Na Veľkú noc sme sa tešili už ako malé deti. Sotva sme vedeli chápať podstatu tohto sviatku, ale bola to pre nás vždy veľká udalosť. My, chlapci sme sa tešili na polievačku a dievčatá súperili, ktorá má viac polievačov.
Aj dnes sa tešíme na sviatky Veľkej noci. Vieme o nej už podstatne viac, ale všetko budeme môcť poznať až v prítomnosti toho, kto ju urobil tou najväčšou v našom kalendári.
Sviatok Veľkej noci má svoj pôvod v Egypte, keď Boh vyslobodil izraelský národ z otroctva a židia začali svoju púť do Zasľúbenej zeme. Bola to veľmi dlhá a namáhavá cesta, ale bola to už cesta slobodných ľudí. Už na tejto ceste sa ukázalo, že viac ako faraón, ohrozuje slobodu človeka zlo v jeho srdci – hriech, ktorým človek odmieta najvyššie Dobro – nebeského Otca. Boh vedel, že z otroctva hriechu sa človek svojimi silami nedokáže oslobodiť. Preto poslal na svet ľudí svojho syna – Ježiša Krista. A on, keď si židia pripomínali svoje oslobodenie z Egypta, láme moc Zla, moc hriechu, moc smrti a opúšťa svoj hrob, kam ho dostalo zlo v srdci človeka.
Židovský sviatok Veľkej noci takto dostal úplne nový rozmer. Už sa netýka len židov alebo kresťanov, ale všetkých ľudí. Ježiš zlomil moc Zla. Ukázal nám, že Dobro je silnejšie než Zlo. Že človek, hoci zostáva stále naklonený k zlému, môže tiež víťaziť, môže v zápase so zlom v spojení s Ježišom byť úspešný, a takto si uchrániť veľký Boží dar – slobodu.
Prežívajme tieto veľkonočné sviatky s veľkou bázňou, odstráňme z našich sŕdc vo sviatosti zmierenia každý náznak zla, hriechu, lebo v čistom srdci človeka pramení skutočná sloboda človeka. Sloboda Božích detí.

-mk-

Už o niekoľko dní budeme sláviť najvýznamnejší kresťanský sviatok, ktorým je Veľká noc. Kvetnou nedeľou vstupujeme do Veľkého týždňa a pripomíname si slávnostný vstup Pána Ježiša do Jeruzalema, kde ho davy vítali palmovými ratolesťami a volali mu na slávu. O päť dní neskôr ho však podnietení farizejmi a zákonníkmi nechali vydať na smrť ukrižovaním.
Rovnako ako tomu bolo v časoch, keď žil Kristus, je to aj dnes - dav má obrovskú silu. Preto je pre mnohých lepšie prispôsobiť sa názoru masy, ako mať svoj vlastný názor. Veď napokon, ak by chcel niekto „vytŕčať“ z davu, vždy sa nájdu takí, ktorí by mu ozrejmili, že sa to nepatrí. Ježiš rozhodne nechcel byť niekto, kto sa prispôsobí názoru masy za každých okolností. Niekto, kto zanechá svoj vlastný názor len preto, že je to tak lepšie nechať sa strhnúť názorom väčšiny. Ježiš je Boží syn, ktorý prišiel vydať svedectvo o pravde a ukázať ľuďom, že žijú v tmách – v tmách svojich vlastných myšlienok a svojho srdca. „Ja som sa na to narodil a na to som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde. Každý, kto je z pravdy, počúva môj hlas.“ (Jn 18,37)
„A ja, až budem vyzdvihnutý od zeme, všetkých pritiahnem k sebe.“ (Jn 12,32)
Ježiš neprišiel na svet na to, aby zmenil vtedajšiu ekonomickú situáciu židovského národa a aby mu vrátil nezávislosť. Prišiel na tento svet na to, aby zmenil myslenie ľudí, aby dal tomuto svetu pravú lásku. Ako jej najväčší prejav sa nechal vyzdvihnúť od zeme na dreve kríža. Na tomto dreve zomrel za všetkých ľudí a za hriechy celého sveta, aby tak pritiahol k sebe všetkých. Ukázal nám svojím životom a hlavne svojou smrťou a zmŕtvychvstaním, že Božia láska siaha až za smrť – že je nekonečná, bezhraničná.
Završujeme obdobie 40-dňového pôstu a vstupujeme do veľkonočného obdobia. Aj keď bol pôst vhodným časom na spytovanie vlastného svedomia, snažme sa aj vo veľkonočnom období nachádzať sami v sebe naše chyby a priznať ich tak, ako to dokázal kajúci lotor z vedľajšieho kríža, aby sme sa aj my, rovnako ako on, mohli raz s Ježišom radovať v raji.

