Už desiatky rokov sa vedie v západnej civilizácii zápas o to, akými hodnotami budú žiť naše spoločnosti. Čomu dajú prioritu, koho práva budú chrániť a čo bude ako právo definované. Takmer v žiadnom z týchto prípadov však politici a predstavitelia homoloby nenechali rozhodnúť ľudí. Vždy to boli rozhodnutia parlamentov alebo dokonca len výklad súdov a sudcov, ktorý viedol k novým „právam“ a menil charakter uznávaných definícií a tradície. Preto je dôležité, aby sme na Slovensku nechali hovoriť otcov a mamy, starých rodičov, všetkých ľudí či chcú chrániť to najlepšie, vďaka čomu Slovensko prežilo stáročia – poklad našich rodín. Rodina je absolútnym základom spoločnosti. Bez funkčnej rodiny spoločnosť neprežije.
Aliancia za rodinu preto spustila zber podpisov na vypísanie referenda o ochrane rodiny. Aby prezident mohol vyhlásiť referendum je potrebných 350.000 podpisov. Obsahuje 4 otázky:
1.) Súhlasíte s tým, aby sa manželstvom nemohlo nazývať žiadne iné spolužitie osôb okrem zväzku medzi jedným mužom a jednou ženou?
Manželstvo bolo vždy zväzkom jedného muža a jednej ženy, ktorí verejne povedali, že chcú vytvoriť rodinu a mať deti. Spoločnosti prináša ďalšie generácie a zabezpečuje jej prežitie. Akonáhle povolíme registrované partnerstvá, kvôli európskym súdom im musíme priznať takmer rovnaké práva ako manželstvu, vrátane adopcií.
2.) Súhlasíte s tým, aby párom alebo skupinám osôb rovnakého pohlavia nebolo umožnené osvojenie (adopcia) detí a ich následná výchova?
Dospelí sú tu pre deti. Nie deti pre dospelých. Neexistuje právo dospelého na dieťa, ale existuje právo dieťaťa na otca a mamu. A keďže aj opustené deti si zaslúžia mamu a otca, v adopčnej politike štátu je dôležité, aby sa bral v prvom rade ohľad na záujem dieťaťa mať kompletnú rodinu s otcom a mamou. Dvaja muži nemôžu nahradiť mamu, ani dve alebo tri ženy nenahradia dieťaťu otca. Adopcie detí homosexuálnym párom sú už v niektorých krajinách EÚ realitou.
3.) Súhlasíte s tým, aby žiadnemu inému spolužitiu osôb okrem manželstva nebola priznaná osobitná ochrana, práva a povinnosti, ktoré sú právnymi normami k 1. 3. 2014 priznané iba manželstvu a manželom (najmä uznanie, registrácia či evidovanie ako životného spoločenstva pred verejnou autoritou, možnosť osvojenia dieťaťa druhým manželom rodiča)?
V súčasnosti je manželstvo kvôli svojej výnimočnosti a prínosu pre spoločnosť pozdvihnuté nad iné vzťahy. A tak to chceme aj zachovať pre ďalšie generácie. Deti sa prirodzene rodia a vychovávajú len vo vzťahu medzi mužom a ženou, preto si páry či skupiny rovnakého pohlavia nemôžu nárokovať rovnaké práva, ktoré má manželstvo. Európske súdy hovoria, že nie sme povinní prijať registrované partnerstvá. Problémom je, že keď ich už raz prijmeme, práva a povinnosti im patriace nebudú záležať iba na našom parlamente, viaceré nám nadiktujú zvonku Európsky súd pre ľudské práva a Európsky súdny dvor.
4.) Súhlasíte s tým, aby školy nemohli vyžadovať účasť detí na vyučovaní v oblasti sexuálneho správania či eutanázie, ak ich rodičia alebo deti samé nesúhlasia s obsahom vyučovania?
