K sláveniu svätej omše neodmysliteľne patria aj liturgické úkony. Prečo? Ako? To sú otázky, na ktoré sme sa snažili nájsť odpoveď u nášho pána dekana Mareka Kosorína.
1. Čo všetko chápeme pod pojmom liturgické úkony?
Liturgické úkony spolu tvoria liturgiu. Liturgiu definujeme ako verejný kult vymedzený predpismi Cirkvi, ktorý preukazujeme Bohu. Je to duchovná služba celého mystického Tela Ježiša Krista, t.j. Hlavy a údov.
Liturgické úkony, to je všetko, čo konáme pri sv. omši, pri krížovej ceste, spoločných adoráciách…
2. Čo vyjadrujú a prečo sú dôležitou súčasťou sv. omše?
Pri sv. omši cez jednotlivé liturgické úkony ľahšie prežívame tajomstvo nášho vykúpenia.
3. Liturgické úkony teda vyjadrujú aj náš postoj. V súvislosti s ním sa vynárajú 2 námietky:
Námietka č. 1: Prečo dávame navonok najavo naše postoje, keď rozhodujúce je vnútro, teda to, aký má človek postoj vo svojom srdci?
Liturgia je verejná bohoslužba, preto sa aj naše vnútro musí prejaviť aj navonok. Inak by to nebola liturgia, ale súkromná modlitba.
Námietka č. 2: Nemali by sme tak blízko pri Bohu preukazovať len ponížený postoj, teda nemali by sme kľačať?
Nie sme len úbohí hriešnici, ktorí v pokore kľačia pred všemohúcim Bohom, ale sme aj Božie deti, ktoré sa s Bohom rozprávajú ako jeho deti.
4. Niektorí bratia a sestry sa pri pozdvihovaní bijú do pŕs alebo prežehnávajú. Ako by sme sa mali zachovať v tomto okamihu?
Kňaz dvíha hostiu a kalich (pozdvihovanie), aby si zhromaždení ľudia uvedomili, že to už nie je chlieb a víno, ale Telo a Krv Ježiša Krista. To je najväčšie tajomstvo našej viery, ktoré nás privádza do nemého úžasu. Sme na kolenách, myšlienkou spojení s Bohom a všetko ostatné je asi zbytočné.
5. Niektorí veriaci (s výnimkou tých so zdravotnými problémami) nedodržujú predpísané liturgické úkony. Aký postoj k tomu zaujíma Cirkev?
Liturgia = verejný kult, vymedzený cirkevnými predpismi…
Pri spoločnej práci, zábave, športe sú potrebné pravidlá, ktorými sa všetci zúčastnení riadia, aby nenastal chaos a neporiadok. Tak je to aj pri spoločnej modlitbe – liturgii. Ak ich niekto nedodržiava, (či už zo zdravotných dôvodov, z nevedomosti, zo svojvôle…) už je to spoločné narušené, už to nie je tak pekné. Ale Cirkev je veľkorysá, neposiela na trestnú lavicu ako pri hokeji.
6. Aké chyby ste si v súvislosti s liturgickými úkonmi všimli? Ako by to malo vyzerať správne?
Viackrát som prosil, aby sme na sv. prijímanie pristupovali v dvoch plynulých zástupoch. To sa nám stále nedarí. Je to nad naše sily?
Pri výročných slávnostiach – Veľká noc, Vianoce, Božie Telo… sme niekedy obmedzení vnútornými priestormi kostola, jeho polohou, nádvorím. Nie je to vždy ideálne, ale pri liturgii v podstate zachovávame všetky predpisy.

V minulom čísle sme vám prezentovali knihu s názvom Z plnosti srdca, ktorej autorom je bývalý správca farnosti Dolné Plachtince. Dnes vám prinášame rozhovor s bratom vdp. Petra Janíka - Romanom Janíkom, vedúcim skupiny Freďáci.
Koľko rokov asi existujú Freďáci?
Existujeme už 12 rokov s tým, že sme začínali ako spevokol vo farnosti Skalica a postupne, keďže sme hodne koncertovali po okolí a pridávali sa k nám aj ľudia z okolia, tak sme sa vlastne stali také regionálne združenie muzikantov, ktorých zameraním je šíriť dobro, lásku, pokoj a takto oslavovať Boha.
Koľkočlenná je skupina Freďáci?
Okolo 20 členov, ktorí sa rôzne kombinujú. Je to zo všetkých kútov Záhoria, ale hlavne Skalica, Malacky, Senica, Gbely, Holič - to sú také hlavné bašty, takže odtiaľ všade sú ľudia, stretávajú sa, spievajú pesničky, pracujú na repertoári a rozdávajú radosť.
Je to široká spolupráca?
Je to široká spolupráca muzikantov od rockových cez folkových a všetkých spája to, že majú nejaké posolstvo, ktoré posielajú ďalej a je to vlastne posolstvo dobra, lásky, porozumenia a pochopenia. Je to taká kombinácia rôznych ľudí, ktorí sú veriaci, poloveriaci, ktorí hľadajú, ktorí sú hlboko veriaci a tvoríme také bezprostredné spoločenstvo.
