Na Nedeľu Božieho milosrdenstva, 15. 4. 2007, pripravil Zbor Krista Kráľa pre veriacich 45-minútové pásmo. O čo išlo? Toto pásmo bol spôsob, ako ohlasovať to, čo nám Ježiš viditeľnejšie zjavil cez sestru Faustínu, a to radosť, oslobodenie a záchranu, ktoré môžeme nájsť len v hlbinách jeho milosrdenstva.
Malo to pre adresátov význam? Oslovilo to niekoho? Zmenilo sa v ich živote niečo? Na tieto otázky sme sa opýtali tých najpovolanejších, teda účastníkov.
Milosrdenstvo Božie dokáže konať naozaj veľké veci. Zmenilo sa niečo vo vašom živote?
Áno. Sviatok Božieho milosrdenstva poznám už viac rokov. Milosrdenstvo mi prinieslo nový pohľad na všetko okolo mňa, na ľudí… Viac vnímam jeho milosrdný postoj ku mne v životných situáciách. (Anna, 45 rokov)
Obohatilo to vašu vieru? Myslíte, že aj ostatní účastníci si niečo nové zobrali?
Áno, v tom, že Boh odpúšťa aj najväčším hriešnikom, ale máme dúfať a utiekať sa k nemu. Myslím, že to veľa dalo aj ostatným ľuďom, ktorí na túto akadémiu zostali, lebo im to dalo v mnohom nádej. Napríklad, že môžu vyprosiť milosti pre svojich blízkych, keď sa budú za nich modliť v hodine milosrdenstva. (Jozef, 53 rokov)
Čo bolo pre vás najviac oslovujúce, čo by ste chceli odkázať iným?
Najviac oslovujúce bolo pre mňa osobné prežitie nekonečnosti Pána, jeho sila vzkriesiť dušu pri sviatosti zmierenia nech by bola v akomkoľvek zlom stave. Nám všetkým by som chcela zaželať, aby sme sa s dôverou obracali na Božie milosrdenstvo a neprestali dúfať, tiež, aby sme boli milosrdní k svojim bratom a sestrám. (Ľubica, 37 rokov)
Na koniec môjho príspevku by som rada poďakovala Pánu Bohu, že nám umožnil niečo takéto uskutočniť, nášmu farskému zboru, že pre svoju farnosť pripravil túto akadémiu a účastníkom, že sa nechali osloviť Pánom.

NVSB

Všetky mamy milujú svoje deti a modlitba za dieťa je veľkým darom, ktorý smieme venovať našim deťom. Rozprávam sa s Otcom o našich deťoch každý deň. No veľmi rada prichádzam na modlitby matiek (každý pondelok po svätej omši na fare). Povinností je niekedy veľa - no na tieto modlitbové stretnutia sa teším. Cítim, že naše deti, krstné, birmovné - jednoducho všetky deti potrebujú modlitby matiek. Aby sme prednášali nášmu nebeskému Otcovi spoločne prosby za ne. No nielen prosiť, ale aj chváliť a ďakovať. V dnešnej dobe možno intenzívnejšie ako inokedy. Naše deti sú ohrozené zo všetkých strán (televízia, internet, hudba, kamaráti a podobne). Kto, ak nie mama, má prinášať obety (mám pocit, že je to už nič nehovoriace slovo, ktoré sa vytratilo zo života) a rozprávať sa s Bohom o živote (svojich) našich detí?
Panna Mária je pre nás veľkým vzorom, ako po celý život sprevádzala svojho Syna - až na Kalváriu. Učme sa od Márie, ako viesť svoje deti, ako sa s nimi tešiť, ale aj prežívať bolesť. A viete, kto do môjho srdca zasial lásku k Panne Márii? Bola to moja mamička, ktorá nás brávala na pútnické miesta. Neboli to dnešné púte, ale naozajstné pešie túry. Spolu s mamičkou sme vyprosovali silu pre celú našu rodinu na ceste životom. A doma som ju často videla kľačať a modliť sa za svoje deti. Láska k Pánu Ježišovi a k Panne Márii sú veľkým pokladom v srdci, ktoré mi moja mamička darovala. Ďakujem Ti mamička, že som Ťa smela vidieť žiť život s Ježišom a Máriou, ktorých si nezištne milovala. Mňa si to nemusela učiť, lebo som to videla u Teba. Zomrela si mladá, ale darovala si mi také dary, ktoré sa nedajú kúpiť za žiadne peniaze. Ja sa často vraciam do detstva a stojím užasnutá nad Tvojou vierou, ako si sa vedela odovzdať do Božieho náručia. Je to ešte aj dnes pre mňa tajomstvom, ktoré asi každý musí prežiť sám.
Pán Ježiš povedal: Nechajte maličkých prísť ku mne… Iste každá mamina túži, aby sa jej dieťa stretlo so svojim Stvoriteľom. Niekedy je to dlhšia cesta… Nie stále je to podľa našich predstáv, ale verme, že Otec nás všetkých miluje takých, akí sme - aj s našimi slabosťami. On túži po nás, chce aby sme prežívali plnosť radostí.
Môžem sa s vami podeliť ešte o radosť, ktorú prežívam pri modlitbách matiek? S akou láskou tam prichádzajú mamy, ktoré majú už zopár krížikov na chrbte. Už sú aj babkami a pre mňa je veľkým povzbudením stretávať sa - okrem mojich rovesníčok - aj s týmito krásnymi babkami. A poviem vám, som za ne Bohu nesmierne vďačná. Ich múdrosť nie je z kníh, ale zo života. Ich láskavé srdiečka sú veľkým darom pre ich deti a vnúčatá. Dar modlitby sa nedá kúpiť - tak sa ho nebojme darovať.
Vďaka Ti, Ježišova matka Mária, že si Matkou nás všetkých - vďaka za Tvoju lásku a ochranu.
Vďaka Ti, každá jedna mama, že si svoje dieťa prijala ako veľký dar a miluješ ho nezištnou láskou.
Vďaka, vám deti, že vás máme a smieme ľúbiť také, aké ste. Všetkým vám prajem veľa radosti so svojimi (našimi) deťmi na ceste za Otcom.

