Prázdniny skončili zhruba pred mesiacom. V redakcii Nášho hlasu sa prestalo na chvíľu pracovať, ale nemyslite si, že sme len tak nečinne leňošili. Usilovne sme pracovali na krížovej ceste, ktorú ste si mohli pozrieť naživo v Modrom Kameni. Nácviky bežali koncom augusta až do 15. septembra. Ozvučenie nám mal zabezpečiť Martin H., ktorý ozvučoval skoro všetky akcie, ktoré sa diali v celom okrese a meste, ale termín na 15. 9. 2007 mal už obsadený pol roka, ale aj tak vďaka. Takže po domáci vyrobenú aparatúru zostrojil DJ KLOBAS (Rudolf P.), ktorý púšťal všetku hudbu, okrem tej čo hrala Miška H. na gitare. Tanec a choreografiu má na svedomí pani Elena H., ktorej veľmi pekne ďakujeme a dúfame, že to nebola posledná spolupráca. Taktiež vďaka patrí účinkujúcim, hlavne pánovi Štefanovi A., ktorý po druhýkrát stvárnil Pána Ježiša. Účinkujúci: produkcia a realizácia: Iveta P., scenár: Rastislav S., Evanjelista: Peter K., maskérka: Magdaléna K., ozvučenie: DJ KLOBAS GRAM, DJ pq (Peter P.) MIX, nosiči reproduktorov: Lukáš P., František B., tanečníci: Iveta P., Gabriela L., Anna M., Renata F., Janka a Danielka A., Dominika a Viktória M., pomocný štáb: Jaroslav H., Igor a Roman L., doprava SAD Veľký Krtíš - vedúca prenosového vozu :) : Anna T. Samozrejme ďakujeme aj domácim, teda Modrokamenčanom, hlavne pánovi farárovi ICLic. Pavlovi Repkovi, že nám dali priestor realizovať krížovú cestu trochu modernejšie. Aj keď ľudia reagovali rôzne, mladým sa to páčilo a staršia generácia prijala niečo nové. A dostalo sa nám uznanie aj od nich.
Po skončení krížovej cesty nasledovala svätá omša, po nej adorácia k Najsvätejšej Sviatosti Oltárnej s pánom farárom Petrom Janíkom, ktorú spevom spestrili J. Bartók a mladí zo Šurian.
Ďakujeme všetkým, ktorí nás podporovali a pomáhali pri príprave, aj počas krížovej cesty.

-[pq] a LP-

V prázdninovom dvojčísle sme položili niekoľko otázok týkajúcich sa prežívania liturgie nášmu pánovi dekanovi vdp. Marekovi Kosorínovi. Teraz sme sa rozhodli (aj na podnet čitateľov) na to nadviazať a opýtať sa na niektoré „rozporné“ momenty v liturgii.
1. Keď sa blíži premenenie, veriaci si kľaknú. Cez pozdvihovanie sa úctivo pozrú na Kristovo Telo a Krv. Kňaz priam vyzýva, dvíha a ukazuje hostiu a kalich, ale mnohí veriaci hľadia pritom so sklonenými hlavami úplne inde. Pozerajú na podlahu. Ako by sa mali veriaci v danej chvíli zachovať?
Veľkosť chvíle premenenia veriaceho človeka fascinuje a on spontánne pozerá na Telo a Krv Kristovu v rukách kňaza. No podstatu tohto tajomstva nemožno obsiahnúť zmyslami (zrakom), preto dôležitejší je „pohľad srdca“ – viera. Aby človek veril, že pred sebou má skutočného Boha. A pozerať srdcom môžeme aj keď máme oči sklopené k podlahe.
2. Nastali určité zmeny v liturgii oproti tomu, čo je udávané v starších modlitebných knižkách. Stávajú sa prípady, napr. pri slávnostnom Teba Bože chválime (Te deum), alebo pri piesni Nech je zvelebený Boh po požehnaní na prvé piatky, keď niektorí veriaci kľačia a ostatní spolu s kňazom a miništrantmi ostávajú stáť. Ako by to malo byť správne?
Ako pri sv. omši, tak aj pri spievaní Te Deum, nastali zmeny. Dnes, keď spievame Te Deum, pri celej piesni stojíme.
K týmto zmenám by som chcel poznamenať, že aj tie staršie modlitebné knižky, na ktoré sa veriaci často odvolávajú, písali ľudia, ktorí mali na starosti liturgiu a liturgické úkony (státie, kľačanie…) a zostavovali ich tak, aby zohľadnili myslenie ľudí tej doby. Aj dnes to robia ľudia, ktorých poverila Cirkev a my máme rešpektovať, čo nám hovorí Cirkev. Ak namiesto státia ľudia kľačia a myslia si, že tak preukážu väčšiu úctu Bohu – mýlia sa. Bohu sa páči, keď všetci jednotne robíme to, čo nám nariaďuje Cirkev.
Ak to niekomu nedovoľuje zdravotný stav, tak predpisy ho neviažu.
Pri súkromnej modlitbe si jednotlivé úkony (státie, kľačanie…) určujeme sami.
3. Niektorí veriaci majú dotazy, že pri prvopiatočnej poklone miništrant, ktorí drží v ruke kadidelnicu ostáva stáť, keď všetci kľačia a oni potom „nevidia“ na Sviatosť. Ako je to podľa liturgických predpisov?
Ďakujem za správny postreh. Už som sa s miništrantami dohodol, že ten s kadidelnicou bude stáť tak, aby nikomu neclonil v pohľade na Sviatosť Oltárnu.
4. Minule ste na otázku, či ste si všimli nejaké chyby v liturgii, odpovedali, že by bolo dobré keby veriaci pristupovali k svätému prijímaniu v dvoch zástupoch. Nebolo by jednoduchšie, aby veriaci tvorili všetci jeden rad stredom a odchádzali po svätom prijímaní stredom a po stranách?
Pri podávaní sv. prijímania je dôležité, aby to bolo dôstojné a aby sa zbytočne nepredlžoval čas. Ak pri sv. omši pristúpi ku sv. prijímaniu 15 ľudí, tak je to z pohľadu času úplne jedno, ako po sebe pristupujú. No ak pristúpi 50 – 100 a viac, potom sú tie dva zástupy najvýhodnejšie, lebo:
1. kňaz dáva sv. prijímanie veriacemu, ktorý dôstojne stojí a čaká na prijatie Pána Ježiša. Kým on prijíma, druhá dvojica sa vymení a kňaz môže podať sv. prijímanie ďalšiemu. Je to spôsob dôstojný a aj rýchly.
2. keď ľudia tento poriadok nerešpektujú, pristupujú ľubovoľne, stáva sa, že sa pred kňazom naraz ocitnú traja a dávajú si vzájomne prednosť, alebo si naraz dvaja otvárajú ústa, alebo prichádza len jeden, na ktorého musí čakať Pán Ježiš v ruke kňaza, čo je nedôstojné a zdĺhavé.
Stačí trochu pozornosti a ohľaduplnosti a pôjde to veľmi dobre.