Toto je vaše prvé CD?
No, tých CD je už viac, ale v tejto novej zostave je to prvé CD a vlastne k tomu bude pokračovať aj taká prezentácia, celý koncertný program, ktorý bude mať názov Z plnosti srdca s tým, že sa na koncertoch bude prezentovať nielen CD a pesničky z neho, ale aj básničky z knihy, z ktorých sme čerpali a ktorá má rovnomenný názov a je od nášho hlavného textára pána farára Petra Janíka.
Pesničky a texty vznikali asi 12 rokov k tomuto CD, takže nie je to za týždeň spravené. Naspievali to: jeden chlapec, ktorý hľadá Boha, jedna kamarátka, ktorá v 16-tich rokoch našla Boha, našla Pána Ježiša a stala sa veriacou, jedno dievčatko, ktoré sa narodilo a ocko ho nechcel, jeden chlapec - miništrant a ja. Takže je to taká kombinácia celého spektra všetkých možných ľudí a všetci sa dokázali stretnúť a všetci dokázali spraviť toto malé dielko na potešenie a na radosť všetkým.
Texty piesní, čo sú na tomto CD, robil pán farár Janík?
Áno, okrem dvoch, všetky robil on a hudbu som robil ja. Ale ešte raz by sme chceli prízvukovať, že vždy v tej tvorbe sa snažíme, aby bolo cítiť vlastne ten Boží dotyk, tú silu, to dobro, ktoré musí človek hľadať a keď ho nájde, dokáže robiť aj veľké diela skromne a s takou hĺbkou a takým rozsahom nielen v rámci svojho okolia, ale možno aj ďalej.
Naša prvotná myšlienka nie je nejako koncertovať a robiť si nejakú ľudskú slávu, ale skôr dary, ktoré človek dostane dávať ďalej, rozdávať ich, a keď niekto dostal talent na hudbu, tak vlastne rozdáva hudobný talent, keď niekto má výtvarný talent - maľuje, keď niekto má herecký talent, hrá, keď niekto má dar rétoriky, tak káže, keď niekto má dar písať , dar slova - tak píše a každý podľa toho, čo dostal a tu sa vlastne splnilo to, že pán farár má dar slova, tak píše a my máme dar hudby, tak spievame a takto sa podieľame. Na záver by som možno chcel aj poďakovať tým všetkým, ktorí nás podporili, všetkým ľuďom, ktorí mnohí ani tam nechcú byť menovaní a mnohí vlastne nezištne nám pomohli pri tvorbe, pri realizácii aj radou, modlitbou a všetkým, čo k tomu patrí.
Ktoré miesta plánujete navštíviť v rámci vášho koncertného turné?
My v podstate budeme koncertovať v dvoch takých skupinách - rozdelíme sa na dve polovice. Jedna polovica bude koncertovať na západnom Slovensku a druhá bude mať na starosti stredné a severné Slovensko s tým, že ja mám na starosti západné Slovensko a pán farár ten stred a sever a s tým, že za západné Slovensko, ako som už hovoril, Skalica, Malacky, Holič, Trnava, Pezinok, Bratislava - UPC (Univerzitné pastoračné centrum v Bratislave), Trenčín a potom aj s presahom do Českej republiky, to znamená Lužicko, Hanácko a Slovácko - tam ešte by sme mali tiež hrať, ale nie je to ešte presné kde.
Koncerty v rámci stredného Slovenska si organizuje pán farár, takže necháme to na neho, lebo časť tej skupiny bude s ním - vlastne on to má na starosti. Ale určite v jeho farnosti a aj v jeho dekanáte, to znamená, že tam sa bude hrať určite a uvidíme, ako sa čo ešte podarí dohodnúť ďalej. Ale tešíme sa na každý koncert a dá sa povedať - koncertujeme tak, že sa to nesnažíme robiť nejak komerčne, skôr pre radosť, a to je vlastne také motto a aj prvý album, čo sme kedy nahrali, sa tak volal a dodnes nám to ostalo, že hráme pre radosť a to je najviac, čo človek môže dostať na koncerte pri hudbe, že má radosť z toho, že to niekoho oslovilo, a že to môže rozdávať ďalej.
Ako sa cítite v tomto kraji?
Ja už tento kraj hodne poznám, lebo som tu chodil do Dolných Plachtiniec, aj sme tu hrali divadlo - jedno koncertné, také divadelné turné sme mali po okolí a všetci to hodnotili, že je to kraj, ktorý je práve zvláštny tým, že napriek tomu, že tí ľudia žijú tak skromnejšie, tak sú o to úprimnejší - to by som chcel vyzdvihnúť, to bolo také niečo, čo oslovilo aj tých mojich kolegov, keď sme tu boli naposledy hrať divadlo.

-ipa, RS-