S láskou mama Mária

Na Veľký piatok 6. apríla sme si spoločne pripomenuli utrpenie nášho Pána Ježiša Krista. V tento deň sa konala krížová cesta na Kalvárii v Modrom Kameni. Už pár rokov sa každoročne pri tejto príležitosti koná pešia púť z Veľkého Krtíša do Modrého Kameňa. Inak tomu nebolo ani tento rok, a tak sa skupinka pútnikov z radov veľkokrtíšskych farníkov vybrala aj tohtoročný Veľký piatok na Kalváriu do Modrého Kameňa. Modrokamenský pán farár v úvode privítal všetkých, ktorí si prišli pripomenúť posledné hodiny Pána Ježiša, ako aj udalosti spásy všetkých kresťanov. Po krátkej modlitbe nasledovala cesta štrnástich zastavení až na vrchol samotnej Kalvárie. Počas týchto zastavení sme mali možnosť rozjímať nad udalosťami, ktoré sa uskutočnili pred vyše 2000 rokmi, a ktoré (aj keď v inej podobe) sa opakujú aj v tejto (našej) dobe. V závere pán farár z Modrého Kameňa poďakoval všetkým zúčastneným a nasledovalo uctenie ostatkov svätého kríža. V samotnom závere, keď sa už celé zhromaždenie začalo poberať do svojich príbytkov, udelil pán farár osobitné požehnanie pútnikom z Veľkého Krtíša. Potom sme sa dali na peší návrat do Veľkého Krtíša.

-RS-

To, o čo sa snažila Mária Wardová napĺňajúc Božiu vôľu, aj napriek nepochopeniu, prekážkam, je dnes realitou. Nasledovateľky zakladateľky Inštitútu preblahoslavenej Panny Márie (Anglických panien), dnes Congregatio Jesu, Bohu zasvätené ženy, ktoré dnes spájajú úlohu Márie a Marty - vnútornú modlitbu s vonkajšou apoštolskou činnosťou.

