Svätá zem zaujíma najdôležitejšiu oblasť v geografickom členení moderného štátu Izrael. Je to prírodne a historicky dôležitá oblasť Stredného Východu. Svätá zem je zo západu obmývaná Stredozemným morom, na severe susedí s Libanonom, na východe so Sýriou a Jordánskom a na juhu je ohraničená Sinajskou púšťou. Tento kút Stredného Východu je križovatkou monoteistických náboženstiev – kresťanstva, židovstva a islamu. Zvlášť pre veriaceho človeka mnohé miesta v Izraeli evokujú také pocity, ktoré sa nedajú nikde inde prežiť, iba tam. Tam sa odohrali veľké príbehy Starého Zákona – patriarchov, prorokov a kráľov. Tam kráčal Ježiš Kristus – v Betleheme sa narodil, v Nazarete vyrástol, tam učil, konal zázraky, trpel, v Jeruzaleme bol ukrižovaný, vstal z mŕtvych a z vrcholu Olivovej hory vystúpil na nebesia. Na týchto miestach prehovoril k tomuto svetu a k tomuto ľudstvu Boh.
Náš sen navštíviť toto pútnické miesto na Zemi sa nám splnil 23. septembra 2007. Ako päť pútničiek z Veľkého Krtíša sme zverili všetku organizáciu a starostlivosť do rúk cestovnej kancelárie zo Senice. V nedeľu 23. 9. o 5,30 hod. sme mali v rukách letenku a zopár informácií od pracovníčky cestovky a o 7,30 hod. vzlietlo lietadlo so 117 pútnikmi z letiska M. R. Štefánika v Bratislave do Tel Avivu. Po pokojnom lete sme pristáli na letisku Ben Gurion (nazvaného podľa prvého predsedu vlády nového izraelského štátu) o 10,55 hod. Privítalo nás slnečné počasie s teplotou 28 stupňov C a naše teplejšie oblečenie už našlo miesto v kufri a zostalo tam až do doby nášho odletu o 8 dní.
Po vybavení formalít s príletom sme opustili obrovskú letiskovú halu a po 15 minútach čakania sme nastúpili do dvoch klimatizovaných autobusov a tu sa začala naša ozajstná púť po Svätej zemi. Naši spoľahliví šoféri s nami najazdili cca tritisíc kilometrov po štáte Izrael a Egypt. Naša prvá cesta viedla do Jeruzalema, z rovinatej krajiny sme postupne stúpali do Judských vrchov a po 45 min. sme prišli do cieľa našej cesty. Bola nedeľa, deň Pánov a ten sme oslávili svätou omšou v kaplnke Schmidt College. Toto je názov dievčenskej školy, ktorú vedie nemecký rehoľný rád a na škole študujú dievčatá všetkých troch monoteistických náboženstiev – židovstva, kresťanstva a islamu. V laviciach kaplnky zasadli pútnici, ktorí v ten deň odchádzali zo Svätej zeme a my – prichádzajúci pútnici. Privítal nás ThDr. Ján Majerník, ktorý nás sprevádzal po Svätej zemi nasledujúce dni. Po oslávení svätej omše sme sa pohli autobusmi ku chrámovej hore. Jeruzalem (v preklade miesto pokoja) má dnes 700 tisíc obyvateľov, vyše 400 tisíc tvoria židia, 150 tisíc moslimovia, kresťania len 15 tisíc a ostatní obyvatelia sú ostatných vyznaní. Mohutné múry z ružového kameňa, ktoré obopínajú staré mesto, sú dlhé takmer 4 kilometre a v niektorých miestach vysoké až dvadsať metrov. Boli postavené v priebehu prvej polovice 16. storočia za vlády sultána Sulejmana. Brán, ktoré sú súčasťou týchto mohutných hradieb, je osem. Damašská je najväčšia a najkrajšia, Herodesova (nazývaná Brána