Vstúpili sme spolu do obdobia pôstu, prípravy na najväčšie udalosti. Svätý Ján Krstiteľ volá: "Pripravte cestu Pánovi!" Zastavme sa teda a ostaňme osamote. Koľko ticha si každý deň užijeme? Tie vzácne chvíle by sme mali prežívať každý deň. Je to neoceniteľný poklad. V tichu môžeme nájsť dôležitý priestor k rozjímaniu nad sebou samým, nad svojím vzťahom k Bohu. Hľadajme, čo nám bráni prísť bližšie k Bohu. Je naša viera iná ako pred dvomi rokmi alebo stojíme na tom istom bode? Nepovedzme si: "Ja už iný nebudem." Nájdime korene, prečo padáme. Boh túži po tom, aby sme rástli, aby sme k nemu prichádzali bližšie. Hľadali celým srdcom najprv jeho kráľovstvo. Odstráňme cudzích bohov, ktorých máme uprostred seba. Všetko, čo a koho uprednostňujeme pred Bohom. Dajme ho na prvé miesto.
Snažme sa vyhýbať hluku, ktorý ničí všetku túžbu po stretnutí so sebou samým. Naučme sa zastaviť, pestujme si ticho pre celú svoju púť životom. Nevyhovárajme sa na prácu, deti. Niekedy stačí vypnúť televízor, internet či hudbu. V tichu nájdeme hĺbku a pravdivosť. Pôst nás učí obetovať sa, zapierať sa, aby sme si to natrénovali a vedeli potom ľahšie odolať niečomu zlému. Niekedy prežijeme s Bohom zážitok ako prejdenie cez more a inokedy obdobie sucha ako na púšti. Vtedy hľadajme Boha v maličkostiach.
Chcem sa podeliť s vami o udalosť, ktorú mi nedávno opísal môj blízky. Bol na návšteve v Bratislave a príbuzná ho požiadala, aby ju odviezol do kaderníctva. Išli dlhou ulicou po hlavnej ceste. Vytiahol z vrecka žuvačky, chcel ju ponúknuť, no pri roztrhnutí balíka sa mu vysypali. Jedna padla do škáry medzi volantom a prístrojovou doskou. Bál sa, že žuvačka zasekne riadenie, a preto radšej pribrzdil. Vtom z vedľajšej ulice sprava vyletelo na nich zahraničné auto a vletelo do ich dráhy. Vtedy pochopil, že keby kvôli problému so žuvačkou nebol pribrzdil, to auto by do nich vrazilo a veľmi zle by dopadli. Niekedy Boh riadi veci svojimi cestami a má zmysel pre humor, keď použije aj obyčajnú žuvačku. Ukazuje nám, že je stále s nami. Chce byť blízko, dajme sa do jeho rúk.
K tomu nás vyzýva aj Svätý Otec - k vedomiu Božej blízkosti. S bolesťou v srdci si uvedomujeme, že končí obdobie pápeža veľkej dobroty, jednoduchosti, pokory a silnej viery. Pápeža, ktorý sa nebál ísť proti prúdu súčasnej doby, ktorý stál za Božími prikázaniami, ktoré sú nemenné. Pápeža, ktorý robí pre dobro Cirkvi aj odvážne rozhodnutie, ktoré má duchovný obsah. Svet nám ponúka pochybné úvahy, rôzne interpretácie. Nenechajme sa nimi zlákať. Nehľadajme zákulisie, iné dôvody. Prijmime túto skutočnosť v jej jednoduchosti, akou bola mienená. Svätý Otec vie, čím žije Cirkev, aj nebezpečenstvá. Ukazuje nám, že je tu Kristus, ktorý ju vedie. Nájdime pokoj. Dôverujme Svätému Otcovi v jeho rozhodnutí. Je nám príkladom pokory a slobody. Modlime sa za neho. Pozýva nás k prameňu evanjelia.
Čítajme si Sväté písmo každý deň, spoznávajme ho. Dajme Bohu miesto, čas, kde nám môže prejaviť svoju lásku. Nebojme sa toho, čo nás od neho vzďaľuje. Boh chce robiť zázraky. Nečaká skutky, či aktivity, ale odovzdanie sa. Dajme mu každú oblasť svojho života. Poďme o krôčik bližšie k nemu.