Stretávame ich v službe lásky svojim blížnym. Vyučujú naše deti na školách, pomáhajú duchovným otcom, zabezpečujú sväté omše, sú s našou mládežou, vedú nás na duchovnej ceste duchovnými cvičeniami. Žijú medzi nami v chudobe, čistote a poslušnosti. A priznám sa, že keby nebolo Nášho hlasu, ani ja si asi nepoložím tú otázku: „Kto sú to sestry Congregatio Jesu?“
Do Modrého Kameňa prišli pred šiestimi rokmi. Sestra Klára a sestra Tarzícia. Sestru Tarzíciu nahradila sestra Lýdia. Je tomu päť rokov.
Sestra Lýdia sa narodila v malebnej dedinke Radatice v prešovskom okrese. Bolo to Božie volanie, ktoré aj cez také maličkosti, ako to bolo v jej prípade - páčilo sa jej rehoľné rúcho anglických panien - ju priviedlo ako 16-ročnú do Čiech (ako sme sa už dočítali, sestričky po roku 1950 putovali po celom Československu). V Horním Maxove si urobila školu a začala pracovať v domove dôchodcov Košátky. Po dosiahnutí plnoletosti prešla noviciátom, zložila dočasný aj večný sľub. Všetko prebehlo v tajnosti. Aj obliečka.
Keď v osemdesiatych rokoch zakázali sestrám pracovať v domovoch dôchodcov, odišli pracovať do ústavov pre mentálne postihnutých ľudí.
Sestra Lýdia pracovala ako civilná pracovníčka v ústave pre mentálne postihnuté deti 10 rokov. Aj keď v Čechách to bolo o niečo „ľahšie“ - mohli pracovať - cenzúre, sledovaniu sa nevyhli.
Na čo najradšej spomína, je spoločenstvo sestier, s ktorými pracovala, na chvíle príprav divadelných predstavení pre sestru predstavenú, keď mala sviatok. Za sviatok považovali sestry týždňové duchovné cvičenie, keď mohli byť oblečené v rúchu. Po novembrových udalostiach roku 1989 sa sestra Lýdia vrátila na Slovensko. V januári 1990 im posvätili rúcho. Svoju apoštolskú činnosť na Slovensku začala v Nižnom Hrušove pri Vranove, kde učila náboženstvo, až kým mladšie sestry nezačali študovať teológiu. Potom pomáhala komunite - varila, organizovala stretnutia s deťmi, duchovné cvičenia. Po siedmich rokoch v Nižnom Hrušove v Báči robila majsterku pri výrobe hostií a pomáhala výrobňu presťahovať do Zborova. Neskôr pomáhala na fare v Košiciach - Myslavy, odkiaľ ju provinciálna predstavená poslala do Modrého Kameňa.
Sestru Kláru nahradila sestra Hyacinta a po nej prišla do M. Kameňa sestra Martina. Tá vyučuje vo V. Krtíši a na jej miesto do M. Kameňa prišla sestra Kinga.
Sestra Kinga pochádza z Kamenného Mosta pri Štúrove. Jej rodičia boli hlboko veriaci a k viere ju učili od malička. Bola aj miništrantka v kostole. Otec ju učil poslušnosti a prezieravo sa staral o jej budúcnosť. Poslal ju k sestrám Vincentkám, aby sa zdokonalila v slovenskom jazyku a duchovne podrástla. Chodila k ním na brigády do Hronoviec a neskôr do Močenka pri Šali. Keď prišiel čas rozhodovania sa, kam zo základnej školy, pri návšteve kaplnky pocítila Božiu prítomnosť. Cítila, že chce ostať medzi sestričkami, ale ešte si nebola celkom istá a tak uzavrela s Pánom „dohodu“. Ak to mala byť Pánova vôľa a chcel, aby bola sestričkou, vráti sa k sestrám, ak si na škole nenájde chlapca a to bude považovať za znamenie od Pána, že má byť sestričkou. Tak sa aj stalo. Vrátila sa a chcela vstúpiť do rehole k svätým Vincentkám. Ale Pánova vôľa bola zrejme iná - musela podstúpiť operáciu chrbtice a do rehole ju nezobrali. Sklamanie trvalo dva týždne. Pri svätej spovedi sa zdôverila spovedajúcemu kňazovi a čuduj sa svete, kňaz jej navrhol, aby išla k anglickým pannám. Boli to rozhodujúce momenty boja samej so sebou, až nakoniec, keď kňaz dokončil, povedala: „A kedy tam pôjdeme?“
A tak na sviatok svätej Terezky nastúpila k anglickým pannám. Pôsobila v Báči, Prešove, Lučenci. Varila a vykonávala domáce práce. Potom ju poslala provinciálna predstavená na Ukrajinu. Pre ňu to bola náročná skúška, pomery na Ukrajine už poznala z čias noviciátu. A tu začína duchovne viesť mladých a pripravila duchovné úvahy do novín.
Ale Pán mal s ňou iné plány a poslal ju piecť hostie do Zborova. Práca a modlitba. Po Ukrajine je to úľava. Po zotavení opäť chce žiť s ľuďmi a pre nich, a za to sa modlí a Pán ju vyslyšal. Až je užasnutá ako rýchlo. Zo Zborova odchádza do Modrého Kameňa.

V Modrom Kameni sa sestrám Lýdii a Kinge páči. Pripomína sestre Lýdii Čechy, kde dlhú dobu pracovala. Po modlitbách nachádzajú smer ich pôsobenia. Organizujú okrem iného aj duchovné cvičenia a komunikujú s ľuďmi priamo u nich doma.
Vďaka ti ,Pane, za nich a ich službu lásky k nám.

-ipa-