kvetov) vedie do moslimskej štvrti, Štefánska je oproti Olivovej hore (za ňou bol ukameňovaný diakon Štefan), Zlatá brána – cez túto kráčal Pán Ježiš na Kvetnú nedeľu a židia veria, že ňou prejde Mesiáš, ktorého očakávajú. Od roku 1530 je zamurovaná. Hnojná brána, cez ktorú vyvážali odpadky z priestoru chrámu. Sionská brána – vstupuje sa ňou do komplexu budov Poslednej večere na Sione. Jaffská brána (nazývaná Hebronská), ide tadiaľ cesta smerom na Jaffu, Hebron a Betlehem. Novou bránou sa prechádza do kresťanskej štvrte Jeruzalema. Dnešný Jeruzalem má štyri štvrte: Mohamedánska – Hora Moriah s chrámovým nádvorím, kde stál Šalamúnov a Herodesov chrám. Teraz sú tam dve najvýznamnejšie mešity – Omarova a Al Aksa. Kresťanská – je na severozápade a patrí do nej lokalita Božieho hrobu. Arménska – je na juhozápade a vstupuje sa do nej Jaffskou bránou. Židovská – je medzi Sionom a horou Morih, vstupuje sa do nej Sionskou a Hnojovou bránou a začína sa Múrom nárekov.
My sme vstúpili za hradby Hnojovou bránou a po dôkladnej kontrole ozbrojenou strážou sme prešli na rozľahlé priestranstvo pred Múrom nárekov. Je to vlastne zvyšok posledného Jeruzalemského chrámu, ktorý zrekonštruoval Herodes Veľký na mieste prvého chrámu postaveného Šalamúnom. V roku 70 po Kristovi zničil Jeruzalem, aj chrám rímsky cisár Titus a zachoval práve len túto západnú časť chrámu. Múr sa stal miestom národnej a náboženskej identity Židov a miestom ich najväčšej úcty. Do medzier veľkých kamenných kvádrov múru kladú židia, ale aj iní návštevníci, papieriky so svojimi želaniami a prosbami v nádeji na ich splnenie. V tej istej nádeji som tam vložila i ja svoj papierik.

Pokračovali sme na horu Sion a v nemom úžase sme zostali stáť uprostred siene poslednej večere Ježiša Krista. Vo večeradle bola Ježišom Kristom ustanovená Eucharistia a sviatosť kňazstva a o sedem týždňov neskôr sa tu zjavil apoštolom a Márii Duch Svätý. Na tomto mieste nám jeden z kňazov prečítal z evanjelia svätého Jána (kapitola 13), aby sme aj my mohli duchovne prežiť túto udalosť spred 2 tisíc rokov. Na Sione je miesto, kde usnula Ježišova matka Panna Mária. Po usnutí bolo Máriino telo uložené v Cedronskom údolí a tam prišlo k Nanebovzatiu. V krypte dnešného kostola na Sione, ktorý sa volá kostol Usnutia Panny Márie, je drevená socha Panny Márie v životnej veľkosti. Vnútri kostola sú hrobky Máriiných rodičov, Anny a Joachyma a tiež jej manžela Jozefa.
Po namáhavom dni spojeným s cestovaním sme unavení sadli do autobusu a okolo 17. hodiny sme odcestovali do Betlehema, ale skôr, ako sme dorazili na miesto nášho ubytovania, sme poďakovali Pánu Bohu za prežitý deň modlitbou slávnostného ruženca. Na prekvapenie nás všetkých pútnikov sme prekračovali za Jeruzalemom izraelsko-palestínsku hranicu, ktorú predstavuje vysoký betónový múr so strážnymi vežami a ozbrojenou strážou. Na tieto kontroly na hraniciach sme si čoskoro navykli, pretože túto hranicu sme prekračovali dvakrát denne. Ubytovanie s polpenziou nás čakalo v hoteli STAR v Betleheme na dobu 5 dní.

-BP-