Vianoce bez vianočného stromčeka, pri ktorom sa zíde celá rodina, by hádam ani neboli Vianocami. Je to symbol, bez ktorého si tieto najkrajšie sviatky roka nevieme predstaviť. Každoročne si ho pripravíme v domácnostiach, v škole i v chráme, ozdobíme rôznymi ozdobami a sviečkami, s betlehemskou hviezdou na vrcholci.
Je veľa legiend, na ktoré môžeme naraziť pri pátraní po pôvode vianočného stromčeka. Odhliadnuc od týchto skutočností, by snáď skôr stálo za zmienku krásne a hlboké posolstvo, ktoré my kresťania môžeme z tohto známeho symbolu Vianoc prijať. Nikto z kresťanov sa mu neklania ako nejakej modle. Každý vianočný stromček má tiché, jasné a mocné posolstvo pre každého, kto má uši na počúvanie, pretože rozpráva o zázraku prvých Vianoc.
Veľmi pekne sa nad posolstvom vianočného stromčeka zamýšľa otec J. Novak pôsobiaci v Kanade. Vo svojich úvahách vysvetľuje, že vianočný stromček znázorňuje strom života z raja, zo záhrady Eden. Prví ľudia, Adam a Eva, pre hriech raj stratili, a tak aj prístup k ovociu zo stromu života. Na prvé Vianoce však prišiel pre ľudí Spasiteľ, Kristus Pán a On „človeku vrátil raj, čo Adam stratil“. (ESP 30,1)
Všimnime si, že vianočný stromček, či už je to smrek, jedlička, borovica, alebo aj stromček umelý - je vždy zelený! Zelená farba je symbolom života, rastu a nádeje. Poukazuje na nádej večného života, ktorý Boh v Ježišovi Kristovi ponúkol všetkým veriacim v Neho. Preto Pán Ježiš hovorí: „Ja som prišiel, aby ste život mali a hojne mali!” (Jn 10, 10)
Vianočný stromček si ozdobíme ozdobami i sladkosťami. Skôr sa dávali naň jabĺčka, orechy a perníky. Ovocie pripomína požehnanie zasľúbenej zeme, ktorú dal Boh z milosti ľudu. Poukazuje na strom života, ktorý rodí dvanástoré ovocie a je verným pripravený v raji Božom. (Zjv 22, 2)
Perníčky pripomínajú nebeskú mannu, i chlieb života, Pána Ježiša Krista, narodeného v Betleheme, v Dome chleba. On povedal: „Ja som ten živý chlieb, ktorý zostúpil z neba, ak niekto je z toho chleba, bude žiť naveky”. (Jn 6, 51).
Na stromček sa dávajú svetlá. Kedysi to boli sviečky voskové, dnes skôr elektrické. Všetky rovnako poukazujú na Pána Ježiša, ktorý je svetlo sveta. On povedal: „Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť v tme, ale bude mať svetlo života”. (Jn 8, 12) Pán Ježiš sa narodil, aby nás vyslobodil „z tmy bludu a povery, z tmy hriechu a nevery”. (ESP 63. 1)
Vetvičky vianočného stromčeka sú rozložené na všetky strany. Tak je aj Božia láska ponúknutá všetkým ľuďom. Aj Pán Ježiš otvára svoju náruč a hovorí: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, ja vám dám odpočinutie!” (Mt 11, 28)
