozefa v Betleheme, je to zariadenie pre ubytovanie slovenských pútnikov, ale v súčasnej dobe tu prebieha rekonštrukcia ubytovacích priestorov. Vynovené priestory budú dané do užívania pre potreby slovenských pútnikov asi za dva roky. Z terasy reštaurácie bol krásny výhľad na mesto Betlehem, ktoré má 70 tisíc obyvateľov, z toho len 3 tisíc kresťanov. Je teda arabským mestom a od Jeruzalema ho delí len vysoký hraničný múr, v súčasnosti sú tieto dva mestá takmer spojené.
Po obede sme prešli nový Jeruzalem, ktorý je rozdelený na východný – arabský a západný – židovský. Podľa čistoty ulíc je jasné i nezainteresovanému návštevníkovi, kde sa nachádza. Židovská časť je neporovnateľne čistejšia a upravenejšia. Opustili sme autobus a Bránou kvetov sme vošli za staré hradby. V pevnosti Antonia sme vstúpili na miesto, kde Pilát dal bičovať a odsúdil na smrť Pána Ježiša. Tu sme sa pomodlili 9 zastavení krížovej cesty a s úctou a pokorou sme kráčali po Via Doloresa - cesta bolesti, ktorou kráčal Pán Ježiš až na Golgotu. Na dnešnej krížovej ceste sú rušné arabské obchody, ktoré nepridávajú na dôstojnosti pri spomienke na Ježišovu cestu bolesti. V tichosti sme prešli touto cestou na horné nádvorie Baziliky Božieho hrobu a tam sme sa pomodlili ostávajúcich 5 zastavení krížovej cesty. Bazilika Božieho hrobu je jedna z najimpozantnejších stavieb Jeruzalema. Miesto súčasného chrámu bolo pôvodne kameňolomom a miestom popráv, a preto bolo mimo hradby mesta. Dnes sa nachádza takmer v jeho centre. Prvý chrám dala postaviť matka Konštantína Veľkého sv. Helena už v 4. storočí, bol niekoľkokrát zničený a znovu postavený. Najväčší zásah do prestavby bol v 11. storočí v období pôsobenia križiakov v Jeruzaleme. V súčasnosti baziliku používa šesť cirkví.

Do baziliky sme vstupovali s veľkou pokorou. Zaradili sme sa do radu, aby sme sa mohli každý osobitne pokloniť pamiatke umučenia Ježiša Krista v jeho hrobe. Dvojhodinové čakanie si krátil každý podľa svojho uváženia, myslím, že najúčinnejšia bola modlitba sv. ruženca. Ježišov hrob je od miesta ukrižovania vzdialený asi 50 metrov, pred samotným hrobom stoja dvaja pravoslávni mnísi, ktorí umožňujú vstup do Božieho hrobu po 4 osobách. Pred samotným vstupom do hrobu je kaplnka anjela, je to miesto, kde podľa tradície anjel po prvý raz oznámil Ježišovo zmŕtvychvstanie. Cez tento priestor sa vchádza do samotného Božieho hrobu, v ktorom je mramorová doska, pod ktorou je vlastné miesto Ježišovho pochovania. Po poklone v Božom hrobe viedla naša cesta na Golgotu. Na mieste ukrižovania Krista sú dve kaplnky oddelené oltárom, ktorý pripomína žiaľ Márie po sňatí Krista z kríža. V prvej rímskokatolíckej kaplnke je oltár klincov svätého kríža a v druhej grékoortodoxnej kaplnke sú ikony v životnej veľkosti predstavujúce Krista, Pannu Máriu a sv. Jána. Pod zavesenou plastikou ukrižovaného Krista vyznačuje strieborný prstenec miesto v skale, kde bol zakotvený kríž. Po osobných adoráciách sme sa spoločne zišli pred bazilikou už po západe slnka. Od miestneho fotografa sme si zakúpili spoločnú fotografiu našej „pútnickej rodiny“, ktorú stačil vyhotoviť za dobu našej návštevy v Bazilike Božieho hrobu a pobrali sme sa po Via Dolorosa k autobusu. Deň, ktorý nám dal nezabudnuteľné zážitky a duchovnú posilu, sme zakončili modlitbou sv. ruženca a tiež dobrou večerou.

-BP-