-RS-

„Všetci von!“ alebo aj „Všetci nezúčastnení nech odídu!“ Týmito slovami zatvára pápežský ceremoniár dvere Sixtínskej kaplnky, v ktorej od tejto chvíle ostávajú už len kardináli, ktorí sú oprávnení podieľať sa na voľbe nového pápeža. Okrem kardinálov s nimi ostávajú „uväznení“ v Apoštolskom paláci dvaja lekári, kňazi, ktorým sa môžu kardináli spovedať, služobníctvo a členovia hasičského zboru. Nikto z nich sa však nepodieľa na voľbe nového rímskeho biskupa a všetci musia zložiť sľub večnej mlčanlivosti.
Nového pápeža volia iba kardináli, ktorí nepresiahli vek 80 rokov. Ich maximálny počet v konkláve môže byť 120. V tomto konkláve ich bolo 115. Počas voľby nového pápeža nesmú komunikovať s okolitým svetom a nesmú mať pri sebe žiadne prostriedky komunikačnej techniky. Jediným komunikačným nástrojom, prostredníctvom ktorého sa verejnosť dozvie, čo sa deje vo vnútri Sixtínskej kaplnky, je dym stúpajúci z jej komína. Pokiaľ je dym čiernej farby, nový pápež nebol v poslednej voľbe zvolený. Ak z komína stúpa biely dym – kardináli sa dvojtretinovou väčšinou zhodli na mene nového rímskeho biskupa.
Samotná voľba nového pápeža prebieha v štyroch hlasovaniach počas jedného dňa – dve hlasovania dopoludnia a dve popoludní. Výnimkou je prvý hlasovací deň, kedy všetci kardináli spoločne odslúžia svätú omšu a potom sa odoberú do kaplnky, kde po zložení sľubu mlčanlivosti prebehne v popoludňajších hodinách prvé hlasovanie. Po každom hlasovaní vždy iná trojica kardinálov spočíta všetky hlasy a spíše zápisnicu. Pokiaľ niektorí z kardinálov dostal dve tretiny všetkých hlasov, bol zvolený za novú hlavu Cirkvi. Ak sa počet hlasov nedá bezo zvyšku vydeliť tromi, potrebné sú dve tretiny plus jeden hlas. Po spočítaní sa všetky hlasovacie lístky spália v peci a komínom Sixtínskej kaplnky stúpa dym patričnej farby, podľa toho, či bol pápež zvolený alebo nie.
V kaplnke má každý z kardinálov miesto na sedenie so svojím menom. Keď sa sčítaním hlasov zistí, že jeden z kardinálov získal dostatočný počet hlasov, pristúpi k nemu vicedekan kardinálskeho kolégia a opýta sa ho, či prijíma kanonickú voľbu za pápeža. Pokiaľ s voľbou súhlasí, položia mu ešte otázku, ako ho majú volať. Potom ho odvedú do miestnosti, nazývanej aj Komnata sĺz, kde mu krajčír upraví niektoré z vopred pripraveného pápežského oblečenia. Následne mu všetci ostatní kardináli postupne po jednom vzdajú úctu a vyjadria svoju poslušnosť. Nakoniec ho z balkóna Svätopeterskej baziliky predstavia svetu a nový rímsky biskup udelí všetkým veriacim svoje prvé požehnanie Urbi et orbi – Mestu a svetu.