A anjel na betlehemských poliach hovorí: „Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude všetkému ľudu…” (Lk 2, 10).
Pod stromček sa dávajú darčeky pre celú rodinu a priateľov. To nám pripomína tú pravdu, že Pán Boh nám dal svoj nádherný dar vo svojom milovanom Synovi. Príjmime Ho s vierou, úctou a vďačnosťou. Lebo „tým, čo Ho prijali, dal moc stať sa dietkami Božími”. (Jn 1, 12) Stromček nám pripomenie apoštolské slovo: „Vďaka Bohu za Jeho nevýslovný dar!” (2 Kor 9, 15).
Vianočný stromček nám vôňou dreva pripomenie skutočnosť, že Pán Ježiš bol po svojom narodení položený do drevených jasieľ, ako to anjel povedal pastierom. „A toto vám bude znamením: nájdete nemluvniatko, obvinuté plienkami, ležať v jasliach” (Lk 2, 12).
Stromček tiež poukazuje na golgotský kríž. Jeho kúzlo a krása nesmie zatieniť tú pravdu, že Pán Ježiš, ktorý po narodení ležal v jasličkách, zomrel neskôr na dreve kríža na Golgote, aby ľudstvo vykúpil z moci hriechu, zla a večného zatratenia. Náš dlh lásky voči Pánu Bohu a blížnym - „vymazal a odstránil, pribijúc ho na kríž" (Kol 2, 14). Stromček nám pripomína „veľkú radosť, že sa nám narodil Spasiteľ, ktorý je Kristus Pán.“ (Lk 2, 11).
Je dôležité poznamenať, že stromček, skôr ako ho ozdobíme, musí byť najskôr vyťatý. Tým sa stromček pripraví o život, aby nám poslúžil a nás potešil. To nám pripomína dve naplnené posolstvá z knihy proroka Izaiáša: „Ježiš je mládnik a výhonok z pňa Izajovho” - (Iz 11, 1), čiže narodil sa podľa tela z rodu Dávidovho. Potom však bol ako výhonok „vyťatý z krajiny živých”(Iz 53,8), a to pre naše viny, aby sa nám „Jeho ranami dostalo uzdravenia” (Iz 53, 5).
Stromčeky sú drahé a ich ceny stúpajú. Aj cena nášho vykúpenia bola vysoká, ako nám to pripomína apoštol Peter: „Vykúpení ste boli nie porušiteľnými vecami, striebrom, alebo zlatom, ale drahou krvou nevinného a nepoškvrneného Baránka, Krista” (1 Pt 1, 18). Preto aj vianočný stromček je oslovením: „…radujte sa nevýslovnou radosťou plnou slávy” (1 Pt 1, 8).
Napokon, vrchol vianočného stromčeka ukazuje smerom hore, k nebu. To nás učí dve dôležité pravdy. Najskôr tú, že Ježiš prišiel z neba dolu na našu zem, do Betlehema a potom na Golgotu, aby sa stal naším Spasiteľom. Po svojom zmŕtvychvstaní sa vrátil do neba a pripravuje nám večné príbytky. Vetvičky, obrátené k nebu nás učia pozerať tam, odkiaľ prichádza každý dobrý dar (Jak 1,17) a pomoc v pravý čas pre každého. Preto oznamuje vždy znovu na Vianoce radosť a požehnanie mladým i starým.
Stíšme sa v jeho blízkosti aspoň na chvíľu, aby sme počuli tiché, ale jasné a krásne posolstvo vianočného stromčeka.