Je jasné, že chceme pre naše deti to najlepšie, a preto ich budeme vždy viesť k zodpovednosti. Taktiež chceme, aby zostalo plne na rodičoch a deťoch, akú formu výchovy si zvolia, nie na škole, ktorá bude proti vôli rodičov a detí natláčať deťom do hlavy ideológiu. Žiaden rodič ani dieťa nesmie byť postihované za to, že nesúhlasia s obsahom vzdelávania ohľadom sexuálneho správania a nemienia ideologické cvičenia absolvovať.
Dnes ešte môžeme naše kľúčové hodnoty manželstva, rodiny a detí chrániť, zajtra môže byť neskoro.
Petíciu môžete podporiť svojím podpisom v rim.-kat. kostole vo Veľkom Krtíši, v Dome obradov v Malom Krtíši. Petičný hárok nájdete aj na internete: http://www.alianciazarodinu.sk/user-files/peticia.pdf. Pomôžte chrániť rodinu na Slovensku či už svojím podpisom, alebo zberom podpisov vo svojom okolí, prípadne na pracovisku.

-ĽB-

„Pán vystupuje do neba za hlaholu poľnice.” (Ž 47)
Ako bolo ťažko a smutno učeníkom, keď videli ako Ježiša chytili a mučili, tŕním korunovali, vyvliekli na Golgotu a ukrižovali. Videli Jeho smrť. Však On nemal zomrieť, On mal žiť! On bol ich nádej a sila. Rozutekali sa a báli sa aj vlastného tieňa. Na tretí deň sa však stal zázrak. Ježiš vstal z mŕtvych. To bola radosť, keď ho spoznali. Ukazoval sa im postupne. Máriu Magdalénu pozdravil pri hrobe, emauzským učeníkom sa dal poznať pri lámaní chleba. Apoštolom sa zjavil za zatvorenými dverami vo večeradle. Aj sv. Tomáš sa na vlastný dotyk presvedčil, že je to skutočne On, že je živý a je s nimi prítomný. Ešte 40 dní po svojom slávnom zmŕtvychvstaní bol s nimi a potešoval ich srdcia. Nechal v nich dozrievať ich vieru. Utvrdzoval ich v učení a v ich ďalšom poslaní na tejto zemi. Spomína svoj odchod k Otcovi.
Vyviedol ich na vrchol Olivovej hory a udelil im apoštolské poslanie: „Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi. Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta.“ (Mt 28, 18 – 20)
Choďte a učte. On bol s nimi 3 roky a učil ich. Učil ich láske k blížnemu, učil ich vidieť priateľa v každom človekovi, aj v nepriateľovi. Učil ich pokore a službe. Nielen vtedy, ale aj dnes máme učiť. Učiť iných, ale aj seba. Veď človek, ktorý nemá rád seba, nemôže mať rád svojho blížneho. Ježiš neraz hovoril: „Miluj svojho blížneho ako seba samého.” Máme sa zdokonaľovať v láske k blížnemu. Veď v službe blížnemu sa približujeme k Ježišovi. Ježišovi, ktorý je na nebesiach po pravici Otca.
Po všetky dni až do skončenia sveta. Stále. Nielen vtedy, ale aj dnes. Učeníci ho už nebudú môcť vidieť skutočne z tváre do tváre, ale bude s nimi a bude ich posilňovať. Bude posilňovať aj nás. Ježiš ostáva prítomný tu na svete v každom z nás. Je v našich blížnych. Veď hovorí: „Bol som smädný a dali ste mi piť, bol som hladný a nakŕmili ste ma, bol som nahý a zaodeli ste ma.“ (porovnaj Mt 25,35-36) Zdokonaľujme sa v láske k blížnemu a zdokonalíme sa tým v láske k Ježišovi a k Jeho Otcovi.