-MH-

Každým pondelkom sa vždy viac a viac blížime k veľkej slávnosti našej farnosti – k I. sv. prijímaniu našich detí.
Priority tejto slávnosti môžeme vnímať rôzne. Pre jedného to môžu byť šaty, pre iného hostina, výzdoba kostola, darčeky… Z pohľadu duchovného otca je na prvom mieste dobrá sv. spoveď a dôstojný priebeh celej slávnosti.
Deti sa naučia s pomocou spovedného zrkadla vyhľadávať svoje prehrešky, naučia sa správne spovedať, ale ako získajú správny vzťah k sviatosti zmierenia, ak po celý čas prípravy nevidia svoju mamu, svojho otca a často ani staršieho súrodenca, ani raz pristúpiť k sv. spovedi, k sv. prijímaniu??? Kto ich presvedčí o tom, že sv. prijímanie je veľmi dôležité, je veľmi potrebné? Že to nie sú len prázdne reči, ak vidia, že tí, čo by mohli pristupovať ku sviatostiam, nemajú o ne záujem???
Ďakujem tým rodičom, starým rodičom, ktorí si uvedomujú, že ich príklad je veľmi dôležitý. To najlepšie, čo môže otec, mama pre svoje dieťa urobiť, už po slávnosti je, že ho vezme za ruku a povie: "…poď, ideme spolu…"
Pôstnou dobou sa pripravujeme na sviatky Veľkej noci. Prosím Vás, rodičia, starí rodičia, bratia a sestry, pripravme sa a dôkladne si vykonajme sv. spoveď, lebo to je podmienkou, aby Ježiš vstal z mŕtvych aj v našich srdciach.

-mk-

"Obráťte sa ku mne celým svojím srdcom, pôstom, plačom a nárekom; srdcia si roztrhnite, nie šaty, a obráťte sa k Pánovi, svojmu Bohu." (Joel 2, 12 – 13)
…to sú slová, ktoré zazneli v bohoslužbe slova na Popolcovú stredu, a otvárajú nám bránu do štyridsaťdňového obdobia Veľkého pôstu. Prijatím popolca sme prijali túto výzvu na pôst. Popolec je pripomenutím našej pominuteľnosti, že sme len pútnikmi na tomto svete. Ale aj keď sme prachom a na prach sa obrátime, tým pre nás nič nekončí. Práve opak je pravdou, všetko začína, je pre nás pripravený večný život…
Možno sa mnohí pýtame: "Aký zmysel vôbec má Pôstne obdobie?"
V tomto pôstnom čase sme pozvaní uprieť svoj zrak na kríž a pripomenúť si utrpenie a smrť, ktoré vytrpel Ježiš pre nás a pre naše hriechy. Je časom, kedy môžeme zostúpiť do hlbín svojej duše a spoznávať svoje poblúdenia vo vzťahu k Bohu. Ide o našu hlbokú premenu duše, keď sa dokážeme zamyslieť nad sebou a zistíme, že sme nekonali správne, že sme zabudli na Boha a blížneho. Možno neexistuje človek, ktorý by po chvíľke stíšenia, zahĺbenia sa do svojho vnútra nepocítil vo svojom konaní výčitky svedomia a zároveň volanie po náprave tohto stavu. Pôst je pre nás kresťanov obdobím na obnovu skutočnej viery a upevnenia vzťahu s Bohom, je časom sebazaprenia a pokánia. Pán Ježiš pod pokáním myslel náš návrat k zabudnutej láske nebeského Otca. Ak sa chceme úprimne obrátiť, musíme túžiť po zmene života.
Neveriaci, ale aj my kresťania často poukazujeme na to, ako nemáme síl odolať hriechu, často popierame aj svoju zodpovednosť za to, ako žijeme. Ak sme príliš naviazaní na hmotné veci alebo určitý spôsob života a myslenia, potom už ani neočakávame, že by do nášho života mohlo vojsť niečo krajšie a užitočnejšie. V dnešnej uponáhľanej dobe nemáme čas na ticho, na pohľad do svojho vnútra, kde by sme spoznali pravdu o Bohu i o sebe. Ticho a samota púšte bola miestom, kde Ježiš rozlišoval Boží hlas od hlasu Satana, ktorý ho pokúšal. Koľko rôznych hlasov počujeme i my počas svojho života, ktoré sa ozývajú v našom vnútri a privádzajú nám rôzne myšlienky, v ktorých sa nevieme zorientovať a nevieme správne rozlíšiť, či sú dobré alebo zlé. A práve vo chvíľach bezradnosti Satan je blízko nás a čaká, kedy sa môže priblížiť a naplno nám vnuknúť ťažkosti a trápenia, strach, beznádej a iné veci, ktorými sa nás snaží odpútať od Boha.
Pokúsme sa v tomto pôstnom období stráviť nejaký čas v samote a tichu, aby sme zachytili a spoznali Boží hlas, aby sme odhalili náklonnosti k hriechu a objavili zmysel života. Pôst bude mať pre nás význam, ak ho spojíme s modlitbou, so sviatosťami, s pokáním, skutkami milosrdenstva. Je aj mnoho svätých a mnoho osobností vo Svätom písme, ktorí nás môžu svojím životom inšpirovať a ich životné skúsenosti môžeme využiť vo svojom vlastnom živote.
Nech je tento pôstny čas pre nás šancou konať pokánie, kde ide o naše obrátenie, zmenu zmýšľania, obrátenie nášho srdca, toho srdca, ktoré je boľavé, ak nebije pre svojho Stvoriteľa, ak v ňom nie je rozliata Božia láska.
Ak si „roztrhneme“ svoje srdcia a prijmeme do nich Ježiša, tak Duch Svätý nám vždy pomôže odhaliť naše hriechy, ktoré sa budú snažiť dostať do nášho života.