-RS-

„Annuntio vobis gaudium magnum: Habemus Papam! Eminentissimum ac reverendissimum Dominum, Dominum Jorge Mario Sanctae Romanae Ecclesiae Cardinalem Bergoglio, Qui sibi nomen imposuit Francesco.“
„Oznamujem vám radostnú zvesť: máme pápeža! Najvznešenejší a najctihodnejší Pán, pán Jorge Mario, kardinál svätej rímskej Cirkvi, Bergoglio, ktorý prijal meno František.“
Tieto slová sme mali možnosť počuť dňa 13. marca 2013 z balkóna Baziliky svätého Petra z úst kardinála Taurana. Po piatich kolách hlasovania v konkláve v stredu o 19:05 hod. zvolili kardináli spomedzi seba nového rímskeho biskupa. Stal sa ním 76-ročný kardinál Jorge Mario Bergoglio z Argentíny.
Jorge Mario Bergoglio sa narodil 17. decembra 1936 v Buenos Aires v Argentíne. Je jedným z piatich detí v chudobnej rodine talianskeho prisťahovalca. Jeho otec pracoval ako robotník na železniciach, matka bola ženou v domácnosti. Získal magisterský titul v chémii na univerzite v Buenos Aires. Neskôr, keď mal 21 rokov, išiel študovať do seminára vo Villa Devota. V marci 1958 vstúpil do Spoločnosti Ježišovej a kňazskú vysviacku prijal 13. decembra 1969. V rokoch 1973 - 1979 bol provinciálom rádu, potom pôsobil v rokoch 1980 – 1986 ako rektor seminára v San Miguel. V Nemecku ukončil ďalšie štúdium dizertačnou prácou a po návrate do vlasti pôsobil ako profesor v Argentíne. V júni 1992 bol vymenovaný za titulárneho biskupa z Aucy a svätiaceho biskupa z Buenos Aires. 28. februára 1998 sa stal arcibiskupom z Buenos Aires. Kardinálsky titul mu udelil 21. februára 2001 pápež Ján Pavol II.
Ako kardinál bol menovaný do niekoľkých funkcií v rímskej kúrii:
- je členom Kongregácie pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života
- je členom Kongregácie pre klerikov
- je členom Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí
- je členom Pápežskej rady pre rodinu
- je členom Pápežskej komisie pre Latinskú Ameriku.
Kardinál Bergoglio je známy svojou pokorou, konzervativizmom a záväzkom voči sociálnej spravodlivosti. Jednoduchý štýl prispel k jeho povesti pokory. Žil v malom byte, namiesto honosnej biskupskej rezidencie, vzdal sa limuzíny s vodičom v prospech verejnej hromadnej dopravy a varil si sám. V rodnej krajine je nový pápež považovaný za tzv. kardinála chudobných. Je mimoriadne skromným človekom a aj po Vatikáne sa pohyboval len v jednoduchom čiernom kabáte, bez typického purpurového kardinálskeho klobúka.
Jorge Mario Bergoglio je zástancom konzervatívneho katolicizmu, je proti eutanázii a potratom, taktiež odmieta uzatváranie homosexuálnych manželstiev a je známy aj tým, že navštevoval chorých na AIDS v nemocniciach.
Vo svojom prvom príhovore, pápež František, vyjadril myšlienku, že v rámci povinností konkláve kardináli išli pre nového rímskeho biskupa až na samotný kraj sveta (do Argentíny). Následne sa pomodlil za emeritného pápeža Benedikta XVI., požiadal veriaci ľud, aby prosil za nového pápeža u Boha, aby nového pápeža Pán požehnal a nakoniec udelil všetkým svoje prvé požehnanie Urbi et orbi – Mestu a svetu.
Vzdávajme preto vďaky Najvyššiemu za nového rímskeho biskupa a modlime sa za neho, aby ho nebeský Otec sprevádzal v jeho pastierskej službe.

-RS-