Nezostaňme zahľadení do neba, na večnosť, nedostupnosť a nekonečnosť. Počúvnime anjelov, ktorí hovoria: „Mužovia galilejskí, čo stojíte a hľadíte do neba? Tento Ježiš, ktorý bol od vás vzatý do neba, príde tak, ako ste ho videli do neba odchádzať“ (Sk 1,11). Nebo nie je tam niekde hore. Je v každom z nás, je v našich blížnych. Učme sa poznávať nebo – blízkosť Božiu vo svojich blížnych. Príjmime dary Ducha Svätého a evanjelizujme tento svet. Buďme ako Jeho učeníci, ktorí sa potom vrátili do Jeruzalema a s radosťou očakávali príchod prisľúbeného Ducha. Aj napriek tomu, že Ježiš už nebol v priamom kontakte s nimi, cítili jeho prítomnosť. Bol im bližšie ako kedykoľvek predtým. Cítili Ho v sľube, ktorý im zanechal. Išiel im pripraviť miesto v nebi po Jeho pravici. Cítili prísľub večnosti. Mali Ho na dosah. Videli Ježiša v každom človekovi. Buďme ako oni. Evanjelizujme tento svet svojou láskou k blížnemu, svojou živou vierou v Ježiša a v jeho Otca – nášho Otca, ktorý je na nebesiach a očakáva každého jedného z nás. Veď preto nám zoslal Svojho Syna, aby nás pritiahol bližšie k sebe. Myslime na to každý deň, každú chvíľu. Ježiš vystúpil do neba, ale znovu príde na tento svet vo svojej Božskej sláve. Čakajme jeho druhý príchod a pripravujme sa naň svojou službou blížnemu. Svojou láskou. Láskou, ktorej učil učeníkov celý ten čas, čo bol s nimi. Láskou, ktorou nás pritiahol k sebe. Láskou, ktorá je nekonečná a prekoná všetky úklady a nástrahy zlého ducha. Láskou, ktorá prekoná každú vzdialenosť. Láskou, ktorá vyžaruje z nášho vnútra a presvecuje každú pochmúrnosť.
Vrátila som sa spomienkami naspäť do Svätej zeme. Bola som tam. Tam, kde sa kedysi pohyboval Ježiš, kde učil svojich učeníkov, kde hlásal Slovo Božie. Tam som bola aj ja. A som tam stále, hlavne pri čítaní evanjelia. Veď sa hovorí, že návšteva Svätej zeme ja piate evanjelium.

-M.-

Milí čitatelia, Náš hlas by vám rád priblížil bratov a sestry, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom podieľajú na chode a zveľaďovaní našej farnosti. Chceme vám poodkryť život týchto ľudí, či už ako jednotlivcov alebo rodín žijúcich príkladným kresťanským životom. V tomto čísle sa budeme rozprávať s naším organistom Františkom Borešom.
1.) Pán Boreš, mohli by ste na úvod prezradiť našim čitateľom, kde sú vaše korene? Ste z Veľkého Krtíša? Kde a čo ste študovali, kde ste pracovali, ako ste sa dostali do Krtíša?
Pochádzam z Haliče, ktorá je filiálkou farnosti svätého Juraja v Starej Haliči. Školské vzdelanie som ukončil maturitou na gymnáziu v Lučenci, zamestnal som sa vo výkupnom podniku v Lučenci, potom na pošte v Haliči, odkiaľ som prestúpil na poštu vo Veľkom Krtíši, kde som získal aj byt. Po skončení pracovného pomeru na pošte som pracoval krátku dobu na ONV vo Veľkom Krtíši a odtiaľ som odišiel pracovať až do dôchodku do krtíšskeho závodu bývalej Plety Banská Štiavnica.
2.) Čo váš priviedlo k hre na organ? Dostali ste vzťah k hudbe do vienka alebo vás niekto ovplyvnil? Ako dlho sa už venujete hre na organ?
Pre veľký úbytok učiteľov – organistov z kádrových dôvodov mnohým farnostiam na Slovensku začiatkom 50. rokov chýbala táto služba pri bohoslužbách a cirkevných obradoch. Ako dlhoročný miništrant bol som oslovený pánom farárom začať prípravu ako samouk pre hru na organ. Základné hudobné vzdelanie zo školy a hlavne dobrý hudobný sluch mi umožnili po ročnej príprave ako 17-ročnému študentovi sprevádzať organom bohoslužby v kostole v Haliči i vo farskom chráme v Starej Haliči. Okrem dvoch rokov vojenskej služby sa takto už 61 rokov venujem hre na organ, z toho 53 rokov vo Veľkom Krtíši a krátku dobu i v Dolných Plachtinciach.
