Takýto odkaz nám zanechal otec biskup pri eucharistii, ktorú vykonal na výročie vysviacky nášho chrámu. (Autor má na mysli výročie posvätenia prvého veľkokrtíšskeho kostola - poznámka redakcie). Úmyselne ho nazývam len otcom bez iných titulov, lebo tak som porozumel jeho želaniu.
Po privítaní vdp. dekan Marek Kosorín vzácnym prirovnaním vyzval najvyššieho kňaza našej diecézy, že už je v chráme prítomná celá kresťanská rodina a môžeme začať.
Nemožno vynechať ani naše sestry a bratov, ktorí otca biskupa pozdravili poďakovaním a obradnými darmi. Nám prítomným neušli slová zástupcu našej kresťanskej rodiny, ktorými ďakoval otcovi biskupovi, že sa nám teraz dostáva viac pomoci, ako sme boli zvyknutí.
Aj tieto skutočnosti pozdvihovali naše duše k Pánu Bohu a vrúcne ďakovali Panne Márii, že so skromnosťou a najväčšou oddanosťou prijala posolstvo od nebeského Otca.
Tento slávnostný deň obohatili umením a krásnymi spevmi páni organisti a náš veľmi kvalitný chórový zbor mladých ľudí. Rutina a krása hlasov pri spievaní žalmov sa vznášala s modernou gitarovou muzikou a spevom. Všetko to znelo na oslavu Pána Boha a sviatku narodenia Panny Márie.
Chrám bol zaplnený veriacimi, ktorí sa chceli spoločne s otcom biskupom a kňazmi pokloniť nebeskému Otcovi v tento výročný deň našej farnosti. Objavili sa i nové tváre, ktoré pritiahla veľká osobnosť otca biskupa. My všetci veríme, že práve jeho slávnostná pokora vzklíči semienko zasiate v mladosti a prebudí ďalšie duše k bohatšiemu kresťanskému životu.
Mnoho iných udalostí sa udeje i medzi kresťanmi. Mnoho hlbokých myšlienok prijímame zo života a najmä z kresťanskej rodiny. Vraciam sa k opisu prežitého, lebo som presvedčený, že slávnostný deň duchovne mnohých zblížil. Bol to, po viacerých rokoch, sviatok pozdvihnutia kresťanov katolíkov nášho mesta. Po vypočutí homílie sme pocítili duchovné povznesenie a radosť, že kresťanská rodina bude schopná uplatňovať posolstvo Panny Márie: „Nech sa mi stane podľa tvojho slova.“
Nech naše skutky vždy vyjadrujú pokorné prijímanie života tak, ako nám Pán požehná. Nech nás tento odkaz prevzatý od Matky Božej cez otca biskupa sprevádza ďalšími rokmi. Nech sa naša kresťanská rodina rozširuje duchovným rastom a nech je vždy naplnená Božou milosťou a požehnaním.
-ER-
Fatimská sobota pripadla v októbri na štvrtý deň mesiaca. Okrem toho mala naša diecéza ďalší výnimočný sviatok. Oslava sa konala v samotnom srdci diecézy – v Kňazskom seminári sv. Františka Xaverského v Badíne. Presne pred pätnástimi rokmi, 4. 10. 1993, bola slávnostne požehnaná nová budova kňazského seminára.
Tí z nás, ktorí sa zúčastnili októbrovej fatimskej soboty na Starých Horách, mali možnosť navštíviť náš kňazský seminár v Badíne. Pre ostatných, ktorí nemali túto možnosť, sú adresované tieto riadky.
Pod slovom seminár sa skrýva čas i miesto, no predovšetkým výchovné spoločenstvo, ktoré ustanovuje biskup, aby tí, ktorých si Pán povolal, mohli prežívať takú výchovu, akú Pán vyhradil Dvanástim. Z neho vychádzajú noví kňazi, ktorí sú ustanovení pre službu celej diecézy.