(Spracované podľa úvahy Rev. J. Novaka, Ont. Canada)

Ako každý rok, aj teraz na jeseň sa v kňažskom seminári v Badíne konal miništrantský víkend pre 9 - 11 ročných miništrantov z našej diecézy. Z našej farnosti sme tam boli traja: Samko, Dávidko a Ľubko.
V piatok 28. 11. sme sa teda vybrali do Badína. Hneď pri vstupe do seminára nás čakal náš bohoslovec Maťko, ktorý všetko pozapisoval a išli sme sa ubytovať. Ešteže tam máme našich troch bohoslovcov, lebo nám „vybavili“ asi najlepšiu izbu. Večer bola sv. omša, po nej sme šli do auly, kde sme strážili „vzácny diamant“, ktorého sa chcela zmocniť mafia. Diamant nám však do soboty rána zmizol. V knižnici sme našli mapu, ktorá nám ukázala, ako nájsť stratený poklad. Cesta viedla k bohosloveckému krížu za dedinou. Tu sme našli 4 indície, ktoré nám ukázali, že máme ísť do podzemia seminára a do sakristie, kde sme pomocou ultrafialového svetla a sviečky zistili, kto ukradol poklad. Nakoniec sa nám poklad podarilo nájsť a ochrániť, aj za pomoci mečov, s ktorými sme sa šermovali. V sobotu sme mali aj futbalový turnaj, hrali sme florbal, kto chcel mohol ísť do posilňovne, alebo boxovať s boxeristickými rukavicami. Asi o desiatej večer nás v záhrade seminára pasovali za rytierov. Videli sme aj izbu, v ktorej bol ubytovaný sv. Ján Pavol II, ale len zvonka. V nedeľu sme vstali, išli na sv. omšu a hneď po obede sme už museli ísť domov. Ubehlo to ako voda.
Celý víkend bolo kopec srandy a zábavy a aj jedlo bolo dosť dobré. Celkom dobré to tam majú tí naši bohoslovci.

-Samko a Ľubko-

V tomto čísle sa budeme rozprávať s rodákom z Veľkého Krtíša, duchovným správcom Kresťanského centra nepočujúcich na Slovensku, vdp. Róbertom Colotkom.
1.) Pán farár, pochádzate z Veľkého Krtíša, aké máte spomienky na svoje rodisko?
Spomienky mám veľmi dobré. Prežil som tu prvú časť svojho života vo svojej rodine so spoločenstvom veriacich.
2.) Čo vás priviedlo k rozhodnutiu stať sa kňazom? Koľko ste mali vtedy rokov?
Pán mi ukázal túto cestu, po ktorej ma stále vedie. Do seminára som vstúpil ako 25-ročný.
3.) Čo vám robí najväčšiu radosť vo vašej kňazskej činnosti?
Ľudia, s ktorými sa stretávam pri svojej pastoračnej činnosti. A všetko, čo mi Pán ponúka v živote. Radosť z viery by mala byť radosťou nás všetkých.
4.) Naopak, znepokojuje vás niečo?
Určite áno a človek sa iba vtedy zastaví a spozornie. Znepokojenie nás mobilizuje k hľadaniu riešení.
5.) Pochybovali ste niekedy o správnosti svojej voľby stať sa kňazom?
Nie, nikdy som nepochyboval o svojom rozhodnutí stať sa kňazom. Pochybnosť ako taká ma vedie k sebakontrole.
6.) Ako vyzerá bežný každodenný život kňaza?
Každý deň začínam modlitbou. Usilujem sa o to, aby každý deň bol zmysluplný pri všetkých povinnostiach, aj nečakaných udalostiach.
7.) Ako odpočívate? Uprednostňujete pasívny oddych v tichosti so svojimi myšlienkami, alebo radšej oddychujete aktívne a venujete sa viac svojim záľubám?
Odpočívam, keď spím. Oddychujem aktívne pri športe podľa možností a počasia. Príjemným oddychom od všednosti je pre mňa aj manuálna práca a návšteva alebo prechádzka v prírode.
8.) Máte obľúbeného svätca? Ak áno, ako vás vo vašom živote či v povolaní kňaza ovplyvňuje?
Nemám jedného konkrétneho svätca. Inšpiruje ma každý svätec svojou jedinečnosťou.
9.) Poskytujete rozhovor pre naše farské noviny Náš hlas. Ako vy vnímate existenciu farských časopisov a novín?
Existenciu farských novín považujem za veľmi dobrú vec, ktorá ma veľmi teší. Farské noviny sú obrazom života vo farnosti.
10.) Čo by ste na záver odkázali veriacim aj neveriacim vo Veľkom Krtíši?
Chcel by som vám zapriať, aby vám Pán Boh pomáhal vo Veľkom Krtíši. Tam, kde je Božie požehnanie, tam sa ľudia nedelia na veriacich a neveriacich, ale pomáhajú si navzájom.

-Rozhovor spracoval Peter-