3.) Čo pre vás znamená toľko rokov strávených za organom? Je to vaša záľuba alebo potreba odovzdať niečo dobré?
V prvom rade je to úprimná vďaka nebeskému Otcovi za veľkú milosť, že môžem ako organista už mnoho rokov využívať Jeho dary a dobrodenia pri bohoslužbách hrou na organ a zároveň slúžiť veriacim vo farskom kostole i na filiálke v Malom Krtíši k hlbokému a dôstojnému prežívaniu svätých omší a ostatných obradov.
4.) Prečo práve organ? Neinklinovali ste aj k iným hudobným nástrojom?
Ako som už spomenul, moja príprava k organovaniu bola vyvolaná potrebou vyplniť chýbajúcu službu sprevádzania spevu v kostole, a tak sa organ stal pre mňa od začiatku až doteraz dominantným hudobným nástrojom. Rád sledujem a teším sa aj pri počúvaní rôznych nástrojov sprevádzajúcich spevácke zbory v kostoloch.
5.) Akú má pre Vás súvislosť omša a organová hudba, čím je táto atmosféra pre vás výnimočná?
Už v bode 3 som uviedol podstatu a význam organovej hudby v mojom živote. K tomu by som dodal, že ako organista zároveň s hrou na organ i spevom dopĺňam dôstojný priebeh našich bohoslužieb.
6.) Ste hudobník, a preto predpokladám, že rád počúvate hudbu. Máte svoj obľúbený hudobný žáner, ktorý si rád vypočujete v rádiu alebo na CD?
Rád počúvam z rádia skladby a interpretov cirkevnej organovej hudby, ako i účinkovanie speváckych telies pri rôznych cirkevných slávnostiach.
7.) Ako vy vnímate spevácke zbory v kostoloch? Nemyslíte si, že ich je ako šafranu a aj tie, ktoré vzniknú po krátkej dobe zanikajú?
Účinkovanie speváckych zborov v kostoloch veľmi pozitívne oceňujem. Neviem posúdiť, či v rámci slovenskej cirkevnej provincie jestvujú v primeranom počte. Zánik niektorých zborov vnímam s ľútosťou, že nedokázali spolupracovať s Božou milosťou pri prekonávaní rôznych prekážok a možno i čiastkových neúspechov.
8.) Váš recept na dobrý hlas? Čo pomáha hlasivkám a čo im škodí?
Dobrý hlas je v prvom rade veľký Boží dar a treba si ho chrániť. Hlasivkám škodí neprimerane silný spev, už i slabé nachladnutie a fajčenie.
9.) Vaše obľúbené liturgické obdobie?
Ako organista s úctou prežívam celý liturgický rok. Veľmi hlboký duchovný zážitok pociťujem cez obrady veľkonočnej vigílie, keď prvýkrát po pôstnej odmlke spievam slávnostné „Aleluja“ a keď sa po procesii rozlieha chrámom jasavý spev hymnu „Teba Bože chválime“. Každoročne veľkú radosť prežívam i cez Vianoce pri spievaní tradičnej piesne „Tichá noc“.
10.) Čo poteší organistu na našich bohoslužbách?
Veľmi si želám a prosím Pána, pokiaľ mi dá milosť slúžiť v chráme ako organista, aby sa čím viac našich veriacich zapájalo do spevu pri svätých omšiach a ostatných obradoch.
11.) Ktoré športy sledujete? Ktorým klubom fandíte?
Najviac sledujem futbal a hokej, najmä cez majstrovstvá a olympiády. Mojím obľúbeným mužstvom je FK Dukla Banská Bystrica.
Pán Boreš, v tomto mesiaci oslávite okrúhle životné jubileum, preto by sme Vám chceli aj touto cestou popriať k Vašim (80-tim) narodeninám hojnosť Božích milostí, Božie požehnanie a pevné zdravie od nášho Pána, aby ste mohli i naďalej skrášľovať a obohacovať svojím spevom naše bohoslužby.
Ďakujeme za rozhovor.

Rozhovor spracoval Rasťo