Po páde totality bol v roku 1990 biskupom Rudolfom Balážom znovu obnovený diecézny seminár. Najskôr sídlil v provizórnych podmienkach na hrade v Slovenskej Ľupči, od 4. 10. 1993 v novej budove v Badíne pri Banskej Bystrici. Momentálne sa tu na kňazstvo pripravuje v šiestich ročníkoch 55 bohoslovcov. Z tohto počtu je 14 rehoľníkov zo štyroch rôznych rehoľných spoločenstiev.
Na čele seminára stoja predstavení – rektor, ktorý zastupuje seminár pred cirkevnou i občianskou autoritou. Je aj prvým vykonávateľom a koordinátorom výchovy seminaristov. Prefekt pre výchovu zodpovedá za poriadok a disciplínu v seminári. Študijný prefekt pomáha rektorovi pri organizovaní a vedení vyučovacieho procesu. Špirituál je sprievodcom a pomocníkom seminaristov v ich úsilí nasledovať Krista. Vykonáva úlohu spovedníka a zodpovedá za duchovné aktivity v seminári.
Súčasťou vnútorného života seminára je samospráva. Zastupuje všetkých seminaristov a napomáha pri riadení kňazského seminára a organizačnom zabezpečení liturgických, športových, kultúrno-spoločenských a ďalších aktivít seminaristov. Samosprávu tvoria: hlavný duktor, ceremoniár, vedúci schóly, duktori a pedeli ročníkov, poštár, infirmarista, šéfredaktor časopisu Xaver, referent pre masmédiá a kultúru a šport, záhradník, ako i mnohí iní.
Základom denného poriadku je duchovný program, zvlášť liturgická modlitba, rozjímavá modlitba, skriptúra (čítanie Svätého Písma), lektúra (čítanie náboženskej literatúry), adorácia, prijímanie sviatostí, ruženec, krížová cesta. Vrcholom duchovného programu je slávenie Eucharistie, ktoré máme zväčša v ranných hodinách.
Dôležitým bodom programu je štúdium. Či sa už jedná o prednášky a semináre vyučujúcich, ktoré sú v rámci študijných plánov Rímskokatolíckej Cyrilometodskej bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského (RKCMBF UK) v Bratislave, alebo samoštúdium. Seminaristi majú k dispozícii knižnicu s približne 30 000 knižnými titulmi.
Vo formácii každého seminaristu je potrebný správny rytmus modlitby, práce, štúdia i oddychu. V čase osobného voľna sa môže bohoslovec venovať športovým, kultúrnym a osobným záujmom. Futbal, lyžovanie, plávanie, posilňovanie a turistika sú zvlášť obľúbené pre dobré odreagovanie sa od každodenných povinností a starostí. Kultúrny referent prezentuje ponuku kín, divadiel a opery. Keď je to potrebné, bohoslovci pomáhajú brigádami v areáli seminára. V jedálni pri obsluhe stolov, v kuchyni pri umývaní riadu, aj v kaplnke pri liturgii majú bohoslovci rozdelené služby.
Najvýznamnejšou udalosťou v histórii seminára bola bezpochyby návšteva Jána Pavla II. 12. 9. 2003. V seminári sa stretol s predstaviteľmi kresťanských cirkví na Slovensku, s biskupmi, ale aj s predstavenými, vyučujúcimi a bohoslovcami. Pri tej príležitosti v kaplnke požehnal mozaiku, ktorú vytvoril páter Marko Rupnik a reverendy bohoslovcom druhého ročníka.
Podrobnejšie informácie o seminári, rôznych akciách, ktoré sa tam konajú, fotografie a mnoho iného môžete nájsť na adrese www.xaver.sk
-mib-
Pri príležitosti osláv Narodenia Panny Márie a výročia vysvätenia prvého chrámu vo Veľkom Krtíši sme sa stretli s otcom biskupom Rudolfom Balážom na fare. Oboznámili sme ho s históriou vzniku farských novín od Farského fóra až k Nášmu hlasu. Ozrejmili sme si potrebnosť ich schválenia biskupským úradom.