-SP-

"Proti žiadosti tela je pôst, proti žiadosti očí je almužna, a proti pýche života modlitba.“ (sv. Augustín)

Nemecký kardinál Joseph Ratzinger bol 19. apríla 2005 zvolený za 265-teho pápeža v dejinách Cirkvi. Ako vážený teológ a filozof už pred svojím zvolením vystupoval ako zástanca a silný obranca Katolíckej cirkvi v otázkach, ktoré by svet rád zmenil. Odmietol zmenu postoja k homosexuálnym manželstvám, eutanázii a umelým potratom. Počas svojho pontifikátu vyzýval kresťanov, aby sa zjednotili a mohli tak spolu ovplyvniť riešenie závažných problémov spoločnosti. Namiesto častých rozvodov zdôrazňoval potrebu zintenzívniť kroky smerujúce k udržaniu a záchrane manželstiev. Neustúpil ani snahám o zrušenie celibátu, pretože službu kňazov chápal ako znak úplnej oddanosti Cirkvi.
Svätý Otec Benedikt XVI. počas svojho pontifikátu od roku 2005 vydal tri encykliky: Deus caritas est (Boh je Láska, 2005), Spe salvi (Spasení v nádeji, 2007) a Caritas in veritate (Láska v pravde, 2009).
V prvej encyklike Deus caritas est Svätý Otec hovorí o láske, ktorou nás Boh zahŕňa a ktorú my máme odovzdávať druhým. Vysvetľuje pojem lásky v jej rôznych rozmeroch. V súčasnosti sa láska často zdá byť veľmi ďaleko od toho, ako rozmýšľa kresťan, keď hovorí o kresťanskej láske. Božia láska a naša láska sú podmienkou jednoty kresťanov a podmienkou pokoja vo svete.
Encyklika Spe salvi hovorí o kresťanskej nádeji. Benedikt XVI. v nej zdôrazňuje, že evanjelium nie je iba správa o veciach, s ktorými sa môžeme oboznámiť, ale je zvesťou, ktorá mení život. Zamýšľa sa aj nad zmyslom nádeje pre súčasného človeka a pýta sa, či je dnes kresťanská viera aj pre nás nádejou, ktorá premieňa a drží náš život. V mnohých prípadoch napriek všetkým hmotným dobrám človeku chýba práve nádej. Svätý Otec nám tu dáva príležitosť posilniť sa v nádeji.
Caritas in veritate. V tejto poslednej encyklike sa Svätý Otec venuje viacerým sociálnym témam dnešnej doby. Podstatou princípu lásky v pravde je spravodlivosť a spoločné dobro. Pravda bez viery je odsúdená k tomu, že sa stratí v ilúzii vlastnej všemohúcnosti. V závere zdôrazňuje, že rozvoj si vyžaduje kresťanov s rukami pozdvihnutými k Bohu k modlitbe, kresťanov plných lásky a odpustenia, ktorí sa vzdajú samých seba, prijímajúcich blížneho, kresťanov spravodlivosti a pokoja.
Z mnohých ďalších diel pápeža Benedikta XVI. vyšli v slovenčine ešte ďalšie tituly - Duch liturgie, Z môjho života, Zasiahnutí neviditeľným, Úvod do kresťanstva, Ježiš Nazaretský, Apoštoli a prví učeníci Ježiša Krista…
Svätý Otec bude naďalej slúžiť svätej Cirkvi životom zasväteným v modlitbe. Počúvnime teda jeho naliehavú žiadosť a modlime sa zaňho, za Cirkev, aj za budúceho pápeža.