„Tieto noviny môžu vychádzať a nemusia mať schválenie biskupského úradu. To je farská záležitosť, pretože správca farnosti je priamo napojený na biskupský úrad, a teda je zodpovedný za to, že tam nebudú nejaké nezmysly. To je agenda farského úradu. Je dobre, že to robíte, je veľa takých časopisov. Mávame stretnutie týchto vydavateľov raz za rok v UPC.“ (otec biskup Rudolf Baláž, 7. 9. 2008, Veľký Krtíš)
Čo by ste chceli odkázať aj prostredníctvom Nášho hlasu našim farníkom?
Ja som už povedal v príhovore, o čo mi išlo, keď oslavujete Narodenie Panny Márie - vaše hody.
Dávať do hromady aj naše narodenie s jej narodením. Narodenie človeka je vždy veľké poslanie. Keď o ňom vie, aké je to poslanie, podľa toho má formovať svoj život a poznačiť kroky svojho života tým povolaním. Naše povolanie, naše poslanie v živote je, aby sme dobre reprezentovali Krista. Má to vždy dve stránky: Kristus si to zaslúži, aby sme ho dobre reprezentovali. A to sa dá len životom a nie peknými rečami. A tá druhá stránka - je to obrovský osoh pre nás. Lebo platí to tak, že my môžeme mať všetky druhy výchovných prostriedkov, môžeme mať všetky možné a nemožné univerzity, keď človek sám seba nechce vychovať, tak ostane - ako sa tomu hovorí - „tĺčik“.
Človek musí o seba dbať a musí vedieť, že podľa akých princípov chce sám seba vychovať. Že dá na seba vplývať jeden ohromne dôležitý životný princíp a to je evanjelium Kristovo, o ktorom je známe, že ešte nikdy nevychovalo zlých ľudí. Ak sa niekedy stalo, že aj pravidelný poslucháč evanjelia, to znamená pravidelný účastník svätej omše je zlým človekom, to nie je na vine samotné evanjelium, ale to je to, že on ho nepustil do svojho vnútra a stal sa iba takým vonkajším teoretikom, ale takých máme tiež v náboženstve hodne, ktorí vedia o tom rozprávať, ale život im ide pomimo.
Takže túto otázku treba tak pekne spracovať, naozaj kvalitne, že keď vy máte takýto model - lebo to je model pre farnosť, keď je tam daná presná idea náboženstva. Tu je Mária ako patrón tejto farnosti. To, čo je v nej skutočne skryté, to je predovšetkým v tých slovách, že keď jej Boží posol anjel Gabriel predložil celý plán, čo Boh s ňou má, ona povedala: „Hľa služobnica Pána som a nech sa mi stane podľa tvojho slova.“ To je básnické vyjadrenie starozákonné, ale znamená to toľko: „Áno, chcem robiť to, čo hovoríš, chcem plniť Božiu vôľu a chcem byť tak k dispozícii celému ľudstvu.“ No a že sa stala takouto služobnicou celého ľudstva, to je isté, lebo priniesla Spasiteľa - stala sa Matkou Cirkvi a máme ju za svoju Matku. Máme ju za nádherný vzor. Všetky kategórie žien si môžu od nej brať svoj vzor a samozrejmá vec - aj muži. A nám je dobre v Cirkvi, že máme Matku, ktorá prešla všetkými fázami svojho pozemského života, to znamená, že nemala len ružové dni, ale stála aj pod krížom. Všetko zvládla, všetkému dala plný zmysel. No a to je obraz pre nás. My nevieme, čo všetko nás zastihne tak, aby sme v každej situácii zvládli veci ako tí, ktorí uverili v Krista a sú s ním zjednotení a to je už jedno, či v Betlehemskej noci alebo na Kalvárii pod krížom.
S otcom biskupom sme ďalej hovorili:
-spracovala ipa-