-JA-

Drahý brat, sestra, milý čitateľ nášho mesačníka „Náš hlas“.
Dovoľte mi v krátkosti predstaviť miesto neustálej eucharistickej poklony, miesto, kde nám Ježiš už 20 rokov nepretržite rozdáva svoje milosti. Cez Sväté písmo sa nám Ježiš prihovára slovami: “Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate, ste preťažení a Ja vás posilním.“ Ježiš nás volá, aby nás posilnil v našich každodenných krížoch. Každý z nás nosí kríž, či je to už kríž choroby, straty blízkych, straty zamestnania a rôzne iné bolesti. No v našich životoch je aj veľa radosti - radostných okamihov. A práve na tomto úžasnom mieste na Osuší – eucharistický Ježiš vo dne v noci čaká, aby nás obdaril prepotrebnými milosťami a posilnil v našich krížoch. Ale rovnako sa teší z našich radostí, ba ich aj rozmnoží a môžeme mu predložiť aj naše chvály a vďaky. Preto drahý brat, sestra, neváhaj a prijmi pozvanie eucharistického Ježiša a čerpaj z nevysychateľného prameňa eucharistického bohatstva.
Samotné Osušie je usadlosť nachádzajúca sa na rozhraní okresov Veľký Krtíš a Lučenec. Leží asi 6 km od Dolnej Strehovej – neďaleko obce Ľuboriečka. Je to vlastne „Oáza“ pokoja a ticha s úrodnými poliami a nádhernými listnatými lesmi. Celé toto dielo začalo postupne rásť z iniciatívy vdp. Štefana Podolínskeho, farára v Dolnej Strehovej. Na toto miesto za totality prichádzalo s o. Štefanom zopár nadšencov modliť sa a duchovne posilniť. Postupne, kúpou pozemkov, tu vyrástlo krásne dielo Inštitútu Krista Veľkňaza, ktorého predstaveným je vdp. Marián Kuffa zo Žakoviec. V areáli je kostol Krista Veľkňaza a Kráľa, kaplnka, krížová cesta, prekrásny altánok so sochou Panny Márie, ubytovne, jedáleň a priľahlé hospodárske budovy. Pred odovzdaním je dom dôchodcov.
Na Osuší sa organizujú duchovné obnovy pre kňazov, letné tábory pre mládež, prichádzajú tu pookriať rehoľníci, seminaristi, klaňatelia z rôznych farností. Aj naši birmovanci tu majú duchovnú obnovu.
Toho času je tu v pastorácii vdp. Peter Geletka. Klaňatelia majú možnosť pristúpiť k sv. zmierenia pred sv. omšou, ktorá je cez deň zvyčajne o 12:00 hod. Pre nočných klaňateľov je sv. omša o 20:00 hod.
Na toto miesto modlitby môžete prísť kedykoľvek, aj individuálne, na jednu alebo aj viac hodín, prípadne aj na viac dní s ubytovaním.
Farnosť Veľký Krtíš – má 3 dní v mesiaci k návšteve Najsvätejšej oltárnej sviatosti.
7.-ho v mesiaci – nočná adorácia od 18:00 – 5:30 hod.
10.-ho v mesiaci - ranná adorácia od 7:30 - 15:30 hod.
29.-ho v mesiaci - ranná adorácia od 7:30 - 15:30 hod.
Odvoz aj dovoz klaňateľov je zabezpečený!
Záujemci sa môžu hlásiť u pána Pažitku na č.t. 48 23 381 alebo osobne v kostole.

-J P-

Nik nemá väčšiu lásku ako ten, ktorý život položil za nás. Sviatostná Kristova láska nás čaká, aby sme mu predložili naše bolesti, ale aj radosti. Bolesti nám zmierňuje, radosti rozmnožuje. Ježišu, ktorý si prítomný v Najsvätejšej oltárnej sviatosti, veríme v Teba, dúfame v Teba, milujeme Ťa!